16 miliónov eur v mínuse: Agentúra spájaná s Mečiarom kedysi získavala štátne zákazky, dnes dlhuje štátu

  • Agentúra Roko dlhuje Finančnej správe SR milión eur
  • Marketér Róbert Slovák hovorí, že takéto subjekty si vždy nájdu priestor
Na snímke expremiér Vladimír Mečiar a šéf agentúrty Roko Peter Kuba v rukách polície

Vznikla ešte v roku 1995 a svojho času bola najmä v politických kruhoch známou firmou. Reč je o reklamnej agentúre Roko, ktorá bola v ére Mečiarizmu dvornou reklamnou agentúrou HZDS. Jej sláva je však už minulosťou. Straty aj dlžoby akciovej spoločnosti voči štátu sú aktuálne v miliónoch eur. Je toto jej labutia pieseň?

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Napojenie na HZDS

K úpadku firmy pravdepodobne neprispeli iba slabšie výsledky podnikania. Podľa informácií denníka SME spoločnosť v minulosti disponovala majetkom v hodnote miliónov eur, ktorý napokon predala za symbolickú sumu, konkrétne za tisícku.

Roko bola pritom v minulosti spájaná s významnými reklamnými zákazkami a politickým prostredím. Agentúru spájali s Vladimírom Mečiarom a jeho HZDS. Práve historický majetok spoločnosti a jeho neskorší predaj predstavujú dôležitý kontext k dnešným účtovným výsledkom.

Z firmy, ktorá kedysi pracovala s desiatkami miliónov eur na tržbách, sa tak stala spoločnosť s nulovými tržbami a viac ako 16-miliónovou účtovnou stratou. Dôležité je dodať, že Roko podľa Finstatu nie je v konkurze ani v reštrukturalizácii. V databáze však eviduje dlhy a nedoplatky, ktoré sme spomínali vyššie. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti zostávajú činnosti reklamných agentúr.

Štátne zákazky aj milióny od firiem spájaných s kauzami

Meno agentúry Roko sa spájalo s organizovaním Slovenského domu počas olympijských hier, spoluprácou so štátnymi podnikmi aj verejnoprávnymi médiami. Neskôr sa objavila aj v kauze Dobytkár, v ktorej polícia a prokuratúra preverovali pohyb peňazí pochádzajúcich podľa obžaloby z korupcie pri poľnohospodárskych dotáciách. Informovali o tom Aktuality.

Na prepojenia agentúry s verejným sektorom upozorňoval už v roku 2018 denník SME. Agentúra získavala peniaze od štátnych spoločností nielen cez reklamné zmluvy, ale aj prostredníctvom sponzorských či darovacích vzťahov. Denník zároveň pripomínal jej väzby na podnikateľov Rezešovcov a pôsobenie herca Michala Gučíka.

Roko malo dlhoročnú skúsenosť s organizovaním Slovenského domu na olympijských hrách. Pred zimnou olympiádou v Pjongčangu v roku 2018 SME informovalo, že agentúra ho zabezpečovala už ôsmykrát. Roko vtedy deklarovalo, že projekt financuje z vlastných zdrojov bez priamej pomoci štátu. Rovnaký model podľa denníka využilo aj pri olympiádach v Turíne a Soči.

Ako veľmi podľa teba vrhá takéto pôsobenie zlé svetlo na činnosť reklamných agentúr?

Olympijské projekty sa neskôr objavili aj v zisteniach o finančných tokoch. Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) v roku 2020 informovalo, že bezpečnostná služba Bonul posielala agentúre miliónové sumy. Peter Kuba ich vysvetľoval reklamnými zmluvami a tvrdil, že Bonul chcel cez Roko propagovať svoje meno napríklad ako generálny partner Slovenského olympijského domu v Riu de Janeiro, ktorý agentúra v roku 2016 zabezpečovala.

ICJK zároveň upozornilo na nepomer medzi hodnotou partnerstva a platbami. Transpetrol za podobné postavenie v Slovenskom dome v Riu podľa zmlúv zaplatil približne 110-tisíc eur, zatiaľ čo platby Bonulu spoločnosti Roko dosahovali miliónové sumy.

Bonul po druhýkrát

Podľa neskorších zistení Aktualít mal Bonul v rokoch 2016 až 2018 vyplatiť Roko v ôsmich faktúrach približne 4,5 milióna eur. Časť peňazí mala súvisieť so sponzoringom Slovenského domu v Riu. Ani Bonul, ani Roko podľa portálu verejne nevysvetlili, prečo boli platby výrazne vyššie ako pri iných partneroch olympijského domu.

Roko sa objavilo aj v kauze Dobytkár. Aktuality následne v júli 2020 informovali, že NAKA obvinila Petra Kubu, Norberta Bödöra aj samotnú reklamnú agentúru. Polícia ju stíhala pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a podľa vyšetrovateľov mohli cez firmu pretekať peniaze pochádzajúce z úplatkov súvisiacich s agrodotáciami.

Jednou z kľúčových operácií mal byť predaj spoločnosti Bokran. Roko ju od Bödöra prevzalo za 16 miliónov eur. Polícia však podľa dostupných informácií spochybňovala jej reálnu hodnotu a transakciu považovala za možnú zásterku na presun peňazí. Aktuality neskôr opísali, že podľa polície a prokuratúry mohla deklarovaná hodnota Bokranu predstavovať súhrn peňazí vybraných od žiadateľov o poľnohospodárske dotácie.

Aktuality zároveň upozornili na finančné vzťahy medzi Kubom a Ľubomírom Partikom, bývalým výkonným riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Podľa zápisu v registri záložných práv mu Kuba v rokoch 2016 až 2018 požičal v troch transakciách spolu 3,55 milióna eur.

Okrem Bödora aj napojenie na Kičuru

Portál v roku 2021 na základe dát z Kočnerovej knižnice upozornil aj na ďalšie obchodné vzťahy. Na konci roka 2016 poslala Roko takmer milión eur spoločnosti ZVS Holding. Tá sa dostala do pozornosti v súvislosti s Kajetánom Kičurom. Jej vtedajší šéf Miroslav Solava bol podľa portálu v inom konaní spájaný s podozreniami z poskytovania úplatkov Kičurovi. Obaja to odmietali a transakciu označovali za pôžičku.

Ďalším klientom Roka bola spoločnosť Optifin Invest z portfólia Alexeja Beljajeva a Michala Lazara, ktorá agentúre za viacero faktúr zaplatila približne 100-tisíc eur. Aktuality pripomenuli, že Beljajevovo meno sa v minulosti objavovalo aj pri Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorá podporila jeho projekt rybníka na športový rybolov.

Financovanie Rezníkových dcér

Denník N v apríli 2023 priniesol informáciu, že Roko získavalo zákazky v Slovenskom rozhlase, TASR a nepriamo aj v RTVS v období, keď tieto inštitúcie viedol Jaroslav Rezník. Podľa portálu išlo spolu o obchody za niekoľko stotisíc eur.

Denník zároveň uviedol, že Kuba v rokoch 2015 až 2020 poslal približne 200-tisíc eur na náklady spojené so štúdiom Rezníkových dcér vo Veľkej Británii a Spojených štátoch. Dokumenty, ktoré mal denník k dispozícii, mali preukazovať platby. Kuba ich odmietol vysvetliť, zatiaľ čo Rezník ich existenciu priznal. Tvrdil však, že peniaze Kubovi následne vracal v hotovosti.

Miliónové straty

Na to, že je Roko na hrane konkurzu minulý týždeň upozornil denník SME. Pozreli sme sa preto na verejne dostupné informácie a vyzerá to tak, že toto tvrdenie nie je ďaleko od pravdy. Kedysi Roko hospodárila s miliónmi eur, teraz je však v úplne inej situácii. Firma v roku 2025 podľa údajov z Finstatu vykázala stratu viac ako 16 miliónov eur. Jej tržby pritom dosiahli nulu a vlastné imanie sa prepadlo hlboko do mínusu. Podľa údajov skončila agentúra minulý rok v strate 16,14 milióna eur.

Celkové výnosy firmy dosiahli iba 83 400 eur, pričom tržby boli nulové. Ešte v roku 2024 pritom spoločnosť vykázala zisk približne 83 000 eur. Medziročný rozdiel tak predstavuje prudký prepad hospodárenia.

Ešte výraznejšie vyznieva porovnanie s obdobím, keď Roko dosahovala miliónové obraty. Rovnako v minulosti firma vykazovala výnosy v desiatkach miliónov eur. Napríklad ešte v roku 2021, keď z predaja majetku získala vyše 3 milióny eur.

Teraz je však všetko úplne inak. Tržby od roku 2021 sú úplne na nule. Podľa najnovších údajov má spoločnosť aktíva v celkovej výške len 14 100 eur, zatiaľ čo vlastné imanie predstavuje mínus 16,997 milióna eur. Finstat pri spoločnosti uvádza aj mimoriadne vysokú celkovú zadlženosť. Kým Sociálnej poisťovni dlhuje Roko len 20,33 eura, v prípade Finančnej správy SR to je až 1 766 927,15 eur.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: SME, Finstat, OR SR, Aktuality, SME, SME, Aktuality, Denník N, Denník N

Najnovšie videá

Trendové videá