Myslíš si, že máš fotografickú pamäť? Podľa vedcov sa mýliš

Určite sa ti už stalo, že si sa učil na dôležitý test a počas odpovede si v hlave presne videl, na ktorej strane a v ktorom rohu učebnice sa tá informácia nachádzala, píše Zaujímavý svet. Možno si si v tej chvíli pomyslel, aké skvelé by bolo, keby si si takto dokázal vybaviť úplne všetko. Stačil by jediný letmý pohľad na text a v hlave by ti zostala dokonalá snímka s každým detailom. Je však takýto „fotoaparát“ v ľudskej hlave skutočným darom, alebo sme uverili mýtu, ktorý v reálnom svete neexistuje?

Chýbajúce vedecké dôkazy

Napriek mnohým tvrdeniam sa odborníkom dodnes nepodarilo existenciu fotografickej pamäte potvrdiť. Podľa psychológov aj neurovedcov ľudský mozog nedokáže po letmom pohľade natrvalo zaznamenať každý detail a bezchybne si ho vybaviť s odstupom času.

Výhovorka pri obvinení z plagiátorstva

Tvoriť identické diela nezávisle od seba je vzácne. Keď mladá autorka Kaavya Viswanathan čelila obvineniu z kopírovania cudzieho textu, svoju obhajobu postavila práve na tvrdení, že má fotografickú pamäť. U odborníkov však nepochodila. Namiesto toho poukázali na známy fenomén kryptomnézie – psychologický stav, pri ktorom človek nevedomky prijme cudziu myšlienku či nápad a úprimne ho považuje za svoj vlastný autorský výtvor.

Mozog ako skladačka, nie fotoaparát

Ukladanie informácií je mimoriadne zložité. Kľúčové oblasti mozgu, konkrétne hipokampus a čelný lalok, fungujú ako prísny filter. Nepretržite vyhodnocujú, ktoré podnety sú dôležité a ktoré možno zahodiť. Z toho dôvodu v mysli neukladáme kompletné videozáznamy, ale vždy len čiastočné útržky a fragmenty.

Eidetická pamäť ako výsada najmenších

Schopnosť, ktorá sa fotografickej pamäti podobá najviac, sa odborne nazýva eidetická pamäť. Vyskytuje sa prevažne u detí približne do 6 rokov, no postupne úplne mizne. Spracovanie podnetov sa totiž vekom zefektívňuje a mozog sa prirodzene naučí nedôležité detaily ignorovať, aby sa nepreťažoval.

Tréningom k lepším výsledkom, no bez zázrakov

Náš mozog sa dá prirovnať k svalu. Pravidelnou mentálnou záťažou a cvičením sa zlepšujú jeho schopnosti. Stimuláciou mysle vznikajú nové spojenia medzi neurónmi, čo uľahčuje osvojovanie si nového učiva či faktov. Ani ten najintenzívnejší tréning ťa však neprivedie k absolútnej, takzvanej fotografickej pamäti.

Unikátny prípad z roku 1970

Jediným známym prípadom bola žena menom Elizabeth, ktorú skúmali v rámci vedeckej práce v roku 1970. Vedec jej najprv prikázal zakryť si ľavé oko a ukázal jej obrázok s 10-tisíc bodkami. Na druhý deň jej nechal zakryté pravé oko a ukázal jej iný obraz, takisto s 10-tisíc bodkami. Elizabeth si zapamätané obrazy v mysli spojila a presne opísala výjav, ktorý vytvorili. Výsledok bol taký ohromujúci, že ich to zblížilo a napokon sa vzali. V ďalšom výskume sa však už tomuto fenoménu nevenovali.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti