„Nebudeme mať peniaze ani na školy či mosty.“ Analytik Bošňák ostro reaguje na premiéra a vývoj štátneho dlhu

Keď premiér Robert Fico koncom júna 2026 vyhlásil, že Slovensko nemá so svojimi verejnými financiami absolútne žiadny problém, svoje tvrdenie oprel o jednoduché porovnanie. Náš dlh je nižší ako priemer Európskej únie aj eurozóny a jedenásť krajín vrátane Nemecka, Rakúska či Francúzska je na tom horšie.

Následne na to zareagoval dátový analytik Ivan Bošňák, spoluzakladateľ platformy Dáta bez pátosu, argumentom, ktorý celé porovnanie obracia naruby. Podľa neho premiér zabudol ukázať to podstatné, teda čo si tie zadlžené krajiny za svoje dlhy postavili.

Východiskom sporu je tlačová konferencia z 23. júna 2026. Podľa Úradu vlády na nej Fico uviedol, že Slovensko je v porovnaní výšky verejného dlhu dvanáste v poradí krajín Únie. Prvé je Grécko so 146 %, nasleduje Taliansko so 137 %, Francúzsko so 116 %, Belgicko so 108 % a Španielsko so 101 %. Fínsko má 89 %, vyšší dlh ako Slovensko má aj Nemecko.

„Slovenská republika má v roku 2025 dlh na úrovni 61 %, teda máme o 21 % nižší verejný dlh, ako je priemerný dlh v Európskej únii,“ povedal premiér s tým, že v celej EÚ je priemer 82,8 % a v eurozóne 88 %. Súčasnú výšku dlhu označil za úspech svojej vlády, pretože bez konsolidácie by podľa neho bol podstatne vyšší.

Tieto čísla sedia. Spor teda nie je o tom, aké číslo Slovensko má, ale o tom, čo z neho vyplýva.

Bošňák: Mali ste ukázať, čo ste za tie dlhy postavili

Práve tu prichádza analytikova námietka. Podľa neho mal premiér k rebríčku doložiť fotografie nemeckých letísk, prístavov a staníc, španielskych výstavísk a dopravnej infraštruktúry, portugalských nemocníc a domovov dôchodcov, francúzskych štadiónov a modernizovaných jadrových reaktorov, rakúskych tunelov a mostov či fínskych univerzít a internátov.

Jeho argument znie, že tieto krajiny majú historické dlhy, no zároveň majú aj to, čo za ne postavili. „Majú za sebou to, čo my máme pred sebou,“ zhrnul svoj postoj s tým, že Slovensko podľa neho prejedlo prostriedky, ktoré malo investovať.

Ide o tézu, ktorú nemožno overiť jedným číslom, keďže porovnanie kvality infraštruktúry naprieč krajinami je vecou metodiky. Overiť sa však dá stav slovenskej infraštruktúry, na ktorý sa Bošňák odvoláva.

Mosty ako najkonkrétnejší dôkaz

Analytik tvrdí, že Slovensko potrebuje urgentne opraviť takmer polovicu z približne 8-tisíc mostov, pričom vyše 3-tisíc z nich je v zlom, veľmi zlom alebo havarijnom stave.

Toto číslo je podložené. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu sa stavebno-technický stav mostov dlhodobo zhoršuje, počet mostov v najlepšej kondícii klesol o polovicu a počet tých v najhoršom stave stúpol dvaapolnásobne.

Novšie dáta sú podobne nepriaznivé. Slovenská správa ciest spravuje približne 1 770 mostov, z ktorých je zhruba 857 hodnotených ako zlé, veľmi zlé alebo havarijné.

Pri regionálnych mostoch v správe samospráv, ktorých je takmer 5 400, bolo podľa reportáže TV Novín v roku 2024 v týchto kategóriách viac 2-tisíc stavieb. Kraje majú na cesty a mosty ročne približne 150 miliónov eur, no viac ako polovicu z toho pohltí bežná zimná údržba a čistenie krajníc.

Štát na to reaguje projektom verejno-súkromného partnerstva. Ministerstvo dopravy plánuje opraviť takmer 600 mostov v hodnote približne 2,6 miliardy eur, ktoré bude Slovensko splácať nasledujúcich 30 rokov. Ide teda o riešenie, ktoré náklady rozkladá do budúcnosti, nie o ich zaplatenie z bežných zdrojov.

Prečo chce merať dlh inak ako k HDP

Zaujímavá je aj Bošňákova metodická výhrada. Meranie dlhu voči hrubému domácemu produktu (HDP) považuje v prípade štátu za zavádzajúce, pretože štát hodnotou HDP nedisponuje. Navrhuje merať ho podobne ako vo firmách, teda voči cashflow, konkrétne v pomere k daňovým príjmom. Za najvýstižnejší ukazovateľ považuje podiel úrokových výdavkov na vybraných daniach.

Tento pohľad nie je v ekonómii štandardom a väčšina medzinárodných porovnaní pracuje práve s pomerom k HDP. Nie je však ani výstredný. Rovnaký problém totiž pomenúva aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), keď upozorňuje, že Slovensko ako malá otvorená ekonomika nemôže automaticky uniesť rovnakú úroveň dlhu ako veľké štáty eurozóny.

Čo hovoria nezávislé inštitúcie o dlhu

Bošňák predpovedá, že do nového volebného obdobia pôjde Slovensko so 100 miliardami eur hrubého dlhu. Ani toto číslo nie je vytiahnuté zo vzduchu.

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP, teda výrazne nad horným limitom 52 % HDP, ktorý stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa scenára RRZ bez zmeny politík prekoná dlh hranicu 100 miliárd eur v roku 2028, iné prognózy hovoria už o roku 2027.

Rozpočtová rada zároveň odhaduje, že ak vláda neprijme nové trvalé opatrenia v objeme približne 1,2 miliardy eur, deficit v roku 2027 opäť prekročí hranicu piatich percent HDP. Vo svojej aprílovej správe o dlhodobej udržateľnosti navyše zaradila Slovensko do pásma vysokého rizika s tým, že na trvalé ozdravenie by boli potrebné opatrenia v rozsahu 7,9 miliardy eur.

Vláda argumentuje externými vplyvmi a ratingom

Vláda má na rovnaké čísla iný pohľad. Minister financií Ladislav Kamenický opakovane poukazuje na to, že za zhoršením stojí najmä vývoj mimo dosahu Slovenska. Podľa ministerstva financií sa odvoláva na Medzinárodný menový fond, podľa ktorého by Slovensko bez negatívnych externých vplyvov malo už v roku 2025 deficit na úrovni 3,5 % HDP a rok 2026 by skončil približne na troch percentách.

Vláda sa opiera aj o hodnotenia ratingových agentúr. Moody’s potvrdila 19. júna 2026 rating A3 so stabilným výhľadom, Fitch začiatkom mája potvrdila A- so stabilným výhľadom. Standard & Poor’s však v apríli hodnotenie znížila o jeden stupeň z A+ na A, hoci so stabilným výhľadom. Fitch pritom vo svojom hodnotení ocenila, že vláda za tri roky prijala tri konsolidačné balíčky v celkovom rozsahu približne 4 % HDP.

Slovensko je zároveň od roku 2024 v procedúre nadmerného deficitu, ktorú Európska komisia spustila voči siedmim krajinám vrátane Francúzska, Belgicka, Poľska či Talianska. Cieľom je dostať deficit pod 3 % HDP.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy