Slovenky po 65-ke čaká nepríjemná realita. Ocitli sme sa na konci ďalšieho rebríčka

Kým Švédky môžu po 65. narodeninách očakávať ešte 14,3 roka života bez zdravotných obmedzení, Slovenky v priemere už len 5,2 roka. Naša krajina sa tak zaradila medzi štáty Európskej únie s najhoršími výsledkami. Údaje Eurostatu otvárajú aj nepríjemnú otázku: Ak sa dôchodkový vek postupne zvyšuje, koľko rokov si ľudia dokážu užiť penziu v dobrom zdraví?

Slovenky majú o polovicu menej zdravých rokov, ako je priemer EÚ

Podľa údajov Eurostatu za rok 2023 môžu 65-ročné Slovenky očakávať ešte 5,2 roka života bez zdravotných obmedzení. Priemer Európskej únie pritom dosahuje 9,6 roka.

Rozdiel je ešte výraznejší pri porovnaní so Švédskom, kde ženy po 65-ke čaká priemerne 14,3 zdravého roka. To je takmer trojnásobok slovenského výsledku.

Výrazne lepšie dopadli aj ďalšie európske krajiny. Slovinsko dosiahlo 12,4 roka, Francúzsko 12 rokov, Rakúsko 9,4 roka a Česká republika 7,8 roka. Slovensko so svojimi 5,2 roka predstihli v rámci EÚ iba Lotyšsko a Rumunsko.

Nejde pritom o aktuálne výsledky za rok 2026, ale o údaje za rok 2023. Eurostat ich zverejňuje v rámci ukazovateľa Healthy Life Years, ktorý sleduje očakávaný počet rokov života bez zdravotných obmedzení. 

Čo vlastne znamená 5,2 zdravého roka?

Údaj neznamená, že Slovenky po sedemdesiatke prestávajú žiť alebo že v tomto veku automaticky vážne ochorejú. Eurostat sleduje počet rokov, ktoré človek môže očakávať bez obmedzení pri bežných každodenných činnostiach spôsobených zdravotnými problémami.

Ukazovateľ kombinuje údaje o úmrtnosti a zdravotných obmedzeniach. Zohľadňuje pritom aj odpovede ľudí o vlastnom zdravotnom stave.

Rozdiel medzi celkovou dĺžkou života a rokmi prežitými bez zdravotných obmedzení je zásadný. Človek totiž môže žiť ešte mnoho rokov, no časť z nich strávi s chronickým ochorením alebo obmedzenou pohyblivosťou. Pri medzinárodnom porovnávaní je potrebné zohľadniť aj to, že ľudia v jednotlivých krajinách môžu svoje zdravotné obmedzenia vnímať a hodnotiť odlišne.

Dôchodkový vek rastie. Čo však roky prežité v zdraví?

Výsledky prichádzajú v období, keď Slovensko postupne upravuje dôchodkový vek podľa vývoja strednej dĺžky života. Ministerstvo práce stanovilo od júla 2026 dôchodkový vek pre ľudí narodených v roku 1968 na 64 rokov a dva mesiace. Naďalej pritom platí možnosť jeho zníženia v súvislosti s počtom vychovaných detí. 

Predlžovanie pracovného života však otvára otázku, či sa zároveň predlžuje aj obdobie, počas ktorého ľudia dokážu žiť bez výraznejších zdravotných obmedzení.

Dlhší život totiž automaticky neznamená viac zdravých rokov. Údaj 5,2 roka nemožno priamo stotožniť s počtom zdravých rokov na dôchodku. Eurostat ho počíta od 65. narodenín, zatiaľ čo skutočný dôchodkový vek závisí od ročníka narodenia a ďalších okolností.

Starnutie populácie zvyšuje aj náklady na zdravotnú starostlivosť

Slabé výsledky Slovenska predstavujú aj ekonomický problém. S pribúdajúcim vekom rastie význam zdravotnej starostlivosti, rehabilitácií a dlhodobej opatery. Tieto potreby ovplyvňujú verejné financie, ale aj rodinné rozpočty.

Európska komisia vo svojej správe o Slovensku za rok 2026 upozornila na nedostatky v systéme dlhodobej starostlivosti.

Podľa jej zistení dosahuje podiel ľudí, ktorí uvádzajú nenaplnené potreby dlhodobej starostlivosti, na Slovensku 37 %. Priemer EÚ predstavuje 26,6 %.

Slovensko zároveň vynakladá na dlhodobú starostlivosť približne 1 % HDP, zatiaľ čo európsky priemer dosahuje 1,7 %. Komisia upozorňuje aj na vysokú závislosť systému od neformálnej starostlivosti rodinných príslušníkov. Starnutie populácie pritom vytvorí ďalšie nároky na financovanie zdravotných a sociálnych služieb, píše Economy and Finance.