V roku 2031 môže prísť veľká kríza: Odborníčka ukázala 3 scenáre, ktoré zasiahnu naše peňaženky

Finančná kríza, pandémia, vojna či energetický šok. Príčiny sa menia, no veľké otrasy sa do ekonomiky opakovane vracajú. Podľa ekonómky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzany Múčky zasiahne ekonomiku veľká externá kríza približne každých 10 až 12 rokov. Ak by teda ďalšia prišla v roku 2031, Slovensko má päť rokov na to, aby sa na ňu pripravilo. Svoju analýzu zverejnila na sociálnej sieti LinkedIn.

„Čo sa stane, ak o päť rokov príde ďalšia kríza? Záleží na tom, pre ktorú cestu sa rozhodneme dnes,“ upozorňuje Múčka. Nejde pritom o predpoveď, že presne v roku 2031 príde nový ekonomický otras. Model ukazuje niečo iné – ako veľmi môže stav verejných financií ovplyvniť schopnosť krajiny zvládnuť budúcu krízu.

Rozhodujúce bude, s akým dlhom a deficitom do nej Slovensko vstúpi. Múčka preto simulovala prípadnú nasledujúcu krízu, ktorá by mohla nastať v roku 2031, na troch verziách slovenskej ekonomiky. 

Najhorší scenár: Dlh takmer 100 % HDP

Prvý model počíta s tým, že Slovensko výraznejšie nezmení svoje súčasné politiky. V roku 2031 by tak do krízy vstupovalo s verejným dlhom na úrovni 77 % HDP a deficitom 6 % HDP.

To by štátu výrazne zúžilo možnosti, ako reagovať na prípadné ekonomické problémy a komplikácie. Ak vláda vstupuje do problémov už s vysokým zadlžením, ďalšie miliardy na pomoc domácnostiam, firmám či ekonomike musí získavať z oveľa horšej východiskovej pozície.

„Počas troch rokov by sa dlh priblížil k 100 % HDP. Výsledkom by boli výrazne vyššie rizikové prirážky, vážny fiškálny stres a za nepriaznivých okolností aj vysoké riziko platobnej neschopnosti štátu,“ opisuje Múčka najhorší z modelovaných scenárov.

Následky by sa neskončili spolu s krízou. Podľa simulácie by ekonomický výkon zostal približne o 7,5 % nižší oproti situácii, ak by kríza neprišla. Navyše by sa dlhodobý rastový potenciál ekonomiky znížil o 0,5 až 1 percentuálny bod ročne.

Druhá cesta je podľa Múčky reálne dosiahnuteľná

Výrazne inak vyzerá scenár, v ktorom Slovensko počas piatich rokov zníži svoj deficit na 2,8 % HDP. Do krízy by v takom prípade vstupovalo s dlhom približne 63 % HDP.

Štát by mal väčší priestor pomôcť ohrozeným domácnostiam a firmám. Aj tu by zadlženie následne rástlo a do roku 2034 by sa priblížilo k 77 % HDP. Rozdielom je však rozsah škôd. Ekonomika by podľa simulácie stratila približne 4 % výkonu, jej dlhodobý rastový potenciál by sa však neznížil. „Tento scenár je reálne dosiahnuteľný,“ hodnotí odborníčka.

Najlepšia ochrana? Vytvoriť si rezervu ešte pred krízou

Tretí model ukazuje, čo by sa stalo, keby Slovensko vstupovalo do roku 2031 s dlhom približne 56 % HDP a dôveryhodným plánom na jeho ďalšie znižovanie. Vláda by si vtedy mohla dovoliť dočasne zvýšiť deficit a peniaze použiť na zmiernenie následkov krízy.

Dlh by sa podľa simulácie nakrátko priblížil k 60 % HDP a následne by opäť klesal. Trvalé ekonomické straty by boli minimálne. „Tento scenár dnes nie je realistický, v horizonte jednej dekády však dosiahnuteľný je,“ tvrdí Múčka.

Rozdiel medzi jednotlivými modelmi je pritom obrovský. Rovnaká kríza môže v jednom prípade dostať verejný dlh takmer k 100 % HDP, zatiaľ čo v druhom je ho možné udržať na úrovni okolo 60 %. Nerozhoduje iba sila samotného otrasu, ale aj stav krajiny v momente, keď kríza nastane.

Múčka upozorňuje, že doterajšia realita Slovenska sa pohybovala niekde medzi prvým a druhým scenárom. Práve nasledujúce roky tak môžu rozhodnúť, koľko možností bude mať budúca vláda v rukách, keď príde ďalší veľký problém.

„Nižší dlh, nižší deficit a udržateľné politiky dávajú štátu priestor chrániť ľudí aj ekonomiku. Nezodpovedné politiky v kombinácii so zlou východiskovou pozíciou prinášajú trvalé straty, ktoré krajina nemusí zvládnuť,“ uzatvára Múčka.