Svetoznáma lokalita v Alpách je v ohrození. Hrozí zosuv 20 miliónov kubických metrov skál

Nad švajčiarskou dedinou Kandersteg sa týči nestabilný skalný masív, ktorého zrútenie by mohlo uvoľniť až 20 miliónov kubických metrov hornín. Odborníci varujú, že rozsah prípadného zosuvu by mohol konkurovať katastrofe, ktorá pred rokom zasiahla neďaleký Blatten.

Obrovská masa skál, ľadu a bahna vtedy pochovala takmer celú obec. Obyvatelia boli ešte pred zosuvom evakuovaní, vďaka čomu sa podarilo predísť rozsiahlym stratám na životoch. Teraz sa podobný scenár môže zopakovať nad Kanderstegom, kde žije približne 1 300 ľudí. Informuje o tom ABC News na základe reportáže agentúry AP.

Obyvatelia o hrozbe vedia

Kandersteg leží pod skalným útvarom Spitze Stei, ktorého nestabilná časť má podľa odhadov objem 15 až 20 miliónov kubických metrov. Vedci situáciu spájajú aj s topením permafrostu a zmenami ľadovcov. 

Hoci miestni obyvatelia o riziku vedia, podľa vlastných slov nežijú v neustálom strachu. Veria systému monitorovania aj pripraveným bezpečnostným opatreniam.

„Viete, že sa to deje, ale nebojíte sa,“ povedala pre AP obyvateľka Kanderstegu Brigitte Jüni. Podľa nej úrady prijali všetky preventívne opatrenia, ktoré mali k dispozícii.

„Je to však príroda. Je to príroda a človek nikdy nevie,“ dodala.

Obavy miestnych zosilnila katastrofa z mája 2025 v neďalekom údolí Lötschental. Z horského masívu nad dedinou Blatten sa vtedy odtrhla obrovská masa skál a ľadu, ktorá vyvolala mohutný zosuv.

Permafrost drží svahy ako cement

Jedným z faktorov, ktoré zvyšujú nestabilitu alpských svahov, je topenie permafrostu. Ide o dlhodobo zamrznutú pôdu, sutiny a horniny, v ktorých ľad vypĺňa pukliny a pomáha držať horský masív pohromade.

S rastúcimi teplotami sa ľad postupne roztápa a horniny strácajú svoju prirodzenú oporu. Riziko skalných zrútení, zosuvov a lavín preto môže v Alpách narastať.

„V horách a nespevnených sutinách je veľa ľadu,“ vysvetlil Markus Stoffel, profesor klimatických zmien a prírodných rizík na Ženevskej univerzite.

„Tento ľad pôsobí ako cement. Keď sa roztopí, horské svahy sa stanú čoraz nestabilnejšími,“ upozornil.

Výskum svahu Spitze Stei  podľa AP ukazuje, že jeho nestabilitu spôsobuje kombinácia viacerých faktorov. Okrem degradácie permafrostu zohráva úlohu geologické zloženie masívu, voda prenikajúca k šmykovým plochám aj postupné odstraňovanie materiálu v dolnej časti svahu.

Svah nepretržite sledujú

Ak by sa celá nestabilná časť Spitze Stei zrútila naraz, mohlo by ísť o rozsiahlu prírodnú katastrofu. Odborníci však považujú za pravdepodobnejšie, že sa bude masív rozpadať postupne, nie v jedinom obrovskom zosuve.

Svah sa napriek tomu nachádza pod nepretržitým dohľadom. Pohyb hornín sledujú pomocou GPS, radarov, kamier, dronov a ďalších geologických meraní. Odborníci vyhodnocujú aj teplotu, zrážky či množstvo snehu, pretože rýchlosť zosuvu môže ovplyvniť dážď a topenie snehovej pokrývky.

Obec má pripravené evakuačné plány a v prípade výrazného zhoršenia situácie môže pristúpiť k uzatvoreniu ciest alebo evakuácii ohrozených oblastí. Bezpečnostné opatrenia sú podľa spoločnosti GEOTEST pripravené vopred podľa jednotlivých rizikových scenárov.

Niektoré údolia sa môžu stať neobývateľnými

Odborníci upozorňujú, že Kandersteg nemusí zostať ojedinelým prípadom. Zmena klímy môže viesť k častejším zosuvom, padaniu skál a lavínam aj v ďalších častiach Álp.

Nathan Solothurnmann, expert na klímu a energetiku zo švajčiarskej pobočky Greenpeace, pripúšťa, že niektoré horské oblasti môžu byť v budúcnosti príliš náročné chrániť.

„Možno jedného dňa budeme musieť opustiť určité údolia alebo dediny, pretože sa tam už nebude dať žiť,“ povedal.

„Opatrenia potrebné na ochranu infraštruktúry môžu byť také drahé a požadované úsilie také veľké, že život na týchto miestach už nebude dávať zmysel,“ uzavrel Solothurnmann.

Švajčiarsko prekonalo teplotný rekord

Aj Švajčiarsko toto leto zasiahli teplotné rekordy.  Koncom júna 2026 namerali v Bazileji 38,8 stupňa Celzia, čím krajina prekonala svoj dovtedajší júnový teplotný rekord. Ten platil od roku 1947, keď meteorológovia zaznamenali 36,9 stupňa Celzia, uvádza agentúra AP v ďalšom článku.

Podľa švajčiarskeho meteorologického úradu MeteoSwiss sa krajina otepľuje výraznejšie než svetový priemer. Priemerná teplota vo Švajčiarsku sa od začiatku meraní zvýšila približne o tri stupne Celzia.

 

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: ABC News, AP