Viac ako 40 % Slovákov si myslí, že štát ide proti nim: Vadí im, že slúži najmä elitám, cítia zradu (PRIESKUM)

Značná časť spoločnosti na Slovensku nadobúda pocit, že inštitúciám na nich nezáleží, prípadne im priamo škodia. Podľa najnovších zistení výskumnej organizácie DEKK Inštitútu pociťuje takýto antisystémový sentiment viac ako 40 % obyvateľov. Odborníci navyše upozorňujú, že skutočný rozsah problému môže byť v skutočnosti ešte výraznejší.

Antisystém v tomto kontexte nepredstavuje len odpor voči aktuálnej vláde či politikom. Ide o hlbšiu stratu dôvery v celý establišment – od úradov a médií až po základné piliere, ako sú ekonomický model kapitalizmu, liberálna demokracia či individualistický životný štýl.

Frustrácia, ktorá ide do hĺbky

Prieskum ukazuje, že značná časť slovenskej populácie dlhodobo prechováva nedôveru k štátnym inštitúciám bez ohľadu na to, kto je práve pri kormidle. Problémom začína byť fakt, že ľudia postupne strácajú nádej aj v to, že by k lepšiemu pomohli akékoľvek reformy či striedanie politických garnitúr.

„Značná časť našej populácie dlhodobo neverí vláde a to bez ohľadu na to, ktoré strany sú jej súčasťou. Zároveň nedôveruje ani štátu. Naše dáta však ukazujú, že veľká časť populácie prestáva veriť aj tomu, že by sa s výmenou vlády či konkrétnymi reformami mohlo niečo zmeniť k lepšiemu. Táto nedôvera tak ide hlbšie,“ zdôrazňuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

Pokles na papieri môže klamať

Pri pohľade na vývoj dát z minulých období by sa mohlo zdať, že napätie v spoločnosti poľavuje. Zatiaľ čo v predchádzajúcom meraní nameral inštitút antisystémový sentiment na úrovni 53 %, najnovší zber uvádza 40,2 %. Výskumníci však varujú pred predčasným optimizmom. Nižšie číslo totiž nemusí znamenať vyššiu spokojnosť, ale skôr hlbšiu polarizáciu a ochotu ľudí komunikovať.

„Údaje sa zberajú prostredníctvom osobných rozhovorov. Pri osobnom zbere ľudia s antisystémovým nastavením častejšie odmietajú komunikovať s neznámym anketárom, kvôli čomu vypadávajú zo vzorky. Výsledný pokles tak neodráža zmenu názorov, ale fakt, že sa títo ľudia vo výskumoch strácajú,“ vysvetľuje Hugo Gloss.

Svoju hypotézu si inštitút overil aj kontrolným výskumom vo februári 2026. Ten ukázal, že s tvrdením o nepriateľsky nastavenom systéme stále súhlasí viac ako 52 % ľudí, čo naznačuje, že nálady v spoločnosti sa v skutočnosti nezlepšujú.

Rozdelená spoločnosť a boj „tých hore“ proti „tým dole“

Antisystémové myslenie nie je podľa analytikov automaticky „zlé“, no signalizuje vážne problémy, ktoré štát dlhodobo prehliada. Výsledkom je spoločenská paralýza, keď sa občania nevedia zhodnúť na základnom fungovaní štátu.

Rozdielne vnímanie sveta vidno aj na postojoch k zmene fungovania spoločnosti či vo vnímaní elít.

Extrémne priepastný rozdiel ukázal najmä pohľad na rozdelenie moci. S tvrdením, že „Naša krajina je rozdelená na skorumpované elity a obyčajných občanov“, súhlasí až 84,8 % ľudí zaradených do skupiny antisystému. Čo je však zarážajúce, rovnaký názor zdieľa aj 68,6 % ľudí zo skupiny „systém“ (celkovo 75,2 % populácie).

„To potvrdzuje, že antisystémoví ľudia vnímajú spoločnosť ako boj, v ktorom tí ‚hore‘ profitujú na úkor tých ‚dole‘. Za týmto číslom je cítiť frustráciu ľudí, ktorí majú pocit, že hrajú hru s pravidlami nastavenými v prospech niekoho iného,“ dopĺňa analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.

Dôvod na optimizmus: Hrdosť a viera v demokraciu zostávajú

Napriek vysokej miere frustrácie a nedôvery k štátnym orgánom priniesli dáta aj prekvapujúco pozitívne signály, na ktorých by sa dalo v budúcnosti stavať.

Ukázalo sa totiž, že až 79 % ľudí s antisystémovým postojom sú hrdí na to, že pochádzajú zo Slovenska. Zároveň až 80,2 % respondentov z tejto skupiny naďalej považuje demokratický politický systém za pomerne alebo veľmi dobrý. Problémom teda v ich očiach nie je samotná myšlienka demokracie či krajina ako taká, ale spôsob, akým je v praxi spravovaná.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy