Island pozná výsledok tesného referenda o EÚ: Rozhodovanie sprevádzali veľké emócie

Island v sobotňajšom referende odmietol návrat krajiny k rokovaniam o členstve v Európskej únii. Proti hlasovalo 

viac ako polovica voličov. Informuje o tom  podľa TASR islandský verejnoprávny rozhlas a televízia RÚV po spočítaní hlasov zo všetkých volebných obvodov.

Aktuálne je proti obnoveniu rokovaní 52,5 percenta hlasujúcich, zatiaľ čo za hlasovalo 47,5 percenta. Spočiatku, približne do 5.15 h SELČ, vyzerali výsledky priaznivejšie pre návrat k rokovaniam o vstupe do EÚ. Priebežné údaje však ovplyvňoval vyšší počet spočítaných hlasov v Reykjavíku, ktorého obyvatelia podporujú obnovenie prístupových rokovaní viac ako voliči v ostatných obvodoch. Neskôr sa trend obrátil a náskok odporcov postupne rástol.

Volebná účasť bola v celej krajine so 400 000 obyvateľmi vysoká, od viac ako 60 percent v Reykjavíku, kde hlasovanie „za“ malo silný úspech, až po viac ako 80 percent vo vidieckych oblastiach, kde hlasovanie „proti“ prekročilo 60 percent, píše portál Politico.

Výsledok sklamal Brusel

Voliči sa priklonili na stranu tých, podľa ktorých sú islandské rybolovné vody príliš cenné na to, aby sa o nich rozhodovalo mimo krajiny.

Výsledok referenda podľa agentúry Reuters sklamal Brusel. Ak by Islanďania hlasovali za obnovenie rokovaní, podľa niektorých predstaviteľov EÚ by to mohlo zmierniť skepsu voči ďalšiemu rozširovaniu Únie a strategicky posilniť blok v období rastúceho významu bezpečnosti v Arktíde.

Bývalý minister zahraničia: „Tieto výsledky sú veľmi jasné“

„Je neuveriteľné vidieť silu ľudí po celej krajine,“ povedal podľa Politico Guðlaugur Þór Þórðarson, poslanec konzervatívnej a pro-nezávislej Strany nezávislosti.

„Tieto výsledky sú veľmi jasné. Islanďania nechcú, aby Island vstúpil do EÚ,“ povedal Þórðarson, ktorý pôsobil aj ako minister zahraničných vecí v predchádzajúcej vláde.

Island začal rokovania o vstupe do EÚ v roku 2009, po finančnej kríze, ktorá zdevastovala jeho finančný sektor. Tieto rokovania boli do značnej miery bezvýsledné, kým neboli v roku 2015 definitívne zrušené, pričom k pádu prispeli spory o rybolovné kvóty.

Vláda vedená sociálnodemokratickou premiérkou Kristrún Frostadóttirovou potom sľúbila, že po nástupe k moci koncom roka 2024 usporiada referendum. Argumentovala, že vstup do únie by izoloval islandskú ekonomiku od bilaterálnych ciel, s ktorými by sa tento malý národ sám ťažko vyrovnával.

Rozdelení Islanďania

Krajinu zmietala už mesiace búrlivá debata o sobotňajšom referende, pričom verejnosť bola takmer rovnomerne rozdelená v otázke, či obnoviť rokovania, konštatuje Politico. Hlavnými problémami pre opozičných sú obavy o kontrolu nad bohatými rybolovnými oblasťami pri pobreží malého ostrovného štátu, zatiaľ čo zástancovia poukazujú na prijatie eura pre väčšiu stabilitu meny a priblíženie sa k kontinentálnej Európe v čase, keď prezident Donald Trump uvalil clá na spojencov a hrozil prevzatím neďalekého Grónska.

„⁠⁠Nie je žiadnym tajomstvom, že situácia sa za posledný rok a pol veľmi zmenila,“ povedal  podľa Politica Frostadóttir v televíznej debate len 48 hodín pred hlasovaním. „Vidíme, ako Spojené štáty používajú clá ako nástroje obchodného nátlaku a ako zbraň.“

Kritici, ako napríklad Guðrún Hafsteinsdóttir, líderka konzervatívnej Strany nezávislosti, uviedli, že pre krajinu je lepšie, ak si vytyčí vlastnú cestu a zároveň zostane členom Európskeho hospodárskeho priestoru.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: TASR, ČTK, Politico