EXKLUZÍVNE: Poslanci o mimoparlamentných hráčoch. Republika láka koalíciu, Glück neodmieta ani Kollára
Smer prieskumy nesleduje, ale napriek tomu má v tom jasno. Gröhling zas hovorí o spájaní PS a Demokratov. Michelko pripúšťa aj spoluprácu s Kollárom.
Mimoparlamentné strany začínajú čoraz výraznejšie zasahovať do predvolebnej diskusie. Kým časť koalície pripúšťa spoluprácu s Republikou či projektom Zoroslava Kollára, opoziční lídri hovoria skôr o spájaní demokratických síl a varujú pred trieštením hlasov.
Do riadnych parlamentných volieb zostáva približne rok a prieskumy dlhodobo ukazujú, že okrem parlamentných strán môžu o povolebnom skladaní vlády rozhodnúť aj subjekty, ktoré dnes v Národnej rade nesedia. Medzi najčastejšie skloňované patria Republika, Demokrati či strana Právo na pravdu podnikateľa Zoroslava Kollára. Parlamentné voľby sa majú uskutočniť najneskôr do septembra 2027.
Práve na ich možnú úlohu v budúcej politike sme sa pýtali poslancov koalície aj opozície. Ich odpovede ukazujú, že zatiaľ čo vládni politici nechávajú dvere viacerým partnerom pootvorené, opozícia sa sústreďuje najmä na vlastné spájanie.
SEM PROSÍM LINK NA ANKETU Z YOUTUBE STARTITUP – ANKETA VYJDE 19.9. o 19:00
Glück: Prieskumy nekomentujeme, Republika môže byť partner
Poslanec Smeru-SD Richard Glück odmieta robiť závery z aktuálnych preferencií. Tvrdí, že prieskumy pred voľbami často nezodpovedajú konečnému výsledku, a pripomína príklad Republiky z roku 2023. „My sa držíme takej zásady, že nekomentujeme prieskumy verejnej mienky. Na konci dňa bola Republika pomerne vysoko aj pred voľbami v roku 2023 a napokon sa do parlamentu tesne nedostala,“ povedal pre Startitup.
Zároveň však priznal, že ak by sa Republika do parlamentu dostala, Smer ju vníma ako možného partnera pri rokovaniach o vláde. „Ak by bola Republika úspešná, bol by to potenciálny koaličný partner,“ uviedol politik. Podobný postoj zaujal aj pri strane Právo na pravdu. Podľa neho bude rozhodujúci program a ochota nájsť spoločné prieniky.
Na otázku, či Demokrati predstavujú hrozbu pre budúcu koalíciu, reagoval oveľa ostrejšie. Stranu označil za zoskupenie ľudí, ktorí podľa neho krajinu zdevastovali, a dodal, že ich nechce bližšie hodnotiť.
Gröhling stavia na PS a KDH
Predseda SaS Branislav Gröhling vidí situáciu úplne inak. Hovorí, že jeho prioritou zostáva spolupráca s Progresívnym Slovenskom a KDH, pričom menším subjektom pod hranicou piatich percent sa zámerne nevenuje. „Naši najbližší partneri sú Progresívne Slovensko a KDH. S nimi chceme rozvíjať spoluprácu aj do budúcna,“ skonštatoval.

Gröhling zároveň naznačil, že prípadná spolupráca Demokratov s PS je podľa neho len otázkou času. „Demokrati už budú súčasťou Progresívneho Slovenska. Skôr všetkých zaujíma, kedy príde dátum oznámenia spojenia,“ dodal.
Jeho vyjadrenia naznačujú snahu opozície vytvoriť po voľbách čo najmenej fragmentovanú koalíciu, ktorá by sa podľa neho vedela rýchlo dohodnúť na riadení štátu. Oficiálne však toto spájanie ani PS, ani Demokrati nedeklarujú.
Kiča: My sme terčom útokov práve preto, že môžeme rozhodnúť
Podpredseda Demokratov Michal Kiča tvrdí, že jeho strana sa už niekoľko mesiacov pohybuje okolo päťpercentnej hranice a stabilný trend považuje za povzbudivý. Ostatné mimoparlamentné subjekty nechce hodnotiť, no spojenie Borisa Kollára s Richardom Sulíkom označil za ideologicky zvláštne.
Oveľa ostrejšie sa vyjadril na adresu vládnej koalície. Podľa Kiču čelia Demokrati opakovaným daňovým kontrolám práve preto, že môžu po voľbách zohrať významnú úlohu. „Podľa mojich informácií sme jediná strana, ktorá má vôbec daňové kontroly. Po dvoch kontrolách bez akéhokoľvek zistenia prichádza ďalšia. Je to preukaz toho, že Demokrati budú zohrávať pri skladaní budúcej vlády kľúčovú úlohu,“ vyhlásil.
Kiča zároveň tvrdí, že premiér Robert Fico svojím spôsobom vládnutia posilňuje práve Republiku. Podľa neho otvára témy, ktoré následne preberá krajná pravica, čo napokon oslabuje samotný Smer.
Michelko pripúšťa blok národných strán
Najotvorenejšie o možnej povolebnej spolupráci hovorí poslanec SNS Roman Michelko. Republiku označil za prirodzeného konkurenta, no zároveň pripomenul, že nenesie náklady vládnutia, a preto ľahšie získava sklamaných voličov koalície.
Za oveľa väčší problém však považuje prepad hlasov národne orientovaných strán. „Je veľmi podstatné, aby neprepadli hlasy. Nechať prepadnúť sedem alebo osem mandátov by bolo krajne nezodpovedné,“ povedal.
Preto nevylúčil ani vytvorenie širšieho bloku strán, ktoré sa dnes pohybujú okolo troch či štyroch percent. Hoci priamo nespomenul spoločnú kandidátku s Republikou, pripomenul, že na komunálnej aj regionálnej úrovni už takéto spojenectvá existujú.

Podobne sa postavil aj k strane Právo na pravdu. Zoroslava Kollára označil za relevantného hráča a naznačil, že ak sa jeho preferencie výraznejšie nezvýšia, bude musieť uvažovať o spolupráci s inými subjektmi. Podľa Michelka je zároveň zrejmé, že ak by sa Kollár dostal do vrcholovej politiky, skôr by smeroval k súčasnej koalícii než k opozícii.
Pročko: Kollár aj Sulík budú brať hlasy opozícii
Opozičný poslanec Jozef Pročko vidí najväčšie riziko v novom projekte Borisa Kollára a Richarda Sulíka. Tvrdí, že spoločná kandidátka oslabí predovšetkým opozičné strany. „Boris Kollár aj Sulík urobili stranu, ktorá bude brať opozícii hlasy. Budú brať hlasy každej strane, ale nám najmenej. Skôr SaS-ke a KDH,“ povedal.
Na otázku, či by pre hnutie Slovensko mohli byť Kollár alebo Sulík prijateľnými partnermi, odpovedal osobnou skúsenosťou. Pripomenul, že obaja ho v minulosti oslovili, aby vstúpil do ich strán, no podľa jeho slov nesplnili sľuby, ktoré mu dali.
Ešte ostrejšie hodnotil Republiku. Jej predstaviteľov označil za populistov, ktorí podľa neho ľuďom sľubujú vyššie platy, dôchodky či byty, no neponúkajú reálne výsledky. Zoroslava Kollára zase označil za projekt, ktorý má odoberať hlasy národnému táboru a oslabovať Andreja Danka aj Republiku.
Viac už sa dozvieš vo videu.