Osobné bankroty Slovákov zlomili tohtoročný rekord. Vedie jedna konkrétna skupina (NOVÉ DÁTA)

Osobných bankrotov na Slovensku počas leta pribúda. V júli 2026 sa do bankrotu dostalo 612 dlžníkov.

Bol to najvyšší mesačný počet za celý rok 2026 a zároveň ich bolo najviac od októbra 2025. Vyplýva to z dát spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá prevádzkuje slovenské úverové registre.

Rok 2026 sa pritom začal pokojne. V januári vyhlásilo osobný bankrot 415 ľudí, čo bolo tohtoročné minimum. Odvtedy čísla rástli. V marci to bolo 595 dlžníkov, čo dovtedy platilo za maximum roka. Júlových 612 túto métu prekonalo.

Najviac za rok, no medziročne stále menej

Rast je vidieť aj v kvartálnych číslach. V prvom štvrťroku 2026 zbankrotovalo 1 503 ľudí, v druhom už 1 743. Za prvý polrok tak inštitút osobného bankrotu využilo 3 246 dlžníkov. Júl na túto stúpajúcu krivku nadviazal.

Pri medziročnom porovnaní však čísla vyzerajú inak. Rok 2026 sa zatiaľ drží pod úrovňou predchádzajúceho roka. V júni tohto roka klesol počet bankrotov medziročne takmer o 44 %, keď súdy povolili 582 konkurzov a splátkových kalendárov oproti 1 041 pred rokom.

Aj v prvom štvrťroku bol počet dlžníkov približne o 13 % nižší než v rovnakom období roka 2025.

Vysvetlenie je jednoduché. Vlaňajšie mesiace boli mimoriadne vysoké a niektoré z nich patrili k rekordným za posledné roky. Tohtoročný júl je teda maximom v rámci roka 2026, no v dlhšom pohľade nejde o výnimočné číslo. Skôr o návrat k vyšším letným počtom.

Väčšinu tvoria muži, najviac je tridsiatnikov

Z celkového počtu bankrotov bolo 91,8 % vyhlásených na majetok nepodnikateľov, konkrétne 562. Zvyšných 50 sa týkalo podnikateľov. Drvivá väčšina dlžníkov, viac ako 98,5 %, si zvolila formu konkurzu. Splátkový kalendár si vybralo len 9 ľudí.

V štatistike opäť dominovali muži. Bolo ich 393, teda viac než 64 %. Žien zbankrotovalo 219. Vysokoškolské vzdelanie malo len 10 dlžníkov, päť mužov a päť žien.

Najviac ľudí bankrotuje v produktívnom veku. V júli bolo najpočetnejšou skupinou vekové rozpätie 30 až 39 rokov so 182 dlžníkmi. Pri mužoch bol tento trend ešte výraznejší. Tridsiatnikov zbankrotovalo 127, čo je viac ako 31 % z celkového počtu.

Pri ženách bola situácia iná. Tie najčastejšie skončili v bankrote po štyridsiatke, kde ich bolo 59.

Smutný rekord padol medzi osemdesiatnikmi

Dlhy sa nevyhýbajú ani seniorom. Vo veku 70 až 79 rokov zbankrotovalo 5 mužov a 2 ženy. Najvýraznejší posun však nastal vo vyššej vekovej kategórii. Osobný bankrot vyhlásili traja osemdesiatnici a dve osemdesiatničky, spolu teda päť ľudí nad 80 rokov. Toľko ich nebolo od júla 2019, keď ich bolo šesť. Ide tak o najhoršie číslo za posledných sedem rokov.

Prečo sa najstarší ľudia dostávajú do dlhovej pasce, vysvetľuje hlavná analytička CRIF Jana Marková. „Seniori sú veľmi citlivou skupinou, zvlášť v súčasnosti, keď na nich z každej strany doslova útočia rôzni podvodníci, snažiaci sa vylákať peniaze, aj rôzne zavádzajúce reklamy a nátlakové ponuky. Stanú sa dlžníkmi buď vlastným pričinením, napríklad neuváženým nákupom tovarov na splátky, rozdávaním či požičiavaním peňazí.

Bohužiaľ, sme svedkami aj príbuzenského zneužívania ich dôvery. V snahe pomôcť svojim deťom, vnúčatám a príbuzným seniori podpíšu ručenie za dlh a následne príbuzní potom dlh nesplácajú. Seniori sa tak ocitajú v dlhovej špirále a nakoniec môžu skončiť v osobnom bankrote,“ upozorňuje Marková.

Medzi dlžníkmi bolo aj 5 manželských párov a 11 ľudí s príbuzenskými väzbami.

Najviac dlžníkov je na východe Slovenska

Regionálne rozloženie kopíruje dlhodobý trend. Najväčšia koncentrácia bankrotov bola v Košickom kraji, kde ich bolo 133. Nasledoval Prešovský kraj so 119 dlžníkmi a Banskobystrický kraj s 86. Najmenej ľudí, len 41, malo trvalý pobyt v Trenčianskom kraji.

Najviac zbankrotovaných dlžníkov v rámci jedného miesta, zhodne po piatich, evidovali mestské časti Košíc a obec Soľ v okrese Vranov nad Topľou.

Samostatnou kapitolou sú ľudia bez domova. Tých v júli 2026 zbankrotovalo 82, čo predstavuje 13,6 % zo všetkých vyhlásených konkurzov. Jedna osoba mala pritom registrovaný trvalý pobyt na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A.

Slováci by nečakaných 200-tisíc eur použili najmä na bývanie a dlhy

To, akú váhu majú dlhy v slovenských domácnostiach, ukazuje aj reprezentatívny prieskum agentúry Ipsos pre Home Credit na vzorke 1 022 respondentov. Ľudí sa pýtali, čo by urobili, keby nečakane získali 200-tisíc eur.

Takmer polovica, 49 %, by peniaze použila na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti a 41 % by splatilo úvery či hypotéku. Do fondov alebo akcií by časť peňazí investovalo 37 % opýtaných a 35 % by finančne pomohlo rodine alebo blízkym.

Ak by si respondenti mohli vybrať iba jednu možnosť, viac ako štvrtina by peniaze vložila do nehnuteľnosti a hneď za ňou nasledovalo splatenie dlhov.

Ešte výraznejšie to vidno pri ľuďoch, ktorí už úver alebo hypotéku majú. Až 56 % z nich uviedlo, že po získaní 200-tisíc eur by svoje záväzky okamžite splatili v plnej výške. Ďalších 21 % by uhradilo aspoň časť dlhov a zvyšné peniaze investovalo.

Ani 200-tisíc eur by väčšinu Slovákov neposlalo do „dôchodku“

Výhra vo výške 200-tisíc eur by pritom väčšine opýtaných zásadne nezmenila pracovný život. Takmer dve tretiny by zostali vo svojej súčasnej práci, 16 % by si našlo menej stresujúce alebo zmysluplnejšie zamestnanie a každý desiaty by pracoval menej. Úplne prestať pracovať by sa rozhodli iba 4 % respondentov.

Prieskum zároveň naznačuje pomerne opatrný prístup k nečakaným peniazom. Až 83 % ľudí by na cestovanie, oddych či väčšie nákupy minulo najviac štvrtinu výhry a 7 % by na vlastné potešenie neminulo nič.

O peniaze by sa s inými podelilo 89 % respondentov, najčastejšie s rodinou, no dve tretiny z nich by darovali maximálne desatinu výhry, teda najviac 20-tisíc eur.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy