Slováci zarábajú pre štát 232 dní v roku. Zo 100 eur ti zostane suma, ktorá mnohých pobúri

Ak si dnes išiel do práce, máme pre teba jednu pozitívnu správu. Podľa jednej z metodík si od tohto momentu prvýkrát v roku zarábaš sám na seba. Všetko, čo si zarobil od 1. januára do nedele 23. augusta, symbolicky pohltili dane, odvody a ďalšie povinné platby.

Ide o takzvaný Deň daňového odbremenenia, ktorý každoročne počíta Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika spolu s European Investment Centre.

Zo 100 eur ti zostane 36 eur

Prepočet funguje jednoducho. Vezme celkové náklady zamestnávateľa na priemerného zamestnanca a spočíta, koľko z nich skončí v rukách štátu.

Tento rok to podľa analýzy EIC a Konzervatívneho inštitútu vychádza na 63,59 % celkových mzdových nákladov. Ak teda firmu stojí tvoja práca 100 eur, približne 64 eur postupne skončí na daniach, odvodoch a ďalších povinných platbách. Tebe zostane na vlastné rozhodovanie zhruba 36 eur.

Preložené do dní, priemerný zamestnanec by na zaplatenie všetkých povinných platieb potreboval viac než 232 dní v roku. Až od 233. dňa pracuje pre seba.

Do toho sa nerátajú len odvody a daň z príjmu. Ide aj o DPH, ktorú zaplatíš pri každom nákupe, spotrebné dane a dane z majetku.

Vlani to bolo o deň skôr

Dátum sa medziročne posunul len mierne, o jeden deň. Vlani pripadol Deň daňového odbremenenia na 22. august, ako informovala STVR.

Dlhodobý trend je ale jednoznačný. Oproti roku 2015 sa dátum posunul o 13 dní neskôr. Vtedy si Slováci začali zarábať na seba už 10. augusta.

Tu treba spomenúť jednu vec. Iniciatíva Dáta bez pátosu, ktorá tému v týchto dňoch pripomenula na sociálnych sieťach, tvrdí, že pred 15 až 20 rokmi pripadal tento dátum na jún. Podľa vlastných výpočtov Konzervatívneho inštitútu bol ale už v roku 2015 na 10. august. Posun je teda reálny, no v rámci augusta, nie z júna.

Čo hovoria Dáta bez pátosu

Iniciatíva Dáta bez pátosu postavila svoj príspevok na porovnaní príjmov štátu v čase. Podľa nej žil štát ešte v roku 2020 z približne 30 miliárd eur na daniach a odvodoch, vlani mu nestačilo 50 miliárd a tento rok ani 55 miliárd eur.

Iniciatíva zároveň argumentuje, že štát nikdy nemal vyššie výdavky ani vyšší deficit a že väčšinu peňazí prerozdelí namiesto toho, aby investoval.

Ako zdroj grafiky uviedla Inštitút finančnej politiky, teda analytický útvar Ministerstva financií SR.

Treba dodať, že IFP na svojom webe zverejňuje časové rady daňových príjmov a sociálnych odvodov od roku 1995 v mesačnej aj ročnej periodicite, samotný Deň daňového odbremenenia ale nepočíta. Ten je projektom Konzervatívneho inštitútu a EIC.

Dáta bez pátosu sú nezávislá občianska iniciatíva, ktorú založili Ivan Bošňák a Jakub Tillinger počas pandémie COVID-19 a ktorá sa venuje dátovej analytike a grafickej interpretácii dát.

Pozor, existuje aj druhý dátum

Na Slovensku sa počítajú dva podobné ukazovatele a každý dáva iný výsledok.

Popri Dni daňového odbremenenia existuje aj Deň daňovej slobody, ktorý počíta Inštitút slobody a podnikania pod vedením Jána Oravca. Ten tento rok pripadol na 28. júna, presnejšie na 28. jún o 11:38.

Rozdiel je v metodike. Deň daňovej slobody vychádza z podielu verejných výdavkov na hrubom domácom produkte celej ekonomiky. Podľa jesennej prognózy Európskej komisie dosiahnu verejné výdavky v roku 2026 úroveň 48,9 % fubého domáceho produktu (HDP).

Deň daňového odbremenenia naopak počíta konkrétne bremeno jedného priemerného zamestnanca vrátane spotrebných daní a DPH, ktoré zaplatí zo svojej čistej mzdy.

Aj Inštitút slobody a podnikania pritom hovorí o zhoršení. Vlani vyšiel Deň daňovej slobody na 26. júna, teda o dva dni skôr. Podľa jeho výpočtov si priemerný zamestnanec z celkových mzdových nákladov ponechá 45,66 %.

V medzinárodnom porovnaní podľa tejto metodiky pracujú najmenej pre štát Íri, ktorí majú Deň daňovej slobody už 25. marca. Najdlhšie robia na štát Fíni, a to do 4. augusta.

Ekonómovia úľavu nečakajú

Presne to hovoria aj analytici, ktorí za prepočtom stoja. Podľa nich netreba v najbližších rokoch čakať zlepšenie, a to najmä pre tretí konsolidačný balík.

Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda pre STVR upozornil, že rastúce zaťaženie môže zastaviť ekonomický rast a rast životnej úrovne.

„Môžem povedať aj za kolegov ekonómov, že Slovensko sa zastaví v ekonomickom raste a nebude sa zvyšovať životná úroveň ľudí. Toto je reálne riziko,“ skonštatoval.

Podnikatelia zasa varujú, že bez škrtov vo výdavkoch prídu ďalšie dane, a to nielen zo strany štátu, ale aj samospráv a Európskej únie.

„Bude treba začať splácať plán obnovy, čo je úver, na niekoľko desiatok rokov a už dnes sa na úrovni Bruselu diskutuje o nových celoeurópskych daniach,“ uviedol pre STVR Ján Solík.

Slovensko má podľa Debt Sustainability Monitoru Európskej komisie najvyššie dlhodobé fiškálne riziko v celej Európskej únii. Hlavným štrukturálnym problémom je demografia, teda starnutie populácie, ktoré bude tlačiť na verejné financie ďalšie desaťročia.

Oba prepočty sú symbolické a oba pochádzajú od inštitúcií, ktoré dlhodobo obhajujú nižšie dane a menší štát. To neznamená, že ich čísla sú nesprávne, len že samotný výber metodiky ovplyvňuje, aký dramatický výsledok dostaneš.

Rozdiel medzi 28. júnom a 23. augustom 2026 je takmer dva mesiace, hoci obe čísla popisujú tú istú ekonomiku v tom istom roku.

Nesporné zostáva jedno: Podiel povinných platieb na cene práce sa na Slovensku dlhodobo zvyšuje, dátum sa každý rok posúva a konsolidačné balíky tento trend zatiaľ nezastavili.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: STVR, Inštitút slobody a podnikania, IFP, Dáta bez pátosu