38-ročný David nemá maturitu, dnes vedie firmu za 6,5 miliardy eur: Našiel dieru na trhu, peniaze uňho míňa aj konkurencia

Keď začínal, nemal maturitu, zato desať súrodencov a skúsenosť sociálneho pracovníka zo San Francisca. Dnes vedie nemeckú firmu, ktorá zbiera najväčšie investície v histórii európskej robotiky a jej humanoidné roboty sa učia variť, upratovať aj podojiť kravu.

David Reger a jeho NEURA Robotics z malého mestečka Metzingen sa stali jedným z najhorúcejších mien svetovej robotiky, a to s prístupom, ktorý mu pôvodne rozhovárali úplne všetci investori.

Kto je David Reger a ako sa z neho stal miliardár

Regerov príbeh nie je klasická story absolventa prestížnej univerzity. Ako opísal portál OMR, je druhý najstarší z desiatich súrodencov, vyučil sa ako modelár a nemá maturitu. Po páde banky Lehman Brothers odišiel približne na rok a pol do San Francisca, kde pracoval ako sociálny pracovník. Práve odtiaľ si priniesol presvedčenie, že technológie majú riešiť reálne ľudské problémy, nie zostať v laboratóriu.

NEURA Robotics založil v roku 2019 a podľa údajov firmy dnes v Metzingene zamestnáva vyše 1 200 ľudí. Z nuly tak za pár rokov vybudoval firmu s miliónovými tržbami a hodnotou, ktorá z neho robí miliardára. Ako nedávno zhrnul aj Forbes, Reger je novým nemeckým „robotickým miliardárom“, ktorý stavia veľkú časť svojej vízie na[humanoidných robotoch.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa NEURA Robotics (@neurarobotics)

Rekordná miliardová investícia od Nvidie, Amazonu aj Tetheru

Hlavný dôvod, prečo sa o Regerovi hovorí po celom svete, prišiel v júni 2026. NEURA vtedy získala investíciu až 1,4 miliardy dolárov, teda približne 1,3 miliardy eur. Ide o jedno z najväčších financovaní v histórii robotiky vôbec a zároveň pravdepodobne o najväčšie financovanie, aké kedy nemeckú firmu stretlo.

Pozoruhodný je najmä zoznam investorov. Kolo viedol Tether, no pridali sa k nemu technologické a priemyselné esá ako Nvidia, Amazon, Qualcomm, Bosch, Schaeffler, Európska investičná banka či fond Lingotto Horizon. Firmu to podľa agentúry Bloomberg vyšvihlo na hodnotu približne 7 miliárd dolárov, čiže zhruba 6,5 miliardy eur. Peniaze majú poslúžiť na rozbehnutie masovej výroby, ktorá by do roku 2030 mala dosiahnuť milióny robotov, a na budovanie takzvaných Neura Gyms po celom svete.

Reger to sám považuje za niečo viac než len o peniaze. V rozhovore pre podcast Founder Mode to zhrnul jasne: „Nešlo nám len o to, aby sme vyzbierali veľa peňazí. Chceli sme tým nadviazať aj konkrétne partnerstvá.“

Prečo predáva roboty vlastným konkurentom

Najväčšou zvláštnosťou NEURA je obchodný model, ktorý pôsobí ako obchodná samovražda. Reger totiž svoje roboty nepredáva priamo koncovým zákazníkom, ale iným robotickým firmám, teda vlastnej konkurencii. „Nepredávam roboty na priamom trhu. Predávam ich svojim konkurentom,“ hovorí otvorene.

Logika za tým je pritom chladne premyslená. Reger vie, že ako nemecká firma by len ťažko vybudoval globálnu servisnú sieť, ktorá dokáže opraviť pokazeného robota v USA do 24 hodín, čím sa prirodzene nevyrovná gigantom ako Fanuc. Namiesto toho dodáva technológiu partnerom, ktorí sa postarajú o predaj aj servis vo svojich regiónoch, a sám sa sústredí na to, v čom je najlepší, teda na vývoj. Výmenou od nich žiada záväzok odberu na niekoľko rokov dopredu.

Vďaka tomu má NEURA naplnený takzvaný order book, teda objednávky s pevnými dodacími podmienkami, v hodnote zhruba 1,5 miliardy eur. Celková pipeline podpísaných kontraktov pritom podľa Regera presahuje 10 miliárd eur. „Každý investor mi hovoril, že to robím zle. Dnes sa čudujú, ako sa nám to podarilo,“ opisuje.

Neura Gyms: telocvične, kde sa roboty učia ľudské pohyby

Srdcom celého príbehu je myšlienka, ktorú Reger nazýva Physical AI, teda umelá inteligencia, ktorá vstupuje do reálneho fyzického sveta. Kým jazykové modely sa učia z textu a videí, robot sa musí naučiť aj to, čo sa z videa odpozerať nedá, teda cit, hmat a reflexy. Reger to prirovnáva k plávaniu.

„Nech akokoľvek dlho pozeráš videá, plavcom sa z teba nestane. Musíš si to vyskúšať sám,“ vysvetľuje.

Presne na to slúžia Neura Gyms, svojrázne telocvične pre roboty. V jednej takej hale je okolo 100 oddelených buniek, kde človek v špeciálnom obleku so snímačmi predvádza konkrétnu úlohu, napríklad vyloženie umývačky riadu či vkladanie dielov do stroja, a robot jeho pohyby napodobňuje a učí sa ich. Firma už takéto centrá otvorila v mestách ako Mníchov a plánuje ich postaviť doslova po celom svete.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa NEURA Robotics (@neurarobotics)

Výsledky sú pritom prekvapivo rýchle. Kým pred pár mesiacmi trvalo naučiť robota novú úlohu zhruba 60 až 70 hodín, s novým modelom to podľa Regera kleslo na 14 hodín a cieľom sú len tri až štyri. Keď sa raz robot niečo naučí, tú istú zručnosť vie firma jediným klikom preniesť na tisíce ďalších strojov.

Daň za roboty a hrozba miliónov chýbajúcich pracovníkov

Reger sa nevyhýba ani nepríjemnej otázke, čo bude s ľuďmi, keď roboty prevezmú ich prácu. Jeho pohľad je však iný, než by človek čakal. Argumentuje demografiou a tým, že Európe jednoducho prestávajú stačiť pracovníci. „Do roku 2030 budeme mať len v Európe o 7 miliónov pracovníkov menej,“ upozorňuje s tým, že nahradiť týchto ľudí sa bez robotiky reálne nedá.

„Nemôžete prepustiť toľko ľudí, koľko ich o päť rokov odíde do dôchodku,“ dodáva. Napriek tomu, že jeho firma automatizuje prácu, podľa vlastných slov práve teraz naberá viac ľudí než ktokoľvek iný. A ak by raz roboty naozaj začali vo veľkom nahrádzať zamestnancov, Reger prichádza s netradičným riešením. „Ak roboty začnú nahrádzať ľudí, budem požadovať daň za roboty, akúsi obdobu sociálnych odvodov,“ hovorí.

Čo to znamená pre Nemecko a Európu

Za celým projektom cítiť aj Regerovu ambíciu postaviť z robotiky nový hospodársky pilier pre Nemecko, ktoré dlhodobo zápasí so stratou konkurencieschopnosti. Podľa neho má krajina talent aj technológie, chýba jej však odvaha a jasný cieľ. „Jediné, čo našej krajine chýba, je skutočný zmysel,“ poznamenáva.

Reger verí, že okolo 65 % svetového HDP vzniká fyzickou prácou, a práve toto je trh, ktorý chce NEURA obsadiť. Či sa mu podarí premeniť miliardové investície a objednávky na reálne fungujúce roboty v továrňach, ukážu až najbližšie roky. Isté je, že z chlapca bez maturity sa stal jeden z najsledovanejších technologických podnikateľov Európy, ktorý stavia na jednoduchom presvedčení, že budúcnosť sa nedá len nasimulovať na obrazovke, ale treba ju vybudovať v reálnom svete.