1 000 eur mesačne bez práce: Prieskum Startitupu búra mýty o lenivých Slovákoch

Myšlienka, že by každý občan dostával od štátu alebo v rámci systému nepodmienený základný príjem vo výške 1 000 eur mesačne bez nutnosti odpracovať jedinú hodinu, vyvoláva u mnohých ekonómov aj politikov obavy. Hlavný argument kritikov je jasný: ľudia okamžite prestanú pracovať.

Súbor najnovších dát z rozsiahleho amerického experimentu, kde účastníci dostávali garantovaných 1 000 dolárov mesačne, v kombinácii s prieskumom redakcie Startitup na sociálnych sieťach však prináša úplne iný pohľad. Výsledky búrajú priamočiare mýty skeptikov a ukazujú, ako ľudia v skutočnosti uvažujú o práci, peniazoch a voľnom čase. Prestali by Slováci pracovať?

Americké dáta: Dlhšie hľadanie, no vyšší apetít riskovať

Príjemcovia amerického cash transferu podľa štúdie zverejnenej na portáli Oxford Academic znížili svoj odpracovaný čas v priemere len o 1,29 hodiny týždenne. Pokles sa však líšil podľa vzdelania. U ľudí s vysokoškolským titulom bol efekt nepatrný (-0,19 hodiny), zatiaľ čo ľudia bez VŠ vzdelania skrátili svoj pracovný čas o 2,12 hodiny týždenne.

Americký experiment ďalej ukázal, že priemerná dĺžka nezamestnanosti vzrástla o 0,78 mesiaca. Ľudia sa jednoducho neponáhľali vziať prvú zle platenú prácu.

Namiesto pasivity sa však prejavil nárast podnikateľského apetítu. Príjemcovia prejavili vyššiu ochotu podstupovať finančné riziko a zakladať vlastné firmy, rovnako ako zvýšenú ochotu presťahovať sa za prácou. Nepotvrdil sa však predpoklad, že by voľnejší čas masívne investovali do formálneho vzdelávania či nejakých svojich projektov.

Iba 4 % Slovákov by zavesili prácu na klinec

Slovenské odpovede prekvapivo presne kopírujú zistenia z tvrdej vedeckej akademickej štúdie v USA, kde sa neudial žiadny masívny odchod z trhu práce. Najnovší prieskum Startitupu priniesol veľmi zaujímavý pohľad na slovenské reálie. V prvej otázke sme sa spýtali svojich sledovateľov na sociálnej sieti, čo by robili, keby dostávali 1 000 eur mesačne bez nutnosti pracovať. Na túto otázku odpovedalo 714 respondentov.

Až 67 % z nich (475 hlasov) uviedlo, že by pracovali rovnako ako teraz. Ďalších 30 % respondentov (211 hlasov) by zvoľnilo tempo a pracovalo menej alebo na polovičný úväzok. Možnosť úplne prestať pracovať si vybrali len 4 % hlasujúcich (28 hlasov). Tieto čísla jasne ukázali, že absolútna väčšina ľudí by prácu neopustila a garantovaný príjem by pre nich znamenal skôr bezpečnostnú sieť ako priepustku do lenivosti.

Do nadväzujúcej otázky o využití voľného času sa zapojilo 628 respondentov. Najväčšia časť, čiže 60 % odpovedajúcich (375 hlasov), by ho venovalo oddychu, zábave a cestovaniu, čo podčiarkuje narastajúcu vyčerpanosť pracujúcej generácie. Ďalších 24 % (148 hlasov) by čas investovalo do rodiny a 17 % (105 hlasov) by sa sústredilo na štúdium, osobnostný rozvoj či vlastný projekt.

Poslednú otázku sme zamerali na to, ako by naložili s 1 000 eurami. V tomto prípade odpovedala vzorka 633 hlasujúcich. Výsledky ukázali vysokú mieru zodpovednosti. Až 56 % respondentov (357 hlasov) by peniaze šetrilo alebo investovalo, 36 % (228 hlasov) by ich použilo na cestovanie a zážitky a len 8 % (48 hlasov) by extra financie minulo na bežné denné výdavky.

Keď matematika narazí na realitu

Hoci prieskum Startitupu aj americké dáta ukazujú vysoko zodpovedný prístup ľudí, prenesenie garantovanej tisícky do slovenskej ekonomiky naráža na tvrdé ekonomické mantinely. Kým v USA ide o príjemný doplnok, na Slovensku by 1 000 eur v čistom prevyšovalo minimálnu mzdu a konkurovalo platom v celých sektoroch, ako sú napríklad gastro, maloobchod, ubytovacie služby či logistika.

Ako dlhodobo upozorňujú slovenskí ekonómovia, plošné zavedenie takéhoto príspevku by vyvolalo obrovský tlak na zamestnávateľov. Ak by mali nízkopríjmoví zamestnanci garantovanú tisícku, firmy by museli drasticky zvýšiť mzdy, aby ich udržali v práci, čo by viedlo k vlne inflácie a zdražovaniu služieb.

Druhým kľúčovým problémom sú financie štátu. Ekonomický analytik SAV Vladimír Baláž pri téme plošného rozdeľovania peňazí bez podmienok varuje pred prehnaným optimizmom. Uviedol to v blogu uverejnenom na Denníku N.

„Pokiaľ by mal byť nepodmienený základný príjem dostatočne vysoký na to, aby nahradil iné sociálne dávky a zabezpečil dôstojný život, jeho financovanie by si vyžadovalo extrémne zvýšenie daní, čo by bolo pre ekonomiku zdrvujúce,“ poukazuje Vladimír Baláž. Peniaze v ekonomike totiž nevznikajú zo vzduchu a štátny rozpočet by pri súčasnom nastavení takúto záťaž jednoducho neutiahol.

Navyše v slovenskom prostredí by podľa neho zistená zvýšená mobilita z americkej štúdie mohla pôsobiť ako dvojsečná zbraň. Finančný vankúš vo výške 1 000 eur mesačne by pre mladých ľudí nemusel znamenať len presťahovanie sa z regiónov do Bratislavy, ale mohol by urýchliť obávaný „únik mozgov“ do Prahy či západnej Európy, keďže by mali existenciálnu istotu garantovanú kdekoľvek.

Prieskum Startitupu aj akademický výskum z USA sumarizujú fakt, že Slováci si prácu vážia a nechcú z nej hromadne odchádzať. Nepodmienený príjem či finančný vankúš pre nich nepredstavujú cestu k lenivosti, ale túžbu po väčšej finančnej slobode, vytvorení si úspor a lepšom balanse medzi pracovným a súkromným životom. Ako však pripomína ekonóm Vladimír Baláž, celoplošná realizácia naráža na limity štátnej kasy.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Oxford Academic, Denník N