Európska časovaná bomba sa ozýva. Pol milióna ľudí by muselo byť evakuovaných do 72 hodín

Pod jednou z najhustejšie osídlených oblastí Európy sa ukrýva rozsiahly vulkanický systém. Zem v okolí talianskeho Neapola sa naďalej dvíha a oblasť zasahujú zemetrasenia. Ak by úrady vyhlásili najvyšší stupeň varovania, približne pol milióna obyvateľov by muselo opustiť svoje domovy.

Ide o Flegrejské polia (Campi Flegrei), aktívnu vulkanickú kalderu rozprestierajúcu sa západne od Neapola. Na situáciu upozornil portál iMeteo, podľa ktorého vedci rozsiahly systém prakticky nepretržite monitorujú. Aktuálne údaje však nenaznačujú, že by bezprostredne hrozila erupcia.

Na rozdiel od klasickej sopky nemajú Flegrejské polia jeden výrazný kužeľ. Ide o rozsiahlu prepadlinu s viacerými sopečnými centrami. Médiá ju často označujú za supervulkán, odborníci však používajú presnejší pojem aktívna vulkanická kaldera.

Oblasť zasiahlo rekordne silné zemetrasenie

Flegrejské polia sú známe pomalým zdvíhaním alebo klesaním zemského povrchu, ktoré môže sprevádzať zvýšená seizmická aktivita. V posledných rokoch sa nepokoj v oblasti zintenzívnil.

Situáciu vyhrotilo zemetrasenie, ktoré kalderu zasiahlo 31. júla 2026. Otras dosiahol magnitúdu 4,7 a podľa talianskeho Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie išlo o energeticky najsilnejšie zemetrasenie zaznamenané v oblasti od začiatku prístrojových meraní.

Po hlavnom otrase nasledoval seizmický roj so stovkami ďalších zemetrasení. Talianska civilná ochrana informovala, že zranenia utrpelo 21 ľudí, pričom dvaja boli vo vážnom stave.

Napriek pokračujúcemu nepokoju vedci v najnovších údajoch nezaznamenali zmeny, ktoré by naznačovali výrazné zhoršenie situácie v krátkodobom horizonte. Výstražný stupeň preto zostáva na žltej úrovni.

Zem sa dvíha približne o centimeter mesačne

Povrch sa však naďalej pohybuje. Od začiatku februára sa zem v monitorovanej oblasti, podľa iMeteo, dvíha priemernou rýchlosťou približne desať milimetrov mesačne.

Samotné zdvíhanie pôdy automaticky neznamená, že sa blíži erupcia. Ukazuje však, že vulkanický systém zostáva aktívny a úrady musia byť pripravené aj na najhorší možný scenár.

Najväčším problémom nie je iba sila prípadnej erupcie, ale najmä mimoriadne husté osídlenie územia. Talianska civilná ochrana vytýčila červenú zónu, ktorá zahŕňa Pozzuoli, Bacoli, Monte di Procida, Quarto, časti ďalších obcí a viaceré štvrte Neapola.

Žije v nej približne 500-tisíc ľudí. V prípade vyhlásenia stupňa „alarm“ by museli oblasť preventívne opustiť. Červenú zónu by totiž mohli zasiahnuť pyroklastické prúdy – rýchlo sa pohybujúce masy extrémne horúcich plynov, popola a úlomkov hornín.

Pol milióna ľudí má oblasť opustiť za tri dni

Pri veľkej erupcii by výbuch, toxické plyny, lávové prúdy a zrútenie pôdy ohrozili tisíce obyvateľov. V prípade kolapsu podložia by mohli vzniknúť aj vysoké cunami, ktoré by zasiahli pobrežie južného Talianska.

Vulkanológ Christopher R. J. Kilburn pre portál Science Alert upozorňuje, že „rozlíšiť medzi plynmi uvoľňovanými magmou a tými, ktoré vznikajú interakciou podzemnej vody, je kľúčové“. Od toho závisí, či sú signály len varovným otrasom alebo reálnou predzvesťou blížiacej sa katastrofy.

Evakuačný plán talianskej civilnej ochrany počíta s tým, že presun celej populácie z červenej zóny potrvá 72 hodín.

Prvých 12 hodín má slúžiť na prípravu obyvateľov a zavedenie dopravných opatrení. Nasledujúcich 48 hodín je vyhradených na samotnú evakuáciu a posledných 12 hodín tvorí bezpečnostnú rezervu pre prípad komplikácií.

Ďalších viac ako 800-tisíc ľudí žije v žltej zóne. Tú by pri erupcii mohol zasiahnuť intenzívny spad sopečného popola. Jeho hromadenie môže poškodiť budovy, skomplikovať dýchanie a ochromiť cestnú aj leteckú dopravu.

Dopady na Európu

Hoci najväčšie škody by utrpelo samotné Taliansko, následky erupcie supervulkánu by zasiahli celú Európu. Campi Flegrei má potenciál vychrliť obrovské množstvo oxidu siričitého a ďalších aerosólov do stratosféry. Tie dokážu odrážať slnečné žiarenie a spôsobiť dlhodobé ochladenie planéty, aké pred 40 000 rokmi viedlo ku globálnej klimatickej kríze, píše v inom článku iMeteo.

Po výbuchu by sa popoľové častice rozšírili do európskych štátov a spôsobili rozsiahlu leteckú paralýzu. Sopečný prach je extrémne nebezpečný pre motory lietadiel, čo by znamenalo obmedzenie leteckej dopravy na celé mesiace.

Popol a plyny by taktiež výrazne obmedzili slnečný svit, čo by zasiahlo poľnohospodárstvo a energetiku. Úroda by prudko klesla, narušili by sa potravinové reťazce a ekonomiky krajín by čelili vážnym výpadkom.

Vedecké modely ukazujú, že aj vzdialené regióny by pocítili následky podobne ako pri veľkých erupciách v minulosti, keď sa účinky prejavili tisíce kilometrov od epicentra.

Vedci sa zhodujú, že čas erupcie určiť nevedia, no aktivita Campi Flegrei sa zvyšuje. Dlhodobý dohľad a pripravenosť sú podľa nich nevyhnutné, pretože práve včasná reakcia môže zmierniť dopady jedného z najnebezpečnejších vulkanických systémov na planéte.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: iMeteo,  Dipartimento della Protezione Civile, iMeteo, Science Alert