Z 1 000 eur ceny práce zostane Slovákovi približne 554 eur. Horšie sú na tom už len tri krajiny EÚ

Keď firma na Slovensku vynaloží peniaze na zamestnanca, značná časť sa do jeho čistej výplaty nedostane. Pri modelovom bezdetnom pracovníkovi s priemernou mzdou tvorili v roku 2025 dane a odvody 44,64 % celkových nákladov práce. Slovensko tým podľa porovnania Tax Foundation patrilo medzi najviac zaťažené krajiny Európskej únie.

Vysoké odvody sú však iba jednou z prekážok, na ktoré upozorňuje nové vydanie analytického prehľadu Kompas500. Klub 500 spája náklady na zamestnávanie s ďalšími dvoma témami: čoraz rozsiahlejšími európskymi predpismi a pripravenosťou mladých ľudí na technologicky náročnejšiu ekonomiku.

Spoločná otázka znie, či slovenské a európske firmy dokážu vytvárať lepšie platené pracovné miesta a vyvíjať vlastné technológie. Analýza pritom prináša viacero výrazných čísel, pri ktorých rozhoduje aj to, čo presne merajú.

Len 554 eur v čistom

Takzvaný daňovo-odvodový klin vyjadruje rozdiel medzi celkovými nákladmi zamestnávateľa na pracovníka a jeho čistým príjmom. Zahŕňa teda aj odvody firmy, ktoré zamestnanec nevidí ako zrážku zo svojej hrubej mzdy.

Podľa porovnania Tax Foundation dosiahol tento ukazovateľ na Slovensku v roku 2025 hodnotu 44,64 %. Výpočet sa týka slobodného bezdetného zamestnanca zarábajúceho priemernú mzdu. Vyššiu hodnotu mali v EÚ iba Belgicko, Nemecko a Slovinsko.

Po prepočítaní tohto pomeru na každých 1 000 eur celkovej ceny práce pripadá 446,40 eura na dane a odvody a 553,60 eura na čistý príjem. Ide o názorné vyjadrenie pomeru, nie o výpočet výplaty človeka s hrubou mzdou 1 000 eur.

Samotné odvody zamestnávateľa predstavovali v slovenskom modeli 26,58 % celkovej ceny práce, najviac zo sledovaných krajín. Zvyšok zaťaženia tvorili odvody zamestnanca a daň z príjmov.

Výsledok sa však nedá preniesť na každú výplatnú pásku. Mení sa podľa zárobku aj rodinnej situácie a vzťahuje sa na pravidlá sledovaného roka 2025.

Slovensko sa o odvody firiem opiera čoraz viac

Kompas500 sleduje aj širší vývoj verejných príjmov. Podľa údajov Európskej komisie spracovaných v analýze tvorili odvody zamestnávateľov v roku 2011 približne 22,5 % slovenských daňových príjmov vrátane povinných odvodov. V roku 2024 ich podiel dosiahol 26,1 %.

Na úrovni Európskej únie sa tento podiel v rovnakom období znížil z 19,1 na 18 %. Slovensko sa tak od európskej hodnoty vzdialilo. Rozdiel narástol z 3,4 na 8,1-percentuálneho bodu.

Analýza tento slovenský vývoj opisuje ako relatívny nárast o 16 %. Neznamená to však, že odvodové sadzby zamestnávateľov vzrástli o 16 %. Zvýšil sa podiel, ktorý tento zdroj tvorí v celkových daňovo-odvodových príjmoch.

Rozlíšenie je dôležité aj pre hodnotenie hospodárskej politiky. Podiel odvodov môže ovplyvniť nielen ich nastavenie, ale aj vývoj zamestnanosti, miezd či výberu ostatných daní. Samotná zmena tohto ukazovateľa preto nevysvetľuje všetky príčiny rastúceho významu odvodov.

V rámci V4 máme odlišný vývoj

Podľa prehľadu Klubu 500 je Slovensko jedinou krajinou Vyšehradskej štvorky, v ktorej bol podiel zamestnávateľských odvodov na celkových daňových príjmoch v roku 2024 vyšší než v roku 2011.

V Česku zostal pri porovnaní týchto dvoch rokov na úrovni 27,4 %. Stále bol teda vyšší ako na Slovensku, ale nezvýšil sa. V Poľsku klesol zo 14,2 na 13,3 % a v Maďarsku z 21,1 na 11,8 %.

Slovensko preto nemožno označiť za krajinu V4 s najvyšším podielom tohto príjmu. V tomto ukazovateli nás predstihuje Česko. Výnimočný je predovšetkým smer slovenského vývoja.

Analýza dopĺňa aj porovnanie s veľkosťou ekonomiky. Povinné odvody platené zamestnávateľmi dosahovali na Slovensku v roku 2024 podľa citovaných údajov 9,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo v EÚ 7,1 %. Ani tento údaj nie je sadzbou, ktorú konkrétna firma platí zo mzdy. Vyjadruje objem vybraných odvodov vo vzťahu k výkonu hospodárstva.

Vyššia cena pracovného miesta nemusí priniesť vyššiu výplatu

Pre firmy aj zamestnancov má odvodové zaťaženie praktický význam. Ak sa pri nezmenenej hrubej mzde zvýšia odvody zamestnávateľa, pracovné miesto firmu stojí viac. Čistá mzda pracovníka sa tým automaticky nezvýši.

Klub 500 upozorňuje, že pri obmedzenom rozpočte podniku môže takýto vývoj znižovať priestor na rast miezd, prijímanie ďalších ľudí alebo investície. V analýze preto presadzuje vytváranie rozpočtovo udržateľného priestoru na znižovanie zaťaženia práce a preverovanie efektívnosti verejných výdavkov.

Ide o odporúčanie zamestnávateľského združenia, nie o jediný záver, ktorý možno z porovnaní vyvodiť. Odvody zároveň financujú sociálne a zdravotné systémy. Ich zníženie preto otvára otázku, ako zachovať financovanie služieb a dávok, na ktoré sú naviazané.

Pre diskusiu o konsolidácii je podstatné oboje: koľko štát z pracovného miesta vyberie aj čo za tieto peniaze zabezpečí. Samotné poradie krajín nehodnotí kvalitu zdravotníctva, dôchodkového systému ani ostatných verejných služieb.

Predpisy rastú, náklady sa však nedajú merať počtom slov

Druhou témou Kompasu500 je rozsah európskej regulácie. Autori porovnávali anglické znenia vybraných právnych predpisov z databázy EUR-Lex a sledovali, ako sa menila ich dĺžka.

Pri ochrane osobných údajov podľa analýzy narástol rozsah porovnávaných predpisov z približne 12,5-tisíc slov v roku 1995 na viac ako 54-tisíc v roku 2016. Zvýšenie predstavuje 332 %.

Pri pravidlách pre obaly a odpady z obalov uvádza dokument nárast hlavného textu z vyše 5-tisíc na približne 57-tisíc slov, teda o 960 %. Pri batériách sa rozsah hlavného textu medzi porovnávanými predpismi z rokov 2006 a 2023 zvýšil približne o 684 %. Ešte výraznejší bol nárast príloh.

Tieto čísla vyzerajú dramaticky, ale neznamenajú, že náklady podnikov vzrástli rovnakým tempom. „Počet slov, samozrejme, nevyjadruje priamo počet povinností ani náklady na ich plnenie,“ upozorňuje samotná analýza.

Dlhší predpis môže podrobnejšie vysvetľovať pravidlá alebo upravovať širší okruh výrobkov a činností. Kompas500 preto nevyčísľuje, koľko eur firmy za uvedené rozširovanie legislatívy zaplatili. Ukazuje predovšetkým rast textov, v ktorých sa musia orientovať.

Firma rieši viac pravidiel súčasne

Pre podnik je dôležité aj to, ako jednotlivé povinnosti spolu fungujú. Výrobca môže súčasne riešiť požiadavky na výrobok, jeho obal, používané stroje, emisie, osobné údaje a podnikové výkazníctvo.

Každý predpis môže sledovať samostatný cieľ, napríklad bezpečnosť výrobku či ochranu životného prostredia. Pri ich zavádzaní však firma musí zosúladiť termíny, zber údajov a vnútorné postupy. Práve tu Klub 500 vidí priestor na zjednodušovanie.

Analýza tak upozorňuje na slabinu hodnotenia podľa počtu zrušených alebo prijatých predpisov. Jeden nový právny akt môže nahradiť starší, no rozsah pravidiel sa pritom výrazne zväčší. Na druhej strane samotné skrátenie textu ešte nezaručuje, že bude zrozumiteľnejší alebo jednoduchší na používanie.

Z pohľadu podnikania je preto dôležité sledovať konkrétne povinnosti, ich prekrývanie a čas potrebný na splnenie, nielen počet strán.

Nová továreň sama odborníkov nevytvorí

Z výsledkov školských testov sa nedá priamo vypočítať budúci rast ekonomiky ani úspech jednotlivých odvetví. O investíciách rozhodujú aj kapitál, infraštruktúra, univerzity, energie a podmienky podnikania. Aj analýza Klubu 500 pripúšťa, že vzdelávanie je jednou z podmienok úspechu, nie jeho jediným vysvetlením.

Jeho význam sa však prejaví pri tom, akú prácu dokáže krajina ponúknuť. Vývoj batérií, automatizácia výroby či programovanie riadiacich systémov vyžadujú ľudí, ktorí technológiám rozumejú a dokážu ich zlepšovať. Ich príprava trvá podstatne dlhšie než rozhodnutie o investičnej podpore.

Klub 500 preto popri odvodoch a reguláciách zdôrazňuje kvalitu učiteľov, ich prípravu, vybavenie škôl a spoluprácu s univerzitami a podnikmi. Ak má Slovensko získavať aj náročnejšie činnosti s vyššou pridanou hodnotou, samotné otvorenie ďalšieho výrobného závodu tento problém nevyrieši.