„Slovensko bude najväčší výrobca energie z jadrových reaktorov na svete,“ hovorí riaditeľ elektrárne Mochovce na exkluzívnej prehliadke

Za hranicou: Elektráreň Mochovce

Slovenská energetika stojí pred historickým míľnikom. Po úspešnom nábehu tretieho bloku Atómovej elektrárne Mochovce sa pozornosť sústredí na dokončenie a sfázovanie štvrtého bloku. V špeciálnej epizóde relácie Za hranicou moderátor Samuel Drozda nahliadol priamo do priestorov elektrárne a vyspovedal kľúčových ľudí stojacich za jej bezpečným a stabilným chodom: riaditeľa elektrárne Michala Novosada, operátora blokovej dozorne Filipa Ďurčata a vedúceho skupiny fyzikov Petra Urbana.

Život na blokovej dozorni: Extrémna zodpovednosť aj boj s rutinou

Každodenná prevádzka atómovej elektrárne sa začína na blokovej dozorni – v technologickom centre, z ktorého operátori nepretržite monitorujú a riadia reaktor a turbíny. Ako vysvetľuje operátor blokovej dozorne Filip Ďurčat, bežný deň sa začína dôkladným prebratím zmeny, zoznámením sa s aktuálnym stavom bloku a preštudovaním harmonogramu plánovaných operácií na daný deň.

Práca operátora so sebou nesie obrovskú zodpovednosť za dodávky energie pre státisíce až milióny domácností a podnikov. „Na tú zodpovednosť si človek zvykne, ale stále ju mám v hlave. Sme na to pripravovaní a neustále trénovaní, no bezpečnosť musí byť v mysli prvoradá,“ hovorí Ďurčat. Príprava na túto pozíciu je mimoriadne náročná – základný výcvik trvá približne dva roky. Až po jeho úspešnom absolvovaní sa z uchádzača stáva operátor sekundárneho okruhu, odkiaľ sa po získaní praxe a ďalších skúškach môže posunúť na operátora primáru a neskôr na vedúceho reaktorového bloku. Minimálnu posádku jednej zmeny tak vždy tvoria vedúci reaktorového bloku a operátori primárneho a sekundárneho okruhu.

Hoci moderné atómové bloky disponujú pokročilými automatizovanými systémami, ľudský faktor zostáva nenahraditeľný. Pravidelné zmeny zaťaženia, prepínanie pohonov či plánované znižovanie a zvyšovanie výkonu si vyžadujú priamy zásah človeka podľa presne stanovených predpisov. Ani rozmach umelej inteligencie podľa Ďurčata operátorov nenahradí – dohľad človeka nad systémami je v jadrovej energetike kľúčový a nenahraditeľný.

Prečo Mochovce zrezali kopec: Zemetrasenie a lekcie z Fukušimy

Pri jadrovej bezpečnosti sa nič nenecháva na náhodu. Jednou z najzaujímavejších kapitol výstavby Mochoviec bola otázka seizmicity. Vedúci skupiny fyzikov Peter Urban potvrdil, že Mochovce stoja v lokalite geologického zlomu, kde sa v horizonte veľmi dlhého času môže vyskytnúť zemetrasenie. Tomuto faktu sa však dôsledne prispôsobil celý projekt.

„Výstavba bola presunutá z doliny hore na kopec. Mohutný objem skaly bol odstrelený a vymeraný – kopec sa zrezal a na tomto masíve boli postavené jednotlivé bloky,“ objasňuje Urban. Elektráreň je tak situovaná na mieste, ktoré je zásadne bezpečnejšie. Systémy elektrárne sú priamo napojené na seizmické stanice. V prípade záchvevov zeme okamžite zareagujú havarijné ochrany, ktoré elektráreň automaticky a bezpečne odstavia.

Globálne udalosti, akou bola havária v japonskej elektrárni Fukušima, priniesli pre odvetvie nové štandardy. V rámci európskych záťažových testov (tzv. stress testov) sa preverovala pripravenosť na extrémne scenáre. Mochovce síce neohrozuje vlna cunami, no pozornosť sa sústredila na zabezpečenie dostatku chladiacej vody z Hrona a nezávislé elektrické napájanie pomocou dieselgenerátorov pre prípad úplného výpadku vonkajšej siete.

Ako elektráreň vyrába energiu a čo znamená „prvá iskra“

Z pohľadu reaktorovej fyziky je elektráreň riadeným strojom na uvoľňovanie tepla. Peter Urban vyvracia laické obavy a mýty o porovnávaní elektrárne so zbraňou – v zbrani dochádza k okamžitému a nekontrolovanému uvoľneniu energie, zatiaľ čo v reaktore ide o prísne regulovaný fyzikálny proces.

Podstatou je štiepna reakcia prebiehajúca v aktívnej zóne reaktora. Vznikajúce teplo sa odoberá primárnym chladiacim okruhom a prenáša sa do parogenerátorov. V nich sa voda sekundárneho okruhu premieňa na paru s obrovskou energiou, ktorá roztáča turbínu spojenú s generátorom vyrábajúcim elektrinu. Začiatok celého komerčného života bloku definuje prvá kontrolovaná reťazová reakcia. Od tejto chvíle sa neutróny v reaktore udržiavajú v presnej rovnováhe tak, aby reaktor dodával stabilný a bezpečný tepelný výkon.

Riaditeľ Mochoviec Michal Novosad: Budeme svetovou jednotkou

Riaditeľ elektrárne Michal Novosad zdôrazňuje, že po plnom nábehu a prifázovaní štvrtého bloku do rozvodnej siete dosiahne Slovensko svetový unikát. „Predbehneme aj Francúzsko. Momentálne sme v podiele vyrobenej energie z jadra na celkovej spotrebe druhí na svete, no po spustení štvrtého bloku sa staneme číslom jeden,“ vysvetľuje Novosad.

Tento úspech sa však vzťahuje na percentuálny podiel v energetickom mixe. Pri celkovom inštalovanom výkone v gigawattoch zostáva Slovensko menšou krajinou. Práve preto riaditeľ odmieta myšlienku, že by Slovensko malo pokrývať 100 % svojej spotreby výhradne jadrom.

Dôvodom je špecifická povaha jadrového bloku: „Jadrová elektráreň nemá rada, keď sa s ňou hýbe hore a dole. Je navrhnutá tak, aby bežala stabilne na 100 % výkonu cez deň, v noci, cez víkend aj v pondelok,“ pripomína Novosad. Denná spotreba krajiny však kolíše – ranné a večerné špičky prinášajú nárast o 40 až 50 %. Ak by sme celú sieť postavili len na jadre, reaktory by museli neustále regulovať a znižovať výkon, čo znižuje životnosť zariadení a ekonomickú efektivitu. Reaktory v Mochovciach preto tvoria stabilné základné pásmo (tzv. baseload) a regulačné výkyvy, predovšetkým v obdobiach prebytkov solárnej energie na jar, sa vykrývajú vodnými a obnoviteľnými zdrojmi, pričom jadrové bloky regulujú maximálne v bezpečnom rozsahu do 85 % nominálneho výkonu.

Po 4. bloku nastupuje obnova starších sestier

V otázke jadrového paliva zostáva elektráreň pri overených riešeniach. Ako potvrdil riaditeľ Novosad, v reaktoroch sa zatiaľ používa pôvodné licencované palivo od doterajšieho dodávateľa a palivo od spoločnosti Westinghouse je zatiaľ otázkou budúcnosti.

A čo čaká Mochovce v nasledujúcich rokoch? Dokončením štvrtého bloku sa práca ani zďaleka nekončí. Prvý a druhý blok elektrárne sa blížia k 30 rokom nepretržitej prevádzky. Hlavnou víziou vedenia je preto ich komplexná modernizácia – najmä riadiacich a bezpečnostných systémov – tak, aby mohli spoľahlivo a bezpečne dodávať čistú energiu ďalších 30 až 50 rokov.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami sleduj aj ďalšie epizódy Za hranicou.