Bela Mriňáková: Prečo frázy „buď silný“ a „bojuj“ môžu onkologickým pacientom ubližovať

Na zdravie: Bela Mriňáková

Rakovina prsníka nemusí v počiatočnom štádiu spôsobovať bolesť a malý nádor nemusí žena odhaliť ani pri samovyšetrení. Práve preto môže byť čakanie na prvé príznaky nebezpečné. Včasná diagnostika pritom podľa klinickej onkologičky Bely Mriňákovej výrazne zvyšuje šancu na úspešnú liečbu. Pri zachytení rakoviny prsníka v najskoršom štádiu môže šanca na vyliečenie dosahovať približne 98 percent, hoci závisí aj od biologického typu ochorenia.

V relácii Na zdravie, ktorá vznikla v rámci kampane Pink October, odborníčka z Ústavu svätej Alžbety vysvetľuje, ako pristupovať k prevencii, akú úlohu zohráva životný štýl a prečo sa neoplatí veriť každému zázračnému riešeniu, ktoré sa objaví na sociálnych sieťach.

Rakovina nemusí bolieť. Na príznaky sa neoplatí čakať

Jedným z najdôležitejších posolstiev rozhovoru je, že samovyšetrenie a odborné preventívne vyšetrenia majú rozdielne možnosti. Žena svoje telo pozná a môže si všimnúť zmenu, ktorú by inak prehliadla. Veľmi malé nádory však nemusia byť hmatateľné. Podľa Mriňákovej aj skúsení onkológovia zvyčajne nahmatajú nádory väčšie ako jeden centimeter.

„Je potrebné povedať, že rakovina prsníka na začiatku nebolí,“ upozorňuje odborníčka.

Ak sa ochorenie podarí zachytiť včas, liečba môže byť menej náročná. V niektorých prípadoch stačí odstrániť samotnú hrčku a následná liečba môže byť jednoduchšia. Včasná diagnostika môže zároveň pomôcť vyhnúť sa chemoterapii, ak to konkrétny prípad umožňuje.

Práve tu sa ukazuje význam prevencie: jej cieľom nie je vyvolávať strach, ale dať človeku možnosť konať skôr, než sa ochorenie dostane do pokročilejšieho štádia.

Mamografia na Slovensku: skríning má zachytiť ochorenie včas

Súčasťou rozhovoru sú aj zmeny v organizovanom skríningu rakoviny prsníka na Slovensku. Skríning predstavuje systematickú snahu vyhľadávať ochorenie u ľudí, ktorí ešte nemusia mať žiadne príznaky.

Mriňáková v rozhovore opisuje pravidlá preventívnej mamografie a význam certifikovaných skríningových pracovísk. V čase nahrávania rozhovoru uvádzala 39 takýchto centier na Slovensku. Ich úlohou je zabezpečiť kvalitné vyšetrenie a v prípade podozrivého nálezu nadviazať ďalšou diagnostikou a potrebnou liečbou.

Diskusia sa dotýka aj otázky, či má význam absolvovať vyšetrenie skôr, než je odporúčané pre bežnú populáciu. Dôležitú úlohu tu zohráva rodinná anamnéza. Ak sa v rodine opakovane vyskytla rakovina prsníka alebo niektoré ďalšie typy nádorových ochorení, môže to signalizovať zvýšené genetické riziko. Takéto ženy môžu potrebovať individuálne nastavený plán prevencie.

Konkrétne vekové hranice a podmienky skríningu je vhodné overiť podľa aktuálnych odporúčaní a vlastnej situácie u lekára.

Pohyb pomáha, extrémne diéty nie sú riešením

Prevencia sa však nezačína až v ambulancii. Podľa onkologičky má význam aj každodenný životný štýl, pričom jedným z najdôležitejších faktorov je pravidelný pohyb. Nemusí ísť hneď o náročný tréning. Aj obyčajná chôdza je podľa nej lepšia než žiadna aktivita, pričom kombinácia kardio cvičenia a silového tréningu môže priniesť ďalšie benefity.

Odborníčka zároveň upozorňuje na súvislosť medzi obezitou a rizikom niektorých hormonálne podmienených nádorov vrátane určitých typov rakoviny prsníka. Tukové tkanivo totiž ovplyvňuje tvorbu hormónov v tele.

Pri stravovaní neodporúča hľadať jedinú zázračnú diétu. Väčší význam má pestrá strava s dostatkom živín, ovocia a zeleniny a obmedzovanie nadmerne spracovaných potravín. V rozhovore zaznieva aj upozornenie na význam vlákniny a vysokú záťaž, ktorú môžu predstavovať častá konzumácia údenín a spracovaného mäsa.

Zaujímavou časťou diskusie je aj vysvetlenie, prečo predstava, že rakovinové bunky možno jednoducho vyhladovať, nefunguje tak, ako si niektorí ľudia predstavujú. Extrémne diéty a hladovanie preto nemožno považovať za overenú náhradu prevencie ani liečby.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými hosťami sleduj aj ďalšie epizódy relácie Na zdravie.