Tisíce ľudí sledovali 26 rokov: Tí, čo sa vyhli 3 problémom, žili bez demencie o 13 rokov dlhšie

Predstav si, že jediná kvapka krvi ti roky dopredu prezradí, či ťa v starobe čaká Alzheimer. Znie to lákavo a takéto testy naozaj existujú. Lekári však upozorňujú na niečo, čo väčšina ľudí nečaká: ak nemáš príznaky, výsledok ti veľa nepovie a to najcennejšie pre svoj mozog môžeš urobiť aj bez neho. Píše o tom server MedicalXpress, ktorý prevzal text agentúry AP.

Testy vedia veľa. Odborníci ich pre zdravých zatiaľ neodporúčajú

Americký úrad FDA schválil 4 krvné testy, ktoré majú lekárom pomôcť určiť, či za problémami s pamäťou stojí práve Alzheimerova choroba, a nie iný typ demencie alebo úplne iná príčina. Niektoré laboratóriá a online služby ponúkajú vlastné verzie. Rýchlejšia diagnóza má zmysel: pacientom v skorom štádiu môže otvoriť cestu k liekom, ktoré dokážu mierne spomaliť zhoršovanie príznakov.

Problém je, že po testoch čoraz častejšie siahajú aj ľudia bez akýchkoľvek ťažkostí. A pre túto skupinu testy schválené ani odporúčané nie sú. „Takzvaní ustarostení zdraví by tieto testy nemali podstupovať,“ zdôraznil pre AP expert na testovanie Nicholas Ashton z pracoviska Banner Health v Arizone. Podľa neho majú takéto vyšetrenia mimo výskumných štúdií zmysel len ťažko.

Čo krvný test naozaj dokáže a čo nie

Príčina Alzheimera stále nie je úplne jasná, no ochorenie prezrádzajú dve bielkoviny v mozgu. Lepkavý beta-amyloid sa dokáže roky ukladať do plakov, ktoré mozog postupne „upchávajú“, a spúšťa tvorbu takzvaných tau klbiek, ktoré ničia nervové bunky. Práve to napokon vedie k príznakom. Krvné testy merajú konkrétny znak označovaný ako p-tau217 (marker, ktorý dobre odráža množstvo amyloidu v mozgu) a u ľudí s príznakmi funguje spoľahlivo.

U tých bez príznakov je to zložitejšie. Štúdia vedcov z pracoviska Mass General Brigham zistila, že starší ľudia s veľmi vysokou hladinou p-tau217 mali v priebehu 5 rokov 38 % riziko, že sa u nich rozvinie kognitívne zhoršenie, a v horizonte 10 rokov ešte vyššie.

Tu je však háčik. Pozitívny výsledok je len rizikový faktor, nie rozsudok. Mnoho starších ľudí má v mozgu vysoké hladiny amyloidu a nikdy nedostane žiadne ťažkosti. Negatívny výsledok býva pomerne spoľahlivý, no pozitívny sa niekedy mýli, ide o takzvaný falošne pozitívny nález.

Ukazuje to aj príbeh 60-ročného Marka Yosta z Phoenixu, ktorý sledoval, ako Alzheimeru podľahol jeho blízky, a chcel poznať vlastné riziko. Prihlásil sa do štúdie a dostal výsledok označený ako „stredný“, teda že možno má trochu amyloidu, no nie znepokojivo veľa. „Chcem vedieť, na čom som,“ povedal.

Neistý výsledok ho síce sklamal, no berie to ako signál, aby na seba dával pozor a robil pre mozog to, čo má v rukách, napríklad pohyb a duševne aktívne koníčky.

13 rokov navyše: čo odhalilo sledovanie vyše 12 000 ľudí

Namiesto testov odborníci radia sústrediť sa na rizikové faktory, ktoré vieš ovplyvniť. Jedna veľká štúdia zistila pozoruhodnú vec: ľudia, ktorí sa dožili stredného veku bez vysokého tlaku, cukrovky a fajčenia, žili bez demencie takmer o 13 rokov dlhšie než tí, ktorí mali všetky 3 problémy už v päťdesiatke.

Za štúdiou stojí tím Josefa Coresha z NYU Langone Health, ktorý analyzoval zdravotné záznamy viac než 12 000 ľudí sledovaných celé desaťročia, v priemere od veku 56 rokov. Vysoký tlak, cukrovka 2. typu a fajčenie poškodzujú cievy vyživujúce mozog a rozdúchavajú zápal. Najlepšie boli na tom tí bez týchto troch problémov, no aj vyhnúť sa jednému či dvom pomáhalo.

Prekvapivo profitovali aj ľudia s génom APOE4, ktorý riziko Alzheimera zvyšuje. „Buďte dôslední,“ odkazuje Coresh a dodáva, že aj samotné oddialenie týchto ochorení má obrovský prínos. Osobitne zdôrazňuje tlak krvi: podľa neho sa oplatí riešiť ho čo najskôr a čo najviac rokov.

Čo môžeš pre svoj mozog urobiť už teraz

Dobrá správa je, že recept nie je drahý ani zložitý. Veľká vlaňajšia štúdia ukázala, že zdravšie návyky spomalili vekový úbytok kognitívnych funkcií u starších ľudí so zvýšeným rizikom demencie. Medzi kroky patrí polhodina stredne intenzívneho pohybu 4-krát týždenne, silový tréning 2-krát týždenne a takzvaná MIND diéta, ktorá stavia na listovej zelenine a bobuľovom ovocí, celozrnných potravinách, hydine a rybách.

Odborníci k tomu pridávajú dostatok spánku, vyhýbanie sa sociálnej izolácii, liečbu poruchy sluchu a trénovanie nielen tela, ale aj mozgu. Kľúčové pritom je, že najlepší čas začať je práve stredný vek, nie až staroba. Pre krvné testy zatiaľ platí odporúčanie počkať: prebiehajú klinické skúšania, ktoré majú ukázať, či dnešné lieky proti Alzheimeru dokážu pomôcť aj ľuďom ešte pred nástupom príznakov. Ak áno, odporúčania k testovaniu sa môžu zmeniť.

Slovenský uhol: pacientov pribúda a polovici by pomohla zmena životného štýlu

Téma sa priamo dotýka aj Slovenska. Podľa prvej epidemiologickej štúdie SAV, ktorá vychádza z dát Národného centra zdravotníckych informácií, žilo u nás v roku 2023 spolu 84 774 liečených pacientov s demenciou, z toho 27 320 mužov a 57 454 žien. Ženy sú postihnuté približne dvakrát častejšie, čo súvisí najmä s ich vyšším vekom dožitia. Najčastejšou formou demencie je práve Alzheimerova choroba, ktorá predstavuje zhruba 60 – 70 % všetkých prípadov.

Čísla navyše porastú. Pri zachovaní súčasných trendov môže počet pacientov s demenciou do roku 2040 stúpnuť o približne 84 %, teda na takmer 156-tisíc. „Slovensko patrí medzi rýchlo starnúce krajiny EÚ a progresívny nárast demencií predstavuje nielen vážnu medicínsku, ale aj spoločenskú hrozbu,“ upozornil riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka.

 

Informácie v článku majú všeobecný charakter a nenahrádzajú vyšetrenie ani odporúčanie lekára.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: MedicalXpress, SAV