Bratislava patrí medzi najhoršie v EÚ, Praha je ešte vyššie. Priemerný nájom tu prevyšuje minimálku o stovky eur
Bratislava patrí medzi mestá, kde nájom prekonáva minimálnu mzdu. Praha je na tom ešte horšie.
Bývanie je pre ľudí s nízkymi príjmami čoraz väčšou záťažou. Nová analýza Európskeho odborového inštitútu ukazuje, že v Bratislave by priemerný nájom dvojizbového bytu predstavoval takmer 158 percent minimálnej mzdy. V Prahe je situácia ešte horšia, nájom tu dosahuje viac ako 185 percent minimálnej mzdy.
Podľa analýzy údajov EÚ, ktorú vypracoval Európsky odborový inštitút (ETUI), stojí priemerný nájom bytu s najviac dvoma spálňami v hlavnom meste EÚ v priemere o 218 eur mesačne viac než zákonom stanovená minimálna mzda.
Najväčší rozdiel medzi nájmom a minimálnou mzdou zaznamenali v Prahe. Pri minimálnej mzde 924 eur dosahuje priemerné nájomné 1 710 eur. To predstavuje až 185,1 percenta minimálnej mzdy.
Praha tak patrí medzi mestá, kde by samotný priemerný nájom presiahol príjem človeka pracujúceho za minimálnu mzdu o stovky eur.
Bratislava na tom nie je o nič lepšie
Slovensko sa v tomto porovnaní nachádza takisto na nepriaznivej pozícii. V Bratislave bola podľa analýzy stanovená minimálna mzda na úrovni 915 eur, zatiaľ čo priemerný nájom dosahoval 1 445 eur. Nájom tak predstavuje 157,9 percenta minimálnej mzdy. Rozdiel medzi oboma sumami je 530 eur mesačne.
Bratislava sa tým zaradila medzi hlavné mestá, kde priemerné náklady na nájom prevyšujú zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Ešte väčší rozdiel bol podľa údajov ETUI v Lisabone, kde nájom predstavuje 167,5 percenta minimálnej mzdy. Praha je na vrchole sledovaných hlavných miest s podielom 185,1 percenta.
Problém nie je len v hlavných mestách
Analýza sa nevenuje iba metropolám. Ak sa započítajú všetky časti jednotlivých krajín, priemerný nájom predstavuje 42 percent minimálnej mzdy. Na Slovensku je tento podiel 42,7 percenta. Pri minimálnej mzde 915 eur predstavuje priemerný nájom 391 eur.
V piatich krajinách, na Malte, v Írsku, Holandsku, Luxembursku a Estónsku, podľa analýzy nájom priemerného bytu s jednou až dvoma spálňami pohltí viac ako polovicu minimálnej mzdy. ETUC v reakcii na výsledky analýzy vyzýva členské štáty, aby pri určovaní dostatočnosti minimálnej mzdy zohľadňovali aj náklady na bývanie.
Odborová organizácia zároveň požaduje reguláciu nájomného, ktorá by podľa nej mala chrániť nájomníkov pred zvyšovaním nákladov a zraniteľné domácnosti pred vysťahovaním. Volá tiež po väčších verejných investíciách do sociálneho bývania.
Generálna tajomníčka ETUC Esther Lynch upozornila na rozdiel medzi príjmami a nákladmi na bývanie. „Rozdiel medzi nájmom a mzdami je úplne neudržateľný,“ uviedla.
Podľa ETUC vysoké náklady na bývanie spolu s nízkymi mzdami zvyšujú tlak na domácnosti, ktoré následne disponujú menším množstvom peňazí na ďalšie výdavky.
Slováci čelia drahému bývaniu dlhodobo
Na problém dostupnosti bývania na Slovensku upozorňovali aj údaje, ktoré sme priniesli minulý rok. Podľa vtedy zverejnenej štúdie Property Index patrili až tri slovenské mestá medzi sedem najmenej dostupných miest v Európe z pohľadu kúpy nového bytu.
„Slovensko a Česko opäť patria medzi krajiny s najhoršou možnosťou získať vlastné bývanie, pričom rozdiel medzi rastom miezd a infláciou cien nehnuteľností sa prehlbuje, keďže mzdy nedokážu držať krok s rastúcimi nákladmi na bývanie,“ upozornil Miroslav Linhart, partner spoločnosti Deloitte Česká republika.
Najhoršie z nich boli Košice, kde bolo na kúpu nového 70-metrového bytu potrebných 14,2 priemerných ročných platov. Banská Bystrica dosiahla 12,8 roka a Bratislava 12,3 roka.
Bratislava zároveň podľa vtedajších údajov patrila medzi slovenské mestá s najvyššími cenami nových bytov. Priemerná cena dosahovala závratných 3 909 eur za štvorcový meter.