Muž prežil s prasacou obličkou rekordných 271 dní. Lekári hovoria o možnosti, ktorá môže pomôcť ďalším pacientom

Keď sme o Timovi Andrewsovi písali v máji minulého roka, 67-ročný Američan žil s obličkou z geneticky upraveného prasaťa a po rokoch zdravotných problémov hovoril o výraznom zlepšení svojho života. Experimentálny zákrok ho oslobodil od dialýzy, ktorá ho dovtedy držala pri živote, no zároveň ho fyzicky aj psychicky vyčerpávala.

Dnes už lekári poznajú ďalšiu kapitolu jeho prípadu. Prasacia oblička fungovala v Andrewsovom tele 271 dní, čím vytvoril svetový rekord. Keď začala zlyhávať, lekári ju v októbri 2025 odstránili a Andrews sa musel vrátiť na dialýzu. O niekoľko mesiacov neskôr však prišla správa, na ktorú čakal – našiel sa pre neho ľudský darca.

Jeho prípad teraz vedci z Massachusetts General Hospital opísali v prestížnom odbornom časopise The Lancet. Výsledok podľa nich neznamená, že transplantácia prasacej obličky bude fungovať u každého pacienta. Ukazuje však možnosť, že by xenotransplantácia mohla v budúcnosti niektorým ľuďom pomôcť preklenúť obdobie čakania na ľudský orgán.

Dva roky žil so zlyhávaním obličiek

Andrews z New Hampshire sa k experimentálnej transplantácii dostal po približne dvoch rokoch života so zlyhávaním obličiek, ktoré súviselo s jeho cukrovkou.

Trikrát týždenne musel podstupovať dialýzu. Prístroj za jeho nefunkčné obličky filtroval z krvi odpadové látky. Liečba ho však výrazne vyčerpávala. Veľa času trávil pripútaný ku kreslu a postupne strácal svalovú hmotu aj schopnosť normálne chodiť. Po šiestich mesiacoch dialýzy navyše utrpel infarkt.

„Vedel som, že zomriem, no pomyslel som si, že musí existovať iná cesta,“ povedal pre Daily Mail. Pri hľadaní možností narazil na prípad Richarda Slaymana. Ten v roku 2024 v Massachusetts General Hospital v Bostone dostal geneticky upravenú prasaciu obličku pre konečné štádium ochorenia obličiek.

Slayman zomrel dva mesiace po operácii po neočakávaných problémoch so srdcom. Lekári vtedy uviedli, že nič nenasvedčovalo tomu, že jeho smrť spôsobila transplantácia. „Čím viac som si o tom čítal, tým viac som si myslel, že by to mohlo fungovať,“ povedal Andrews.

Dostal obličku z geneticky upraveného prasaťa

Tím z Massachusetts General Hospital bol ochotný Andrewsa zaradiť medzi kandidátov, najskôr však musel absolvovať niekoľkomesačnú fyzioterapiu. Lekári chceli, aby zosilnel a znížil riziko, že jeho telo zvierací orgán rýchlo odmietne.

V januári 2025 absolvoval približne trojhodinovú operáciu. Lekári mu odstránili choré obličky a transplantovali jednu obličku z geneticky upraveného miniatúrneho prasaťa plemena Yucatán. Orgán upravili tak, aby bol kompatibilnejší s ľudským organizmom. Andrews prasaciu obličku pomenoval Wilma.

Po operácii zostal približne týždeň v nemocnici. Domov odišiel s 51 rôznymi liekmi, ktoré mali pomôcť zabrániť tomu, aby jeho imunitný systém nový orgán odmietol.

„Zo začiatku to bolo skvelé, neskôr som si uvedomil, že to bolo steroidmi. Človek sa po nich cítil naozaj dobre, akoby som bol Superman. Keď ich začali postupne vysadzovať, bolo to trochu ťažšie a prišli prekážky,“ opísal.

Prasacie orgány by mohli preklenúť čakanie na darcu

Xenotransplantácia, teda transplantácia buniek, tkanív alebo orgánov medzi rôznymi živočíšnymi druhmi, nie je úplne novou myšlienkou. Prvé experimenty siahajú do začiatku 20. storočia. V 60. rokoch lekári úspešne transplantovali dospelému človeku obličku šimpanza a pacient s ňou žil deväť mesiacov.

V 90. rokoch začali vedci považovať prasatá za vhodných potenciálnych darcov. Sú dostupné a ich orgány majú viaceré anatomické podobnosti s ľudskými. Moderné genetické úpravy navyše umožňujú meniť orgány tak, aby sa zvýšila ich kompatibilita s ľudským telom.

Od začiatku 20. storočia sa uskutočnilo viacero podobných pokusov, pričom zosnulý Richard Slayman sa v roku 2024 stal prvým príjemcom úspešne transplantovanej geneticky upravenej prasacej obličky.

Andrewsov prípad teraz prináša ďalší dôležitý poznatok: zvierací orgán mu umožnil zostať 271 dní bez dialýzy, kým neskôr dostal ľudskú obličku. Sám preto dúfa, že xenotransplantácia raz pomôže aj ďalším ľuďom ako dočasné riešenie počas čakania na darcu.

„O pár rokov by sme mohli vidieť, že sa to stane oveľa bežnejším a čoraz viac ľudí dostane orgány, ktoré potrebujú,“ povedal. Zároveň vyzýva ľudí, aby sa stávali darcami orgánov. Sám mal podľa vlastných slov označenie darcu na vodičskom preukaze od svojich 16 rokov. Netušil pritom, že raz bude na druhej strane a život mu zachráni orgán od neznámeho človeka.

„Je to úžasný pocit, keď vám niekto zachráni život. Je to ťažké, pretože môj darca bol zosnulý, takže je v tom veľa emócií, keď niekto musel zomrieť, aby som ja mohol žiť. Je to ťažké, ale vyrovnávam sa s tým,“ uzavrel Andrews.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: The Lancet, Archív Startitup, Daily Mail