Hypotéky môžu vystreliť na 4,3 %: Peniaze budú drahšie, 3 analytici varujú pred tým, čo príde

Pred pár mesiacmi sa mohlo zdať, že obdobie drahých hypoték pomaly končí. Vývoj sa však otočil. Európska centrálna banka (ECB) 10. septembra 2026 opäť zvýšila úrokové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. Jednoducho povedané, snaží sa tým brzdiť zdražovanie v eurozóne. Ide už o druhé zvýšenie v tomto roku – prvé prišlo v júni.

Dôvodom je opäť stúpajúca inflácia, teda rast cien. ECB chce, aby sa dlhodobo pohybovala okolo 2 %, no podľa jej aktuálneho odhadu má v roku 2026 dosiahnuť 3 % a vyššia môže zostať aj počas prvej polovice budúceho roka. Situáciu komplikujú najmä drahé energie spojené s konfliktom na Blízkom východe.

Čo to znamená pre bežného Slováka? Keď ECB zvyšuje úroky, požičiavanie peňazí sa postupne zdražuje aj bankám. Tie vyššie náklady následne premietajú do úverov pre klientov. Výsledkom sú čoraz drahšie hypotéky. Na druhej strane, vyššie úroky môžu priniesť lepšie zhodnotenie vkladov tým ľuďom, ktorí majú peniaze na sporiacich či termínovaných účtoch.

Prinášame preto pohľad troch analytikov, ktorí vysvetľujú, kam sa môžu úroky posunúť v najbližších mesiacoch, čo to môže znamenať pre hypotéky, úspory či investície a kto na vyšších sadzbách môže aj zarobiť. Zároveň upozorňujú, že mnohé bude závisieť od ďalšieho vývoja inflácie, cien energií a od toho, či ECB pristúpi k ďalšiemu zvyšovaniu svojich kľúčových úrokových sadzieb.

 

• Môžu úroky hypoték do konca tohto roka vystúpiť až na 4,3 %?
• Oplatí sa ešte čakať na lacnejšiu hypotéku, alebo je lepšie riešiť bývanie hneď teraz?
• Kto môže na vyšších úrokoch zarobiť a kto zaplatí viac?
• Ak zvýši ECB úrokové sadzby do konca roka ešte raz – a čo by to znamenalo pre Slovákov?

Vyššie úroky nemusia byť zlé pre každého, toto sú víťazi a porazení

Ďalšie zvýšenie sadzieb ECB automaticky neznamená, že všetci Slováci na ňom prerobia. Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že drahšie peniaze vytvárajú pomerne jasnú skupinu víťazov aj porazených.

„Dobrou správou to môže byť pre ľudí s úsporami a investorov, ktorí dnes nakupujú nové dlhopisy. Na opačnej strane sú domácnosti s hypotékami a firmy odkázané na externé financovanie, pre ktoré sa cena peňazí ďalej zvyšuje,“ vysvetľuje Búlik.

Sporitelia môžu dostať vyššie úroky na svojich úsporách

Jednou zo skupín, ktorá môže zo situácie profitovať, sú ľudia s úsporami. Vyššie sadzby vytvárajú bankám priestor ponúknuť atraktívnejšie úročenie sporiacich účtov či termínovaných vkladov.

Neznamená to však, že ak ECB zvýšila sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu, banka automaticky zvýši úrok na sporení o rovnakú hodnotu. Každá banka má inú potrebu získavať peniaze od klientov.

Búlik preto odporúča porovnať ponuky bánk. Najmä ľudia, ktorí nechávajú väčšie úspory na bežnom účte prakticky bez úroku, môžu mať ďalší dôvod pozrieť sa po lepšie úročenom sporení alebo termínovanom vklade.

Podobný paradox vzniká pri dlhopisoch. Ak úroky na trhu rastú, nové dlhopisy musia investorom ponúknuť zaujímavejší výnos. Pre človeka, ktorý ich ešte len plánuje kúpiť, to môže byť dobrá správa.

Majiteľ staršieho dlhopisu s nízkym úrokom sa však môže ocitnúť v opačnej situácii. Ak nové dlhopisy ponúkajú vyšší výnos, jeho starší dlhopis je na trhu menej atraktívny a jeho cena môže klesnúť.

Akcie môžu dostať ďalšiu brzdu

Pri akciách bude podľa Búlika oveľa dôležitejšie to, čo ECB urobí ďalej, než bolo samotné septembrové zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb.

Vyššie úroky totiž firmám predražujú úvery aj investície. Súčasne sa dlhopisy s rastúcimi výnosmi stávajú pre časť investorov atraktívnejšou alternatívou. To však automaticky neznamená prepad akciových trhov – investori so septembrovým zvýšením sadzieb už počítali. Citlivejšie môžu byť najmä vysoko zadlžené firmy.

Drahšie úvery môžu zabrzdiť aj slovenské firmy

Medzi porazených Búlik zaraďuje podnikateľov odkázaných na financovanie z bánk. Vyšší úrok totiž nezdražuje iba veľké investičné projekty. Firmy si požičiavajú aj na autá, zásoby, prevádzku či každodenné fungovanie.

Najcitlivejšie môžu byť malé a stredné podniky, ktoré majú menej možností financovania ako veľké spoločnosti. Pri investícii, ktorá firme prináša len relatívne malý výnos, môže drahší úver dokonca rozhodnúť o tom, že ju podnikateľ odloží alebo úplne zruší.

Hypotéky môžu do konca roka vystúpiť až na 4,3 %

Najvýraznejšie však rozhodnutie ECB zaujíma ľudí, ktorí plánujú bývanie. A práve tu prichádza Búlik s konkrétnym odhadom.

Priemerný úrok nových hypoték sa podľa údajov NBS od marca do júla zvýšil z 3,42 na 3,82 %. Búlik zároveň upozorňuje, že bankám už dlhšie rastie cena peňazí, no celý tento rast sa zatiaľ do hypoték nepremietol. Časť zdražovania totiž tlmí konkurencia medzi bankami a nižšie marže.

Priestor bánk absorbovať vyššie náklady však nie je nekonečný. „Ak sa nič nezmení na súčasnej cene peňazí, priemerné úroky nových hypoték pravdepodobne prekročia 4 % už počas najbližších mesiacov. Do konca roka sa môžu dostať približne na 4,2 až 4,3 %,“ predpokladá finančný analytik. 

Čakať na lacnejšiu hypotéku sa nemusí oplatiť

Ak plánuješ kúpu bytu, stavebného pozemku alebo rodinného domu a posledné mesiace čakáš, či úroky opäť klesnú, riaditeľka pre úvery vo FinGO.sk Eva Šablová veľa dôvodov na vyčkávanie momentálne nevidí. Dobrou správou je, že ani po septembrovom rozhodnutí ECB neočakáva prudké zdraženie hypoték zo dňa na deň.

„Rovnako, ako po júnovom rozhodnutí ECB, ani teraz nepredpokladám výrazné skokové zdražovanie hypoték. Banky s týmto scenárom počítali už vopred a sadzby hypoték preto rastú postupne už od marca tohto roka,“ vysvetľuje Šablová.

Smer je však podľa nej momentálne pomerne jasný. Úroky môžu pokračovať v miernom raste a návrat k mimoriadne lacným hypotékam, ktoré Slováci poznali v rokoch 2020 a 2021, zatiaľ nevidí ako pravdepodobný.

Mnohé bude závisieť od konfliktu na Blízkom východe a cien energií. Ak by sa situácia upokojila a energie by zlacneli, inflácia by mohla ustúpiť a otvoril by sa priestor na opätovné znižovanie úrokov. Šablová však upozorňuje aj na slovenské špecifikum – zlý stav verejných financií, ktorý podľa nej zvyšuje náklady na financovanie bankového sektora.

Končí sa ti fixácia hypotéky? Ponuky začni porovnávať už teraz

Najkonkrétnejšie odporúčanie má odborníčka na financie pre ľudí, ktorým sa blíži koniec fixácie hypotéky. Nemusia čakať, kým im banka pošle novú sadzbu.

„Ak vás v najbližšom období čaká refixácia úrokovej sadzby, má zmysel začať porovnávať ponuky už teraz, pretože banky vedia dohodnutú sadzbu garantovať aj niekoľko mesiacov dopredu,“ radí.

Pri riadnom skončení fixácie môže klient prejsť s hypotékou do inej banky bez sankcie za predčasné splatenie. Konkurenčnú ponuku môže zároveň použiť pri rokovaní so svojou súčasnou bankou.

Podobnú stratégiu odporúča aj ľuďom, ktorí si chcú hypotéku ešte len zobrať.

„Tí, ktorí plánujú novú hypotéku, nemajú dôvod zbytočne váhať, keďže o pár mesiacov môžu byť sadzby ešte vyššie ako dnes,“ upozorňuje Šablová.

To však neznamená, že každý by mal automaticky siahnuť po rovnakej fixácii. Pri rozhodovaní medzi kratšou a dlhšou fixáciou podľa nej univerzálne správna odpoveď neexistuje. Rozhodovať by mala finančná situácia domácnosti, jej finančná rezerva a to, akú mieru istoty pri mesačnej splátke potrebuje.

Analytik nevylučuje ešte jedno zvýšenie sadzieb do konca roka

Makroanalytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že septembrový krok ECB nemusí byť v tomto roku posledný. Kým pre bežného človeka je najviditeľnejším dôsledkom možný rast úrokov hypoték, za rozhodnutím centrálnej banky stojí širší problém – inflácia sa nedarí dostať späť k dvojpercentnému cieľu tak rýchlo, ako sa očakávalo.

„Rozhodnutie tak potvrdzuje náš skorší predpoklad, že júnové zvýšenie nebolo izolovaným krokom,“ hodnotí analytik. ECB podľa neho reaguje najmä na inflačné riziká spojené s konfliktom na Blízkom východe.

Situácia sa navyše môže naťahovať. ECB síce na rok 2026 stále počíta s infláciou na úrovni 3 %, no odhad na rok 2027 zvýšila z 2,3 na 2,5 %. K dvojpercentnému cieľu by sa podľa aktuálneho výhľadu mala inflácia približovať až ku koncu budúceho roka.

„Podľa ECB by teda mala inflácia zostať výrazne nad dvojpercentným cieľom ešte počas prvej polovice roka 2027 a k cieľu by sa mohla začať približovať až ku koncu budúceho roka,“ vysvetľuje analytik.

Veľkou neznámou zostávajú energie. Ak zostanú drahé dlhšie, ich ceny sa môžu postupne premietnuť aj do ďalších tovarov a služieb. Práve to bude podľa Kočiša jeden z kľúčových signálov, ktoré bude ECB v nasledujúcich mesiacoch sledovať.

Tu prichádza jeho najzaujímavejšia predikcia: septembrové zvýšenie nemusí byť posledné v tomto roku. „Po septembrovom zvýšení vidíme do konca roka priestor na ešte jedno zvýšenie o 25 bázických bodov, najmä ak bude napätie na Blízkom východe pokračovať a ceny energetických komodít zostanú naďalej zvýšené,“ predpokladá Kočiš. Pre bežného človeka to znamená zvýšenie o ďalších 0,25 percentuálneho bodu.

Zároveň však upozorňuje, že septembrové rozhodnutie neznamená, že banky zo dňa na deň zdvihnú úroky na hypotékach o 0,25 %. Finančné trhy s krokom ECB už počítali a časť očakávaného vývoja sa do ceny peňazí premietla vopred.

Trend však podľa neho smeruje nahor. Kočiš očakáva, že priemerné sadzby nových hypoték na Slovensku sa budú posúvať k hranici 4 %. Pokiaľ zostanú geopolitické riziká a inflácia vysoké, drahšie môžu byť nielen nové úvery, ale vyššie úročenie sa môže postupne objaviť aj pri bankových vkladoch.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: ECB, OVB Allfinanz SLovensko, FinGO.sk, Slovenská sporiteľňa