Odpoveď hľadali 2300 rokov: Veľká štúdia odhalila jedinú vec, vďaka ktorej budeš so životom naozaj spokojný a šťastný

Peniaze, príjemné zážitky, dobré vzťahy či úspech. Keď sa zamyslíš nad tým, čo robí človeka šťastným, odpovedí môže byť množstvo. Otázkou dobrého života sa pritom ľudia zaoberajú tisíce rokov. Už grécky filozof Epikuros pred približne 2 300 rokmi uvažoval nad jeho základnými súčasťami a medzi tri hlavné zaradil aj priateľstvo, píše ScienceAlert.

V poslednom storočí začali túto otázku skúmať psychológia, genetika či neurobiológia. Nová štúdia teraz upozorňuje na faktor, ktorý môže byť pre spokojnosť so životom mimoriadne dôležitý – autonómiu, teda pocit, že o vlastnom živote a svojich rozhodnutiach rozhoduješ ty. Ide o nezávislosť a právo na sebaurčenie. 

Výskumníci z University of Toronto Jason W. Payne a Ulrich Schimmack analyzovali odpovede viac ako 1 200 dospelých z Kanady a Spojeného kráľovstva. Výsledky publikovali v odbornom časopise The Journal of Positive Psychology.

Čo vlastne znamená „dobrý život“?

Výskumníci vychádzali z dvoch odlišných pohľadov na životnú spokojnosť. Prvý označujeme ako hedonický. Podľa neho súvisí blahobyt človeka najmä s potešením a vyhýbaním sa nepríjemným skúsenostiam. Zjednodušene povedané, dobrý život je taký, v ktorom zažívaš veľa príjemných a čo najmenej negatívnych pocitov.

Druhý, eudaimonický pohľad, upozorňuje na to, že hodnotný život môže zahŕňať aj veci, ktoré ti v konkrétnom momente žiadne potešenie neprinášajú.

Predstav si napríklad starostlivosť o chorého člena rodiny. Môže byť vyčerpávajúca, stresujúca a nepríjemná. Napriek tomu by väčšina ľudí nepovedala, že takáto skúsenosť nemá hodnotu iba preto, že im v danej chvíli neprináša šťastie. „V konečnom dôsledku skutočné šťastie pravdepodobne pramení z toho, čo robíme s ostatnými, a z budovania celkovo dobrého života,“ hovorí kognitívna vedkyňa Laurie Santos, ktorá sa na Yale University venuje vede o duševnej pohode.

Vedci skúmali viac ako 1 200 ľudí

Payne a Schimmack sa zamerali najmä na tri psychologické potreby, ktoré opisuje teória sebaurčenia. Prvou je vzťahovosť, teda existencia zmysluplných vzťahov s inými ľuďmi. Druhou je kompetentnosť – pocit, že si schopný a dokážeš efektívne zvládať úlohy či výzvy. Treťou je autonómia, pri ktorej máš pocit, že svoje konanie volíš dobrovoľne a nikto ťa doň nenúti.

Vedcov zaujímalo, či tieto potreby ovplyvňujú hodnotenie vlastného života nezávisle od momentálneho emocionálneho rozpoloženia. V roku 2022 preto oslovili viac ako 1 200 dospelých vo veku od 18 do 80 rokov z Kanady a Spojeného kráľovstva.

Účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa spokojnosti so životom, pozitívnych a negatívnych pocitov, osobnosti a napĺňania troch spomínaných psychologických potrieb.

Jedna potreba sa od ostatných odlišovala

Všetky tri skúmané potreby do určitej miery súviseli so spokojnosťou so životom. Výsledky však ukázali zaujímavý rozdiel. Vzťahovosť a kompetentnosť boli dôležité predovšetkým preto, že sa spájali s tým, že sa ľudia cítili dobre. Pri autonómii výskumníci zaznamenali niečo navyše.

Ľudia, ktorí cítili väčšiu kontrolu nad vlastnými rozhodnutiami, uvádzali vyššiu spokojnosť so životom aj po tom, ako vedci zohľadnili ich pozitívne a negatívne pocity z ďalších oblastí života. „Aj po zohľadnení toho, ako dobre alebo zle sa ľudia cítili, boli tí, ktorí pociťovali väčšiu autonómiu, spokojnejší so svojím životom,“ vysvetľuje Payne.

„Autonómia bola jedinou psychologickou potrebou, ktorá podľa všetkého prinášala niečo, čo samotné pocity nevysvetľovali,“ dodal. Výsledky tak naznačujú, že pri hodnotení svojho života si zrejme nekladieme iba otázku: „Ako sa cítim?“ Dôležité môže byť aj: „Je tento život môj?“

Nie každé dobré rozhodnutie musí byť príjemné

Práve tento rozdiel môže podľa vedcov pomôcť vysvetliť, prečo sa ľudia niekedy dobrovoľne rozhodnú pre možnosť, ktorá im neprinesie najväčšie okamžité potešenie.

Môžeš si napríklad vybrať náročnejšiu prácu, pretože ti poskytne väčšiu nezávislosť než jednoduchšia pozícia. Alebo sa presťahuješ na neznáme miesto, pretože chceš rozhodovať sám za seba a vymaniť sa zo svojho doterajšieho prostredia.

Takéto rozhodnutia nemusia prinášať nepretržitý prúd pozitívnych emócií. Napriek tomu môžu posilniť pocit, že tvoj život smeruje správnym smerom – pretože si si danú cestu vybral sám.

Výskumníci zároveň netvrdia, že na príjemných pocitoch nezáleží. Práve naopak. Pozitívne a negatívne emócie vysvetľovali značnú časť toho, ako účastníci hodnotili svoju spokojnosť so životom.

Výsledky podľa autorov skôr naznačujú, že ani čisto hedonický, ani čisto eudaimonický pohľad neposkytuje celý obraz. Pri hodnotení vlastného života zrejme využívame oba. Výsledky zatiaľ nemožno automaticky preniesť na celý svet Štúdia má aj dôležité obmedzenie. Vedci skúmali ľudí zo západných, anglicky hovoriacich krajín – Kanady a Spojeného kráľovstva.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: Science Alert, Taylor and Francis online