Odchod Samsungu zo Slovenska v praxi: Výroba elektroniky padla o 37 %

Slovenský priemysel má za sebou lepší mesiac. V júni 2026 sa priemyselná produkcia po štyroch mesiacoch poklesu vrátila k medziročnému rastu a zvýšila sa o 2,1 %. Pod povrchom tohto čísla sa však skrýva jeden výrazný prepad.

Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov klesla medziročne o 36,5 %. Hlavným dôvodom je ukončenie výroby v závode Samsungu v Galante. Odchod juhokórejského gigantu sa tak prvýkrát naplno prejavil v tvrdých štatistikách.

Vyplýva to z dát Štatistického úradu SR. Práve elektronika mala na celkový výsledok najzásadnejší  vplyv. Sama ubrala z rastu priemyslu približne jeden percentuálny bod. Bez tohto prepadu by júnový výsledok vyzeral podstatne lepšie.

zdroj: Štatistický úrad SR

Priemysel ťahali nahor kovy a chémia

Napriek výpadku elektroniky sa priemysel v celkovej bilancii dostal do plusu. Jeho výkon rástol v 10 z 15 sledovaných odvetví. Najviac pomohla výroba kovov, ktorá stúpla o 6,6 %. Silný ťah mala aj výroba chemikálií s medziročným rastom o 30,8 % a výroba strojov s nárastom o 6,6 %.

Dôležitý signál priniesla kľúčová výroba dopravných prostriedkov. Tá sa po štyroch mesiacoch poklesu vrátila do kladných čísel, keď medziročne vzrástla o 1,7 %. Automobilový priemysel má na Slovensku najväčšiu váhu, preto je jeho vývoj rozhodujúci.

Za celý prvý polrok 2026 však jeho produkcia zostáva takmer o 3 % za číslami dosiahnutými v minulom roku. Celkový obraz preto nie je jednoznačný. Po zohľadnení sezónnych vplyvov produkcia oproti máju klesla o 0,7 %. Za prvý polrok 2026 bol priemysel medziročne nižší o 0,8 %.

zdroj: Štatistický úrad SR

Zisková fabrika, ktorá aj tak zbalila kufre

Odchod Samsungu je o to prekvapivejší, že závod nebol stratový. Podľa dát platformy FinStat dosiahla spoločnosť SAMSUNG Electronics Slovakia v roku 2025 tržby 1,733 miliardy eur, medziročne o 1 % viac. Čistý zisk klesol o 3 % na 59,63 milióna eur. Firma vznikla v roku 2002 a výrobu televízorov v Galante rozbehla v roku 2003.

Ako teda vysvetliť, že zisková firma s takmer 60-miliónovým ziskom balí kufre? Podľa forenzného experta FinStatu Pavla Suďu nejde o krach fabriky, ale o stratu jej pozície v rámci koncernu.

„Dáta za roky 2013 až 2025 nám neukazujú prevádzkový kolaps Samsungu, skôr závod, ktorý ešte vie generovať slušnú ziskovosť, ale už nemá takú vnútrokoncernovú presvedčivosť, aby si výrobu udržal,“ vysvetľuje Suďa.

Marža EBITDA, ktorá meria prevádzkovú ziskovosť, sa v Samsungu dlhodobo pohybuje okolo 6 %.

Vlani bola lepšia ako v rokoch 2020 a 2021, no o čosi slabšia ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Zaujímavý je pohľad na daňovú stránku. Hrubý zisk sa medziročne prakticky nezmenil. Pokles čistého zisku išiel podľa Suďu v zásade na vrub vyššej dane z príjmov.

Nie „Ficov zákon“, ale koniec najvýhodnejšej montovne

Samsung svoj odchod komunikoval jasne. Rozhodnutie podľa firmy nesúvisí s domácimi vládnymi opatreniami, ale so štrukturálnymi zmenami na globálnom trhu s televízormi a s vlastnou výrobnou stratégiou.

Výroba sa presunie do iných závodov koncernu v Európe aj vo svete. Ako jeden z dôvodov firma spomenula aj vysoké ceny energií na Slovensku.

zdroj: FinStat

Suďa túto logiku potvrdzuje, no dopĺňa aj domáci rozmer. K odchodu podľa neho prispeli relatívne drahšie energie, vyššia odvodová záťaž práce aj nedávne zmeny v dani z príjmov právnických osôb. Podstatnejšie je však širšie posolstvo pre celú ekonomiku.

„Rozhodnutie Samsungu odísť zo Slovenska je podľa mňa primárne izolované rozhodnutie materského koncernu, ale zároveň aj nepríjemné zrkadlo pre slovenskú ekonomiku, ktorá je dlhodobo silno naviazaná na priemyselnú výrobu s nižšou pridanou hodnotou,“ hovorí Suďa.

Odchod jednej fabriky teda podľa neho neznamená, že sa slovenský priemysel rúca. Je to však varovanie, že model montovne narazil na svoje limity.

Podľa Suďu mu nevyhnutná konsolidácia verejných financií a dlhodobé podceňovanie investícií do znalostnej ekonomiky dnes podkopávajú nohy ešte viac.

zdroj: FinStat

O prácu príde takmer 800 ľudí

Za číslami sú konkrétni ľudia. V galantskom závode pracovalo približne 800 zamestnancov. Začiatkom marca firma nahlásila úradu práce hromadné prepustenie 788 ľudí. Výroba sa ukončuje postupne do mája 2026, samotný odchod zamestnancov sa začal od konca júna. Logistické centrum v neďalekej obci Gáň zostáva v prevádzke.

Ide o koniec dlhej éry. V časoch najväčšieho rozmachu pracovalo v slovenských závodoch Samsungu v Galante a Voderadoch zhruba šesťtisíc ľudí. Závod vo Voderadoch firma zatvorila už v roku 2018.

Odchod zasiahol aj dodávateľov. Hromadné prepúšťanie nahlásila napríklad spoločnosť Jasplastik-SK, ktorá Samsungu dodávala plastové komponenty pre televízory. Štát reagoval ponukou nových miest u iných zamestnávateľov.

V hre boli automobilky Stellantis v Trnave a Jaguar Land Rover v Nitre, ako aj pripravovaná továreň na batérie Gotion v Šuranoch. Prepustení zamestnanci si podľa odborárov vyrokovali nadštandardné odstupné.

Zvonku prichádzajú prvé náznaky zlepšenia

Otázkou zostáva, ako sa bude priemyslu dariť v druhej polovici roka. Nálada je zatiaľ rozkolísaná, no júl 2026 priniesol pozitívnejší signál. Ako uvádza makroanalytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, indikátor dôvery v priemysle po júnovom prepade opäť vzrástol.

Povzbudivé signály prichádzajú aj zo zahraničia. Kompozitný index PMI eurozóny stúpol v júli na 52 bodov. Nemecko zaznamenalo prvý rast aktivity súkromného sektora od marca. Slabším miestom zostáva zahraničný dopyt, keďže nové exportné objednávky ešte klesali, hoci najmiernejším tempom za viac než rok.

„Pre Slovensko ide zatiaľ naďalej o náznaky zlepšenia externého prostredia než o potvrdenie výraznejšieho oživenia priemyslu,“ upozorňuje Kočiš. V druhej polovici roka očakáva postupné oživenie, ktoré by mohlo celoročný výsledok posunúť do mierne pozitívnej roviny.

Významným rizikom zostáva geopolitické napätie na Blízkom východe. Situácia okolo Hormuzského prielivu je neistá a ceny energií volatilné. Prípadná eskalácia by sa mohla rýchlo premietnuť do cien ropy, plynu a následne aj elektriny.

Pre slovenský priemysel, ktorý je silno závislý od exportu, tak externé prostredie zatiaľ predstavuje skôr protivietor.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy