Hrozí Európe otvorený vojenský konflikt? Spojenci hlásia 100 hybridných útokov z Moskvy, NATO vydalo dôležité stanovisko

Európski predstavitelia v posledných dňoch čoraz hlasnejšie hovoria o bezpečnostných rizikách spojených s Ruskom. Viaceré krajiny prijímajú nové opatrenia, no NATO zároveň uvádza, že v súčasnosti nevidí bezprostrednú hrozbu útoku. O téme informoval web POLITICO.

Tusk varuje pred útokmi v najbližších mesiacoch

Obavy sa týkajú predovšetkým možných dronových a raketových útokov na územie členských štátov NATO, ale aj širšej hybridnej kampane. Tá zahŕňa napríklad kybernetické útoky, sabotáže, narúšanie vzdušného priestoru či dezinformačné operácie.

Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok varoval, že Rusko by v najbližších mesiacoch mohlo vyslať drony alebo rakety na územie krajín NATO, ktoré podporujú Ukrajinu. Podľa neho existuje reálne riziko takýchto útokov a Moskva by ich následne mohla označiť za náhodné s cieľom rozdeliť spojencov.

Situácia podľa POLITICO vyvoláva v Európe rastúce obavy. V posledných mesiacoch pribúdali incidenty spojené s narušovaním vzdušného priestoru a podozreniami zo sabotáží. NATO pritom opakovane uvádza, že takéto aktivity vníma ako snahu vyvíjať tlak na európske krajiny a oslabiť ich podporu Ukrajine.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Tuskove varovania za „dobre podložené“. Po stretnutí s lídrami politických strán zároveň oznámil nový plán na ochranu kritickej infraštruktúry.

Podľa BBC Macron uviedol, že ruská hybridná hrozba voči Európe a Francúzsku v posledných týždňoch zosilnela. Francúzsko sa podľa neho v poslednom období stalo terčom ruských hybridných útokov a nebude na ne reagovať bez odozvy.

Európske krajiny posilňujú pripravenosť

Na rastúce bezpečnostné obavy reagujú aj ďalšie štáty. POLITICO informuje, že Nemecko pripravuje nemocnice na možnosť konfliktu, Litva aktualizovala evakuačné plány a jednotky NATO cvičia v oblasti Baltu. Bieloruské jednotky zároveň uskutočnili rozsiahle manévre v blízkosti Litvy.

V piatok sa nemecké a švédske jednotky zúčastnili spoločného cvičenia pri strategickom švédskom ostrove Gotland. Išlo o ďalšiu aktivitu v regióne, kde NATO v posledných týždňoch zvyšuje vojenskú pripravenosť.

Situáciu sprevádzali aj konkrétne incidenty. Stíhačky NATO zostrelili ruský dron nad Litvou, ruská loď vypálila svetlice smerom k dánskemu vojenskému vrtuľníku a Nemecko pripísalo pokus o útok dronom na letisku v Lipsku podozrivému ruskému špiónovi.

BBC zároveň upozorňuje na ďalší incident, pri ktorom ruský dron zasiahol osobný vlak neďaleko ukrajinsko-poľskej hranice. Krátko pred útokom sa v rovnakom vlaku nachádzali bývalý britský premiér Boris Johnson a ďalší európski bezpečnostní predstavitelia. Podľa Ukrajiny boli cestujúci evakuovaní len niekoľko minút pred zásahom.

NATO nehovorí o bezprostrednom útoku

Napriek množstvu varovaní však existuje dôležitá výhrada. POLITICO uvádza, že NATO v súčasnosti nevidí bezprostrednú hrozbu útoku a svoju aktuálnu hrozbu neprehodnotilo.

Podľa dvoch diplomatov aliancie neboli členské štáty v rámci NATO oficiálne informované o nových spravodajských poznatkoch. Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys navyše uviedol, že jeho krajina má rovnaké informácie ako Tusk o možnej operácii pod cudzou vlajkou, no naznačil, že môžu pochádzať ešte z júla.

NATO tak zatiaľ nemení svoje hodnotenie situácie. „V tejto chvíli nevidíme bezprostrednú hrozbu útoku,“ uviedol predstaviteľ NATO. Zároveň však dodal, že aliancia nemôže byť naivná ani spokojná so súčasným stavom a musí zostať pripravená.

Hybridných incidentov pribúda

Rozsah problému naznačujú aj údaje od POLITICO. Podľa ukrajinského think-tanku Sahaidachnyi Security Center bolo od januára do augusta v Európe 100 oficiálne pripísaných hybridných incidentov, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka ich bolo 60.

Výrazne pribudli najmä incidenty spojené so vzdušným priestorom. Jeden zo seniorných predstaviteľov NATO zároveň uviedol, že skutočný počet hybridných incidentov môže byť viac než 200, ak sa nezapočítajú kybernetické útoky. Tých podľa neho aliancia eviduje každý mesiac tisíce.

Rusko svoju účasť na hybridných útokoch opakovane odmieta. BBC zároveň pripomína, že hybridná vojna je široký pojem zahŕňajúci nemilitaristické metódy, ako sú kybernetické útoky, sabotáže či dezinformácie.

Situáciu navyše sprevádza ostrá rétorika Moskvy. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval európske krajiny, že ak by NATO zaútočilo na Rusko, nasledovala by podľa jeho slov „úplne iná“ a veľmi krátka vojna.

Zároveň však platí, že aktuálne verejné varovania európskych lídrov nemožno automaticky interpretovať ako potvrdenie bezprostredne pripravovaného ruského útoku. Samotné POLITICO upozorňuje, že nie je jasné, či najnovšie vyjadrenia vychádzajú z nových spravodajských informácií.