Vek 69 rokov: Slováci sa musia pripraviť na neskorší odchod do dôchodku. Štát rekordne rýchlo míňa rozpočet

Slovenský štátny rozpočet uzavrel prvú tretinu tohto roka s nelichotivou bilanciou, keď hotovostný schodok ku koncu apríla 2026 dosiahol 2,586 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa deficit zhoršil o 500,8 milióna eur, čo predstavuje nárast o 24 %. Ministerstvo financií SR vo svojej správe poukazuje na nebezpečný trend, pri ktorom príjmy rástli o necelé dve percentá, zatiaľ čo výdavky stúpali viac ako šesťpercentným tempom.

Práve tento štrukturálny nepomer, keď výdavky rastú približne štvornásobne rýchlejšie ako príjmy, stojí za zhoršujúcim sa celkovým výsledkom hospodárenia.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa ku koncu apríla 2026 vyšplhali na 7,466 miliardy eur, čo znamená medziročné zvýšenie o 137,5 milióna eur, teda o 1,9 %. Na opačnej strane bilancie však výdavky narástli oveľa prudšie, konkrétne o 638,3 milióna eur na celkových 10,051 miliardy eur, čo v percentuálnom vyjadrení znamená skok o 6,8 %.

Pohľad na štruktúru príjmov odhaľuje značne rozporuplný vývoj v jednotlivých daňových kategóriách. Najväčší prepad zaznamenala daň z pridanej hodnoty (DPH), kde príjmy klesli o 156,2 milióna eur, pričom nižší výber o 29,7 milióna eur vykázala aj daň vyberaná zrážkou.

Štátna pokladnica prišla aj o 69,7 milióna eur z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach a o 36,6 milióna eur v dôsledku nižších príjmov z rozpočtu Európskej únie.

Tieto straty len čiastočne vykompenzovali iné daňové oblasti, ktorým sa darilo lepšie. Pozitívny trend zaznamenala daň z finančných transakcií s nárastom o 165,1 milióna eur, hoci rezort financií upozorňuje, že toto porovnanie s vlaňajškom je skreslené kvôli postupnému nábehu legislatívy v apríli minulého roka.

O niečo viac peňazí priniesli aj spotrebné dane s prírastkom 82 miliónov eur a daň z príjmov právnických osôb, ktorá medziročne stúpla o 48,8 milióna eur. Celkový obraz však ostáva nepriaznivý, keďže mierny rast príjmov ani zďaleka nestíha pokrývať dynamický nárast štátnych výdavkov.

Rekordné náklady na dlh a investície z Plánu obnovy

Najväčšiu záťaž pre štátnu pokladnicu momentálne predstavuje obsluha štátneho dlhu. Výdavky na úroky a poplatky medziročne vzrástli o 302,3 milióna eur, čo je nárast o viac ako 40 %. Tento trend je dôsledkom narastajúceho dlhu, ktorý na konci roka 2025 dosiahol 61,4 % HDP, čím výrazne prekročil ústavný strop 50 %.

Do rozpočtu sa už premietajú aj vyššie úrokové náklady, pričom za prvé štyri mesiace tohto roka sme na tento účel minuli 1,0497 miliardy eur, čo predstavuje viac ako polovicu celoročného limitu.

Slováci vybudovali robustný dôchodkový pilier s 20 miliardami eur. Peňazí sa však možno nedočkajú, varuje odborník

Okrem dlhu sa pod rast výdavkov podpísalo aj intenzívnejšie čerpanie peňazí z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré medziročne stúplo o 167,5 milióna eur. K aprílu sme tak z ročného plánu vyčerpali už takmer 90 %.

Vyšší bol aj odvod do rozpočtu Európskej únie, ktorý vzrástol o 28 %. Na druhej strane, celkovú výdavkovú stranu čiastočne tlmí výrazný pokles transferu Sociálnej poisťovne, ktorý sa medziročne znížil o takmer 199 miliónov eur.

Varovné signály a rýchle tempo zadlžovania

Hoci má štát na celý rok naplánovaný schodok v objeme približne 5,8 miliardy eur, realita prvých štyroch mesiacov vyvoláva otázniky. Aprílový výsledok nie je náhodným výkyvom, ale pokračovaním negatívneho trendu, ktorý začal už v januári masívnym medziročným zhoršením o 113,9 %. Počas samotného apríla 2026 narástol schodok oproti marcu o ďalších 718 miliónov eur.

Štatistiky ukazujú, že tempo čerpania schodku sa medziročne dramaticky zrýchlilo – kým vlani sme v tomto čase mali vyčerpaných 34,1 % ročného limitu, tento rok je to už 50,4 %. To znamená, že po tretine roka je minutá presne polovica plánovaného ročného deficitu.

Tento vývoj korešponduje s varovaním Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej sa Slovensko nachádza v pásme vysokého rizika a na skutočné ozdravenie by potrebovalo trvalé úsporné opatrenia v objeme takmer 8 miliárd eur.

Zatiaľ čo celkový štátny rozpočet bojuje s rastúcimi nákladmi na dlh, rezort práce hľadá úspory v eliminácii zneužívania dávok. Minister Erik Tomáš v relácii Startitup Zo zákulisia politiky zdôraznil, že cieľom nie je siahať na peniaze chorým, ale „čistiť sociálny systém od špekulantov“.

Podľa jeho slov sa už v minulom roku podarilo vďaka prísnejšej legislatíve a kontrolám ušetriť milióny eur.

„V minulom roku sa na Slovensku premaródovalo o 3,6 milióna dní menej a v tomto roku len za prvý štvrťrok je to o milión dní menej,“ uviedol Tomáš. Minister odhaduje, že ak sa podarí udržať nastavené tempo, Sociálna poisťovňa by mohla v porovnaní s rokom 2024 ušetriť až 300 miliónov eur. Tieto prostriedky majú byť následne použité na pomoc pre ľudí, ktorí sú na dávky skutočne odkázaní.

Práca namiesto dávok ako nástroj konsolidácie

Okrem kontroly zdravotného stavu poberateľov sa vláda zameriava aj na motiváciu dlhodobo nezamestnaných. Podľa Erika Tomáša je kľúčové, aby ľudia, ktorí sú schopní pracovať, nezostávali v systéme hmotnej núdze na úkor pracujúcich daňových poplatníkov.

Rezort preto zaviedol opatrenia, kde odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky znamená stratu dávky.

„Za pol roka fungovania tejto iniciatívy sa nám podarilo zamestnať takmer 3 000 ľudí, ktorí si radšej vybrali prácu, akoby mali prísť o dávku,“ priblížil minister výsledky v praxi. Štát sa snaží tento proces podporiť aj motivačnými faktormi, ako je dočasné ponechanie časti dávky k mzde či preplácanie mentorov a pracovných pomôcok pre zamestnávateľov z eurofondov, čo nezaťažuje štátny rozpočet.

Sociálne istoty a „červená čiara“ pri šetrení

Napriek tomu, že Slovensko sa nachádza v pásme vysokého rizika z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, minister práce ubezpečuje, že šetrenie sa nedotkne kľúčových sociálnych pilierov. Za „červené čiary“, ktoré odmieta pri konsolidácii prekročiť, považuje akékoľvek znižovanie prorodinných či dôchodcovských dávok.

„Kým bude pri moci táto vláda a kým budem ja minister práce, seniori 13. dôchodok dostanú,“ vyhlásil rezolútne Tomáš.

Tento postoj však naráža na tvrdé dáta analytikov, ktorí upozorňujú na fakt, že Slovensko čelí jednému z najprudších demografických šokov v rámci OECD. Podľa správy Pensions at a Glance 2025 sa počet seniorov na 100 pracujúcich do roku 2050 takmer zdvojnásobí, čo pri súčasnom nastavení systému vytvára obrovský tlak na verejné financie.

Až 81 % Slovákov trápi zdražovanie: Domácnosti každý mesiac prichádzajú o stovky eur

S tým súvisí aj nevyhnutné zvyšovanie veku odchodu do penzie, pričom Slovensko sa podľa OECD zaraďuje medzi krajiny s najvyšším očakávaným limitom – mladšie generácie sa musia pripraviť, že do dôchodku pôjdu až vo veku 69 rokov.

Medzinárodné inštitúcie ako OECD a MMF sú vo svojich hodnoteniach kritickejšie ako vládny kabinet. Analytici otvorene kritizujú práve zavedenie plošného 13. dôchodku a oslabenie druhého piliera, ktoré podľa nich výrazne zvyšujú dlhodobú zadlženosť krajiny.

MMF dokonca odporúča tieto kroky prehodnotiť, pretože bez zásadných zmien by sa dlh Slovenska mohol do roku 2040 vyšplhať až na 105 % HDP. Zatiaľ čo ministerstvo hľadá úspory v rádoch miliónov eur prostredníctvom boja proti fiktívnym PN, analytici hovoria o potrebe systémových opatrení v miliardách.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dopĺňa, že hoci sú aktuálne dôchodky v porovnaní s čistou mzdou nadpriemerne štedré, udržateľnosť systému klesla na minimum.

Varuje, že ak sa nepodarí nájsť rovnováhu medzi sociálnymi sľubmi a demografickou realitou, budúce generácie môžu čeliť buď drastickému zvyšovaniu daní, alebo prudkému zníženiu kvality verejných služieb. Slovensko sa tak nachádza v rozhodujúcom desaťročí, v ktorom politické „červené čiary“ narážajú na neúprosnú matematiku starnúcej populácie.