Kratší spánok zvyšuje riziko demencie o 18 %, dlhší až o 28 %: Vedci odhalili ideálny čas na ochranu mozgu

O tom, že zlý spánok škodí mozgu, sa hovorí už dlho. Portál ScienceAlert však upozorňuje na veľký výskum, ktorý prináša úplne nové pohľady na túto tému. Keďže na vážne choroby spojené so stratou pamäti zatiaľ neexistuje účinný liek, odborníci sa čoraz viac sústredia na to, čo môžeme v každodennom živote ovplyvniť sami. S pribúdajúcimi rokmi sa pritom naše spánkové návyky často menia a kvalita odpočinku klesá, čo môže mať na svedomí postupné zhoršovanie pamäti a myslenia. Práve preto je dôležité poznať hranice, ktoré nášmu telu svedčia najviac. Najnovšie vedecké zistenia zachádzajú ešte ďalej a presne ukazujú, aká dĺžka spánku je pre náš mozog najprospešnejšia.

Skupina odborníkov z Kanadskej Yorkskej univerzity prešla dáta z 69 starších štúdií a urobila veľkú štatistickú analýzu. Skúmala v nej, ako súvisí vznik demencie s tromi kľúčovými faktormi: množstvom pohybu, časom presedeným počas dňa a dĺžkou spánku. Keďže tieto návyky dokážeš do veľkej miery ovplyvniť, analýza priniesla jasné výsledky. Ukázalo sa, že zlatým stredom na ochranu mozgu je 7 až 8 hodín spánku za noc.

Výskum zároveň upozornil, že veľkým rizikom je aj dlhé sedenie presahujúce 8 hodín denne či nedostatok pohybu, ak cvičíš menej než 150 minút týždenne. „Pravidelná fyzická aktivita, menej času stráveného sedením a primeraný nočný spánok (7 až 8 hodín) sa spájajú so zníženým rizikom demencie a predstavujú potenciálne ovplyvniteľné faktory pri prevencii alebo oddialení tohto ochorenia,“ uvádzajú autori v publikovanej štúdii.

Pozor na nedostatok aj nadbytok

Ak v noci spávaš menej než sedem hodín, vystavuješ sa 18-percentnému nárastu rizika demencie. Prekvapivo však škodí aj opačný extrém. Spánok dlhší ako osem hodín sa spája až s 28-percentným nárastom tohto rizika. Znamená to, že preháňať to s ležaním v posteli môže byť pre zdravie rovnako nebezpečné ako chronická únava. Ak si chceš nastaviť zdravý režim, ideálne rozmedzie medzi siedmimi a ôsmimi hodinami je pre teba tou správnou voľbou.

Vedci však dodávajú, že ide o štatistické prepojenia, nie o dôkaz priamej príčiny a následku. Odhaliť, čo je spúšťačom a čo dôsledkom, býva totiž zložité. Príkladom je zistenie, že nadmerná spánková potreba môže byť skorým príznakom už prebiehajúcej Alzheimerovej choroby, a nie jej hlavnou príčinou.

Pohyb a spánok ako štít pre mozog

Hoci vedci sami nerobili laboratórne testy, vyzdvihujú obrovský význam pohybu a spánku. Spoločne totiž pomáhajú udržiavať dobrý prietok krvi v mozgu, čistia neuróny od odpadových látok a chránia prepojené orgány, akým je napríklad srdce. Keďže účinný liek na demenciu zatiaľ nepoznáme a počet prípadov bude v najbližších rokoch rásť, odborníci sa sústredia na prevenciu. Odhaduje sa, že zmenou životného štýlu by sa dalo predísť až polovici všetkých prípadov. „Zdravý profil pohybových návykov môže spoločne podporovať vaskulárne, neurotrofické a protizápalové účinky, ktoré kolektívne prospievajú zdraviu mozgu a môžu oddialiť nástup alebo progresiu demencie,“ píše sa v záveroch práce.

Výskum vyniká aj svojím rozsahom. Podrobne analyzoval dáta takmer 4,5 milióna ľudí. Pozitívom je tiež fakt, že štúdie zahŕňali aj mladších účastníkov od 35 rokov, čo je omnoho nižšia hranica, než býva pri podobných výskumoch zvykom. Hoci vedci hovoria, že budú treba ešte ďalšie výskumy, hlavné posolstvo je jasné. Hýb sa, seď menej a dopraj si svojich optimálnych sedem až osem hodín spánku.