„Ak neochoriete, tak ani nezomriete.“ Prvý človek dostal terapiu na „omladenie“ buniek

Predstav si, že by si mohol starnúcej bunke stlačiť tlačidlo „obnoviť do továrenského nastavenia“. Nevymeníš jej DNA, len jej pripomenieš, ako fungovala pred desaťročiami, keď bola mladá a zdravá. Presne o to sa dnes pokúša skupina vedcov okolo harvardského genetika Davida Sinclaira.

A po rokoch pokusov na myšiach a opiciach spravili prvý veľký krok. Ich látku dostal do tela prvý živý človek.

Ide o experimentálnu liečbu s názvom ER-100 od americkej biotechnologickej firmy Life Biosciences. Prvému účastníkovi klinického testu ju vpichli priamo do oka. Cieľom je zatiaľ liečiť ochorenia zrakového nervu, no ambícia za tým je oveľa väčšia.

Vedci veria, že rovnaký princíp by raz mohol spomaliť alebo dokonca zvrátiť samotné starnutie. Podrobne o celom výskume písal magazín National Geographic.

Čo je to „preprogramovanie buniek“

Aby si pochopil, prečo je to prelomové, treba si vysvetliť jednu vec o našich bunkách. Takmer každá bunka v tele má v sebe rovnakú DNA, teda rovnaký kompletný návod. Kožná bunka aj nervová bunka majú identické „inštrukcie“.

Líšia sa len tým, ktoré časti návodu majú zapnuté a ktoré vypnuté. O tomto zapínaní a vypínaní génov rozhoduje takzvaný epigenóm. Sú to chemické značky nasadené na DNA, ktoré fungujú ako nastavenia.

Predstav si DNA ako hrubú knihu a epigenóm ako záložky a zvýrazňovač, ktoré určujú, ktoré strany sa práve čítajú. Sinclairova teória hovorí, že starnutie nie je ani tak o poškodení samotnej knihy. Je skôr o tom, že sa nám za život tie záložky a zvýraznenia rozmažú a poprehadzujú.

Bunka potom prestáva vedieť, čo má robiť, a funguje čoraz horšie.

Kľúčový objav spravil v roku 2006 japonský vedec Šinja Jamanaka. Zistil, že pomocou štyroch bielkovín (odborne transkripčných faktorov, teda molekúl, ktoré zapínajú a vypínajú gény) vie dospelú bunku vrátiť do mladého, nezrelého stavu.

Akoby tie rozmazané záložky zmazal a nastavil nanovo. Za tento objav dostal v roku 2012 Nobelovu cenu a odvtedy sa mu tie štyri bielkoviny hovoria Jamanakove faktory.

Prečo to nikto nedokázal bezpečne spraviť

Háčik bol v tom, že Jamanakove faktory sa dlho nedali skrotiť. Keď vedci pustili do bunky všetky štyri naplno, často ju to zabilo alebo z nej spravilo nádor. Bunka sa vrátila príliš ďaleko a stratila svoju identitu. Predstav si, že namiesto zmazania pár záložiek roztrháš celú knihu.

Sinclairov tím prišiel s jednoduchým, no dôležitým trikom. Z tých štyroch faktorov vypustili ten jeden, ktorý najviac súvisel s rastom buniek, a teda aj s rizikom rakoviny. Zostali tri (odborníci ich označujú skratkou OSK). S touto miernejšou trojkou sa dá bunka omladiť len čiastočne.

Vráti sa do mladšieho stavu, no zostane tým, čím bola. Z nervovej bunky sa stane mladšia nervová bunka, nie chaos.

Práve tieto tri faktory nesie liek ER-100. Do oka sa dostanú pomocou neškodného vírusu, ktorý slúži len ako doručovateľ (ide o takzvanú génovú terapiu).

Vedci si vybrali oko

Možno ti napadne, prečo prvý test starnutia mieri do oka, a nie napríklad na srdce či pečeň. Dôvod je praktický. Oko je uzavretý priestor s vlastnou obranou, ktorá tlmí zápalové reakcie tela. Ak by sa niečo pokazilo, problém zostane lokálny a nerozšíri sa. Regulačné úrady preto takéto uzavreté priestory pri prvých testoch bezpečnosti vítajú.

Konkrétne mieri ER-100 na ochorenia zrakového nervu, najmä na zelený zákal (glaukóm).

Pri ňom sa poškodzujú takzvané gangliové bunky sietnice, ktoré spájajú oko s mozgom. Tieto bunky sa samy neobnovujú, takže ich strata znamená trvalé a nezvratné zhoršenie zraku.

Dnešná liečba vie chorobu len spomaliť, nevie poškodenie opraviť. Ak by ER-100 dokázal staré bunky zrakového nervu omladiť a vrátiť im funkciu, bol by to prvý liek svojho druhu.

Pozor, ide len o prvú fázu

Tu treba pridať poriadnu dávku triezvosti. To, že liek dostal prvý pacient, neznamená, že funguje. Ide o takzvanú prvú fázu klinického testu. Jej jediným cieľom je overiť, či látka človeku neškodí. Liečbu má postupne dostať 12 pacientov s glaukómom formou jednej injekcie a sledovať sa budú až päť rokov. Až potom môžu prísť ďalšie fázy, ktoré overia, či liek naozaj zlepšuje zrak.

Skeptickí vedci navyše upozorňujú, že omladzovanie buniek je stále nevyspytateľné.

Ak by sa proces vymkol spod kontroly vo väčšom orgáne, mohol by poškodiť okolité bunky alebo spustiť rakovinu. Aj samotný Sinclair je v odbornej obci vnímaný rozporuplne, keďže má povesť človeka, ktorý rád sľubuje veľké veci.

Za omladzovaním stoja miliardy dolárov

Nech to znie akokoľvek fantasticky, ide o jeden z najhorúcejších biznisov súčasnosti. Do výskumu omladzovania tečú obrovské peniaze od najbohatších ľudí sveta. Firmu Altos Labs rozbehli podľa dostupných informácií aj s peniazmi Jeffa Bezosa a vraj do nej pri vzniku šli až tri miliardy dolárov.

Do konkurenčného projektu Retro Biosciences investoval šéf OpenAI Sam Altman. Ďalšiu firmu spoluzaložil šéf kryptoburzy Coinbase.

Nie je to náhoda. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bude do roku 2050 na svete približne trikrát viac osemdesiatnikov ako dnes, zhruba pol miliardy. Trh s liekmi proti starnutiu by tak mohol byť obrovský.

Sinclair už pracuje na ďalšom kroku. Vyvíja látku SL-100, ktorá by mala fungovať ako tabletka a omladzovať celé telo naraz, nielen jeden orgán. Zatiaľ ju však testuje len na myšiach. Sám odhaduje, že lieky, ktoré zvrátia „niektoré aspekty starnutia“, by mohli byť dostupné do dvadsiatich rokov. Iní vedci sú opatrnejší a hovoria skôr o tridsiatich.

Otázka, na ktorú zatiaľ nikto nemá odpoveď

Za všetkým sa skrýva aj nepríjemná téma, ktorú veda zatiaľ obchádza. Čo ak by si predĺženie života mohli dovoliť len bohatí? Čo by sa stalo so spoločnosťou, keby ľudia prestali umierať? Práve Jamanaka, ktorý celý odbor rozbehol, vyzýva, aby sa o týchto otázkach začala široká spoločenská debata skôr, než veda pôjde ešte ďalej.

Sinclair to vidí jednoducho a bez okolkov. „Ak neochoriete, tak ani nezomriete,“ hovorí.

Či má pravdu, ukážu až najbližšie roky. Zatiaľ vieme len jedno. Prvý človek už látku, ktorá má vrátiť čas v bunkách, dostal do tela.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti