80 miliónov eur pre firmu v Slovenskej Ľupči: Nemecký gigant stavil na Slovensko, vznikne 50 nových miest
Nemecký Evonik rozšíri závod v Slovenskej Ľupči za 80 miliónov eur. Projekt prinesie desiatky kvalifikovaných pracovných miest.
Nemecký chemický koncern Evonik spustil vo svojom závode Evonik Fermas v Slovenskej Ľupči nový investičný projekt za približne 80 miliónov eur. Rozšíri biotechnologické kapacity a zmluvnú výrobu účinných látok pre farmáciu, vznikne okolo 50 kvalifikovaných miest a hotovo má byť začiatkom roka 2028.
Zaujímavé je načasovanie, závod túto investíciu spúšťa v čase, keď mu zisk medziročne klesol o viac než polovicu a keď má za sebou slabý rok aj samotná materská skupina.
Čo Evonik v Slovenskej Ľupči stavia
Ako informovala TASR, koncern odštartoval projekt 14. septembra 2026 priamo v závode v Slovenskej Ľupči. Nejde o výstavbu na zelenej lúke, ale o postupnú integráciu nových technológií do už existujúcich hál. Financie poputujú najmä do zariadení na následné spracovanie produktov fermentácie a rozšíria možnosti závodu v zmluvnej výrobe účinných látok pre farmaceutický priemysel.
Závod v Slovenskej Ľupči nie je nováčik. Podľa nášho skoršieho článku funguje v regióne od roku 1993 a pod nemecký Evonik patrí od roku 1998. Disponuje 23 fermentormi s celkovým objemom 1 150 metrov kubických, v ktorých mikroorganizmy premieňajú suroviny na vysokohodnotné látky. V roku 2023 sa zapísal ako prvý na svete, ktorý začal komerčnú výrobu ekologických odpeňovačov.
Nová výroba má podľa firmy priniesť organické molekuly využiteľné ako bezpečné farbivá pre technické účely, potravinárstvo a kozmetiku, ako aj proteíny, ktoré majú nahradiť bielkoviny získavané zo živočíšnych zdrojov. Presné receptúry a kódy produktov zostávajú obchodným tajomstvom.
Druhá veľká investícia po rhamnolipidoch
Osemdesiatmiliónový projekt nie je prvý veľký vklad Evoniku do Ľupče. Len pred štyrmi rokmi koncern investoval vyše 100 miliónov eur do vôbec prvej priemyselnej výroby rhamnolipidov, teda ekologických čistiacich látok. Vtedy šlo o výstavbu na zelenej lúke, teraz o modernizáciu existujúcej prevádzky.
Spolu tak Evonik do jedného slovenského závodu za pár rokov nasmeroval investície za vyše 180 miliónov eur. To radí Slovenskú Ľupču medzi významné biotechnologické centrá celej skupiny a je to aj signál, že materská firma svojmu slovenskému závodu dôveruje.
Investuje, hoci zisk vlani klesol o viac než polovicu
Práve tu sa začína príbeh, ktorý v oficiálnej správe nenájdete. Podľa údajov z registra, ktorého dáta zverejnili platformy FinStat a Valida, dosiahol Evonik Fermas v roku 2025 tržby 61,57 milióna eur, čo je medziročne o 1,6 % menej.

Keď sa pozrieme na zisk, ten po zdanení klesol na 2,89 milióna eur, teda medziročne o takmer 4 milióny eur. V praxi to znamená pokles o viac ako polovicu oproti predošlému roku, keď firma zarobila okolo 6,8 milióna eur. Napriek tomu sa vedenie spoločnosti nerozhodlo pre šetrenie, ale pre veľkú investíciu do výroby s vyššou pridanou hodnotou.
Pokles zisku pritom nie je o strate zákazníkov, ale najmä o zdražovaní vstupov. Náklady na materiál a energie, kľúčové pre energeticky náročnú fermentáciu, medziročne stúpli o 15,87 %, výdavky na externé služby dokonca o 23,26 %. Osobné náklady firma udržala takmer nezmenené.

Závod navyše funguje na takzvanom cost-plus modeli, keď sa cena určuje ako súčet reálnych nákladov a dohodnutej marže, čo mu dáva pomerne pevné základy. Hrubá marža ostala na úrovni 46,6 % a prevádzková sila meraná ukazovateľom EBITDA dosiahla 17,57 milióna eur, hoci aj tá medziročne klesla o približne 21 %.
Inými slovami, ide o zdravý, ziskový podnik, ktorému však vlani ubrala inflácia nákladov, a ktorý na to reaguje ofenzívne, nie defenzívne.
Slabý rok mala aj materská skupina
Do kontextu patrí aj to, ako sa darí celému koncernu. Evonik Industries so sídlom v Essene je druhou najväčšou chemickou firmou v Nemecku. Podľa jej výsledkov dosiahla skupina v roku 2025 tržby 14,1 miliardy eur a upravenú EBITDA 1,9 miliardy eur, no na úrovni čistého výsledku skončila v strate približne 265 miliónov eur. Zamestnáva okolo 31-tisíc ľudí vo viac ako 100 krajinách.
Skupina zároveň dlhodobo presúva ťažisko k špecializovanejším a ziskovejším segmentom, medzi ktoré patrí aj zdravotníctvo a biofarmácia. Slovenská investícia tak nie je náhodná, ale presne zapadá do stratégie, v ktorej má lacná a stabilná výroba účinných látok prostredníctvom fermentácie zvyšovať podiel produktov s vyššou maržou. Že tento krok robí koncern aj v roku, keď sám hospodáril so stratou, ukazuje, aký význam biotechnológiám prikladá.
Štát projekt zrýchlil, ale nefinancuje
Dôležité je rozlíšiť, čo presne „povolenie od štátu“ znamená. Nejde o dotáciu ani o verejné peniaze, ale o rozhodnutie v oblasti životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia po zisťovacom konaní rozhodlo, že zámer s názvom „Výroba farbív pre technické použitie, potravinársky a kozmetický priemysel“ nebude podliehať plnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA).
Pre firmu to znamená, že môže ušetriť mesiace až roky čakania a s modernizáciou začať takmer okamžite. Celý proces sa podľa dokumentácie rozbehol už 22. januára 2026. Inšpekcia životného prostredia zároveň uznala, že nová výroba nezvýši zápach v okolí a celková kapacita 23 fermentorov zostane nezmenená, keďže nové produkty len nahradia staršie.
Čo z toho má región
Najhmatateľnejším prínosom pre Banskobystrický kraj je zamestnanosť. Projekt má priniesť približne 50 nových kvalifikovaných miest pre biotechnológov, laborantov, inžinierov a špecialistov. Pri objeme 80 miliónov eur to predstavuje približne 1,6 milióna eur na jedno pracovné miesto, čo je pri kapitálovo náročnej biotechnológii bežné, keďže väčšina investície ide do technológií, nie do miezd.
Na nové pozície sa budú môcť hlásiť aj absolventi duálneho vzdelávania, ktoré závod rozvíja v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom. Podľa firmy je práve udržanie kvalifikovaných ľudí na Slovensku jedným z hlavných cieľov.
„Investícia nám umožní rozšíriť technologické možnosti, vytvoriť nové kvalifikované pracovné miesta a ešte pevnejšie začleniť Slovenskú Ľupču do globálnej biotechnologickej siete Evonik,“ uviedol pre TASR generálny riaditeľ Evonik Fermas Miroslav Havlík (na snímke). Projekt má byť podľa neho dokončený začiatkom roka 2028.
Pre región s dlhou tradíciou priemyselnej fermentácie je to dobrá správa. Zároveň platí, že návratnosť takejto investície sa ukáže až o niekoľko rokov, keď nové výrobné linky nabehnú naplno a keď sa ukáže, či dopyt po biotechnologických účinných látkach porastie tak, ako koncern očakáva.