Chrapot a slabší hlas: Štúdia na 833-tisíc ľuďoch ukázala súvis s demenciou

Chrapot, slabší hlas či zmena jeho výšky nemusia byť iba problémom hlasiviek. Nová rozsiahla štúdia naznačuje, že diagnostikované poruchy hlasu môžu súvisieť aj s vyšším rizikom neskoršieho kognitívneho poklesu alebo demencie. Vedci však upozorňujú, že ide o súvislosť, nie dôkaz, že samotná porucha hlasu demenciu spôsobuje.

Výskum publikovaný v časopise Journal of Voice sledoval stovky tisíc pacientov. Autori porovnávali ľudí s diagnostikovanými poruchami hlasu, pacientov so stratou sluchu a kontrolnú skupinu bez týchto problémov.

Zmena hlasu a demencia

Práve strata sluchu sa už dlhšie považuje za významný rizikový faktor kognitívneho poklesu. Nové výsledky však ukázali, že súvislosť pri hlasových poruchách bola v skúmaných skupinách ešte výraznejšia.

Do hlavnej analýzy bolo zahrnutých viac ako 833-tisíc pacientov. Išlo o ľudí vo veku najmenej 50 rokov.

Vedci sledovali diagnózy, medzi ktoré patrili dysfónia, afónia a ďalšie poruchy hlasu či rezonancie. Následne zisťovali, u koho sa neskôr objavilo mierne kognitívne poškodenie, Alzheimerova choroba alebo iná demencia, zdôrazňuje AOL. 

Pacienti s poruchami hlasu mali podľa štúdie štatisticky významne vyššie riziko následného kognitívneho poklesu než kontrolná skupina. Pri samotnej strate sluchu bola súvislosť takisto zvýšená. Najvyššie riziko však výskumníci zaznamenali medzi ľuďmi, ktorí mali súčasne poruchu hlasu aj stratu sluchu.

V porovnaní s kontrolnou skupinou bola pri kombinácii oboch problémov nameraná približne dvojnásobná miera rizika. Autori preto hovoria o možnosti, že poruchy hlasu by v budúcnosti mohli slúžiť ako jeden z včasných biomarkerov kognitívnych problémov.

Neznamená to nutne, že chrapot je príznakom demencie

Výsledky treba interpretovať opatrne. Porucha hlasu má množstvo možných príčin. Môže súvisieť s preťažením hlasiviek, refluxom, zápalom, nezhubnými zmenami alebo ďalšími ochoreniami.

Samotný chrapot preto nemožno považovať za dôkaz demencie. Štúdia navyše sledovala zdravotné záznamy a zisťovala štatistické súvislosti. Nepreukázala priamy mechanizmus, ktorým by poruchy hlasu spôsobovali kognitívny pokles.

Vedúci autor Robert Sataloff z Drexel University uviedol, že výsledky majú predovšetkým upozorniť na skupinu pacientov, pri ktorých môže mať význam venovať pozornosť aj kognitívnemu zdraviu.

Budúci výskum má ukázať, či sú niektoré konkrétne druhy hlasových porúch spojené s vyšším rizikom viac než iné.

Prepojenie môže mať viac vysvetlení

Vedci pracujú s viacerými možnými vysvetleniami. Jedným je neurologický mechanizmus. Zmeny hlasu sa môžu pri niektorých neurologických ochoreniach objaviť skôr než ostatné príznaky. Štúdia pripomína napríklad Parkinsonovu chorobu. Zmeny hlasu a reči môžu u niektorých pacientov predchádzať motorickým problémom o celé roky, uvádza Medical Express. 

Poruchy hlasu sa spájajú aj s ďalšími neurologickými ochoreniami vrátane amyotrofickej laterálnej sklerózy či Alzheimerovej choroby. Druhé možné vysvetlenie súvisí so sociálnym kontaktom.

Ak má človek slabý, chrapľavý alebo ťažko zrozumiteľný hlas, môže sa menej zapájať do rozhovorov a spoločenských aktivít. Zníženie sociálneho kontaktu pritom výskum spája s horším kognitívnym zdravím.

Podobný mechanizmus sa diskutuje aj pri strate sluchu.

Zmeny hlasu netreba dlhodobo ignorovať

Odborníci preto odporúčajú, aby ľudia pretrvávajúce zmeny hlasu nepovažovali automaticky za bezvýznamné. Ak hlas dlhodobo chrapľavie, slabne, láme sa alebo sa výrazne mení jeho kvalita či hlasitosť, je vhodné hľadať príčinu.

Vyšetrenie môže odhaliť bežný a liečiteľný problém, ale aj závažnejšie ochorenie. Pri niektorých pacientoch môže lekár podľa celkového zdravotného obrazu zvážiť aj vyšetrenie kognitívnych funkcií. Autori zároveň zdôrazňujú, že zatiaľ nie je jasné, či samotná liečba poruchy hlasu dokáže znižovať riziko kognitívneho poklesu.

Pri strate sluchu už existujú údaje naznačujúce, že vhodná liečba môže mať pri niektorých rizikových starších ľuďoch priaznivý vplyv na tempo kognitívnych zmien. Pri hlasových poruchách bude potrebný ďalší výskum.

Nová štúdia tak neprináša jednoduchý diagnostický test na demenciu. Ukazuje však, že hlas môže obsahovať viac informácií o celkovom zdravotnom stave, než sa doteraz predpokladalo. Pretrvávajúce zmeny by preto nemali zostať bez pozornosti, najmä ak sa pridávajú ďalšie zdravotné alebo kognitívne ťažkosti.

Informácie obsiahnuté v tomto článku nie sú lekárskym odporúčaním. V konkrétnych prípadoch sa poraď vždy so svojím lekárom.