Nepálske záplavy si vyžiadali už 730 obetí: Nebezpečný jav hrozí aj Európe, zasiahnuť môže 15 miliónov ľudí (MAPA)

Stovky ľudí zahynuli a tisíce zostávajú nezvestné po ničivých prívalových povodniach na hranici Nepálu a Tibetu. Podľa aktuálnych informácií agentúry TASR si ničivé prívalové povodne vyžiadali minimálne 734 obetí. Vedci varujú, že podobné katastrofy nehrozia iba v Ázii – ohrozené sú aj iné miesta na svete vrátane európskych Álp, kde otepľovanie mení ľadovce a narúša stabilitu horských svahov. V rizikových oblastiach po celom svete žije približne 15 miliónov ľudí. 

Masu skál a ľadu zaznamenali ako zemetrasenie

Podľa predbežných zistení sa z horského svahu odtrhla obrovská masa hornín a ľadu. Udalosť bola natoľko silná, že ju seizmické prístroje zaznamenali podobne ako zemetrasenie s magnitúdou 5,2.

Predbežná analýza zverejnená odborným portálom Antarctic Glaciers naznačuje, že ľad, horniny a ďalší materiál sa zosunuli do údolia. Masa sa následne zmiešala so sedimentmi po starších povodniach a dočasne prehradila rieku Lhende Khola.

Za vzniknutou bariérou sa nahromadila voda a vytvorila dočasné jazero. Keď prirodzená hrádza nevydržala, voda sa uvoľnila a vytvorila ničivú prívalovú vlnu.

Klimatická zmena oslabuje horské svahy

Jonathan Carrivick, odborník na ľadovcové povodne z Univerzity v Leedse, pre Daily Mail upozornil, že klimatická zmena otepľuje vysokohorské oblasti, urýchľuje ústup ľadovcov a spôsobuje topenie permafrostu – pôdy a hornín, ktoré zostávajú dlhodobo zamrznuté. Keď sa táto prirodzená „výstuž“ horských svahov oslabí, zvyšuje sa riziko zosuvov.

Odborníci zatiaľ nemôžu s istotou povedať, do akej miery sa otepľovanie podieľalo na konkrétnej katastrofe v Nepále. Podľa Carrivicka však meniace sa podmienky v horách zvyšujú pravdepodobnosť podobných udalostí a môžu zväčšovať aj ich rozsah.

Nejde pritom o prvú katastrofu svojho druhu. V roku 2021 sa v indickom štáte Uttarákhand odtrhla masa hornín a ľadu, ktorá vytvorila prudký prúd vody a trosiek. Zahynulo alebo zostalo nezvestných viac ako 200 ľudí a poškodené boli aj dve vodné elektrárne.

V kanadskej Britskej Kolumbii sa zase v roku 2020 zrútilo do ľadovcového jazera približne 18 miliónov kubických metrov hornín. Následná vlna dosiahla výšku až 100 metrov a voda sa prehnala približne desať kilometrov dlhým údolím.

Ohrozených je približne 15 miliónov ľudí

Podľa štúdie publikovanej v roku 2023 v časopise Nature Communications žije v oblastiach potenciálne ohrozených vyliatím ľadovcových jazier približne 15 miliónov ľudí. Až 62 percent z nich pripadá na vysokohorské oblasti Ázie.

Najviac ľudí je vystavených riziku v Indii, Pakistane, Peru a Číne. Medzi najnebezpečnejšie oblasti patria Himaláje, Karakorum, Hindúkuš a Andy. Dve z najrizikovejších povodí na svete sa nachádzajú pri rieke Santa v Peru a rieke Beni v Bolívii.

Podľa odborníkov ohrozené nie je iba vidiecke obyvateľstvo. Veľké mestá získavajú vodu z andských ľadovcov. Ústup ľadovcov môže zároveň vytvárať alebo zväčšovať jazerá zadržiavané nestabilnými nánosmi hornín a sedimentov. Ak takúto prirodzenú bariéru naruší zosuv pôdy, lavína alebo prudké topenie, voda sa môže náhle uvoľniť.

Tento jav sa označuje skratkou GLOF, teda prívalová povodeň spôsobená náhlym vyliatím ľadovcového jazera.

Riziko sa týka aj európskych Álp

Podobná katastrofa podľa vedcov nehrozí iba v Ázii alebo Južnej Amerike. Rizikové oblasti sa nachádzajú aj v Kanade, na severozápade Spojených štátov a v európskych Alpách.

„Severná Amerika by mohla zažiť niečo podobné tomu, čo dnes vidíme v Nepále,“ varoval Carrivick. Mnohé ohrozené oblasti ležia v blízkosti sídiel, ciest, priehrad a vodných elektrární, takže aj udalosť v odľahlých horách môže mať rozsiahle následky.

Vedci diskutujú o tom, či sa počet prívalových povodní z ľadovcových jazier globálne zvyšuje. Jednoznačné však je, že v nebezpečných údoliach pribúda obyvateľov aj kritickej infraštruktúry. Potenciálne následky katastrof sú preto čoraz vážnejšie.

Ohrozenie Álp súvisí so zmenami, ktoré v horskom prostredí spôsobuje rast teplôt. Ustupujúce ľadovce môžu odkryť nestabilné svahy a vytvoriť nové jazerá, ktorých prirodzené hrádze nemusia odolať zosuvu skál alebo ľadu.

Miesto ďalšej katastrofy sa nedá presne predpovedať

Najväčším problémom zostáva nepredvídateľnosť. Veľké katastrofy sú síce zriedkavejšie než menšie povodne, no môžu ich spustiť náhle zosuvy, lavíny alebo zrútenie ľadovca.

„Je pravdepodobné, že sa v budúcnosti vyskytne niečo podobné ako v Nepále. Oveľa ťažšie je však povedať, kedy a kde,“ skonštatovala Carr.

Vedci preto zdôrazňujú potrebu dôslednejšieho monitorovania ľadovcov, horských svahov a vznikajúcich jazier. V odľahlých vysokohorských oblastiach však môže medzi zrútením masy hornín a príchodom povodňovej vlny uplynúť iba niekoľko minút, čo výrazne obmedzuje možnosti včasného varovania.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: Antarctic Glaciers, Nature Communications, Daily Mail