Dôchodok už v 20-ke: Generácia Z odmieta drieť do staroby, zavádza nový trend

Koncept, ktorý spopularizoval autor Timothy Ferriss vo svojej knihe Štvorhodinový pracovný týždeň, chytil druhý dych vďaka TikToku. Dvadsiatnici na sociálnych sieťach masovo zdieľajú svoje skúsenosti s odchodom z práce. Nejde pritom o krátku letnú dovolenku pri mori ani o jednorazový sabatikal po desiatich rokoch vo firme.

Pre mladých ľudí sa z takzvaných mikrodôchodkov (micro-retirements) stáva trvalý životný štýl a úplne nový pohľad na kariéru. Podľa prieskumu spoločnosti Side Hustles o nich uvažuje 10 % pracujúcich a až 75 % si myslí, že zamestnávatelia by mali zaviesť oficiálnu možnosť neplateného voľna.

Trikrát pracovať, raz oddychovať

Návod je jednoduchý. Namiesto nepretržitého pracovného kolotoča fungujú v cykloch. Mladí pracujú dva až tri roky na sto percent, vytvoria si finančnú rezervu a následne si vezmú polroka až rok neplateného voľna. Počas toho obdobia cestujú, venujú sa svojim záľubám, rozvíjajú osobné projekty alebo jednoducho dobiehajú zanedbaný spánok a mentálnu pohodu.

Po skončení pauzy sa opäť vrátia do pracovného procesu. Či už k pôvodnému zamestnávateľovi, alebo si nájdu novú výzvu. 

Hlavným spúšťačom týchto životných rozhodnutí je raný syndróm vyhorenia a rastúci tlak v moderných korporátoch. Mladá generácia tvrdí, že videla svojich rodičov obetovať zdravie a najlepšie roky pre kariéru, pričom si zaslúžený oddych užili až na sklonku života. Gen Z a mileniáli tento prístup odmietajú. Ich filozofia je jasná: cestovať a plniť si sny chcú vtedy, keď majú najviac energie, zdravia a mladosti, nie až vtedy, keď im to dovolí štátny dôchodkový systém. 

Luxus pre vyvolených alebo nová realita? 

Hoci myšlienka znie lákavo, finanční poradcovia upozorňujú na vážne riziká. Gabrielle Siegel z Northwestern Mutual varuje, že mikrodôchodok bez jasného plánu môže zničiť dlhodobú dôchodkovú stratégiu. Výpadok pravidelného príjmu znamená chýbajúce príspevky do fondov a stratu úrokov z investícií. HR experti dopĺňajú, že časté pauzy môžu spomaliť kariérny postup a návrat na trh práce býva náročný, keďže zamestnávatelia môžu časté pauzy vnímať ako nedostatok lojality.

Trh práce sa však pod tlakom mladých talentov postupne mení. Čoraz viac firiem si uvedomuje, že ak zamestnancom neumožnia flexibilitu alebo neplatené voľno, tí jednoducho podajú výpoveď a prejdú ku konkurencii. Pre mnohé spoločnosti je dnes výhodnejšie počkať na svojho zamestnanca, ktorý sa po niekoľkých mesiacoch vráti odpočinutý a plný novej energie, než investovať nemalé financie do náboru a zaškoľovania nového človeka.

Mikrodôchodky tak nie sú len dočasným výstrelkom z internetu. Sú jasným signálom, že hranica medzi prácou a osobným životom sa definitívne prepisuje. Mladí ľudia skrátka nechcú na život čakať, ale chcú ho žiť priebežne.

Slovenská realita vs. západný trend

Kým v USA či v krajinách západnej Európy sú neplatené voľná a pružný pracovný čas čoraz bežnejší benefit, slovenský trh práce a legislatíva reagujú o niečo pomalšie. Slovenský Zákonník práce pojem mikrodôchodok či sabatikal priamo nepozná. Dlhšie voľno je tak vždy na individuálnej dohode so zamestnávateľom.

Zamestnanec na Slovensku navyše počas neplateného voľna čelí povinnosti samostatne si hradiť zdravotné poistenie. Napriek administratívnym a finančným prekážkam však aj u nás rastie tlak zo strany mladých uchádzačov o prácu. Pre domáce firmy to začína byť výzva. Ak chcú získať a udržať si talentovaných ľudí z Generácie Z, musia začať prehodnocovať svoje pravidlá.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy