„Za Ficovej vlády sem prišlo 45-tisíc nízko kvalifikovaných migrantov,” hovorí europoslanec Ľudovít Ódor, vraj ideme zlým smerom

Za hranicou: Ľudovít Ódor

Bývalý predseda úradníckej vlády a súčasný europoslanec za Progresívne Slovensko Ľudovít Ódor v rozhovore pre reláciu Za hranicou otvorene pomenoval zásadné výzvy, ktorým dnes čelí Európska únia. V čase geopolitických otrasov, nevypočítateľnej politiky Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa a pokračujúcej ruskej agresie Ódor varuje, že Európa sa už v skutočnosti vo vojne nachádza. Riešením podľa neho nie je panika, ale pragmatické budovanie vlastnej sily, energetickej sebestačnosti a technologickej konkurencieschopnosti.

Sme vo vojne, podcenili sme propagandu aj hybridné hrozby

Keď padla otázka na čoraz agresívnejšiu rétoriku Kremľa a možné útoky na východné krídlo NATO, Ódor odmietol zľahčovanie reality: „My sme vo vojne, ale nie v tej klasickej vojne so zbraňami, ale v informačnej vojne a v hybridných hrozbách.“ Ruské tajné služby a agentúry sa podľa europoslanca systematicky pokúšajú ovplyvňovať voľby naprieč celou Európou, vykonávajú sabotáže, provokácie a narúšajú vzdušný priestor členských štátov dronmi. Ódor priznáva, že Európa túto hrozbu v minulosti hrubo podcenila. Masívna a cielená propaganda polarizuje spoločnosti a oslabuje dôveru v demokratické inštitúcie.

Riziko otvoreného konvenčného útoku na členské štáty EÚ či NATO však Ódor vníma ako nízke. Sila Aliancie, garancia článku 5 a neschopnosť Ruska prelomiť odhodlanie Ukrajiny pôsobia ako odstrašujúci prvok. Pripomína však, že história nás učí nezatvárať oči pred nebezpečenstvom – od anexie Krymu v roku 2014 až po plnoformátovú inváziu z roku 2022. Práve preto je podľa neho posilnenie spoločnej európskej obrany a vyčlenenie dodatočných zdrojov v európskom rozpočte absolútnou nevyhnutnosťou.

Budíček pre Európu a koniec spoliehania sa na druhých

Vzťah medzi EÚ a USA zažíva v dôsledku návratu Donalda Trumpa zásadný posun. Európa sa podľa Ódora dlhé dekády spoliehala na to, že Amerika bude automaticky strážcom svetového poriadku, čo viedlo k podinvestovaniu vlastných obranných kapacít. Trumpov prístup k transatlantickým vzťahom a jeho vnímanie Európy skôr ako ekonomického rivala než partnera preto funguje ako potrebný budíček. „Treba stáť na vlastných nohách, nemôžeme sa spoliehať vždy len na Spojené štáty.“

Ódor poukazuje na to, že hoci clá a obchodné spory komplikujú partnerstvo, geopolitická tradícia v americkom Kongrese – medzi republikánmi aj demokratmi – stále vníma Rusko ako strategického protivníka. Hoci sa diplomatické vzťahy zrejme nevrátia do podoby spred desiatich či pätnástich rokov, dialóg sa nerozpadne. V otázke mierových rokovaní o Ukrajine Ódor varuje pred Trumpovým obchodníckym štýlom a ilúziou, že konflikt sa dá vyriešiť za 24 hodín. Pozitívom však podľa neho je, že Európa a Ukrajina dnes na rozdiel od minulosti sedia za rokovacím stolom a ich pozícia nie je ignorovaná.

Ceny energií a Green Deal: Príčina drahých účtov leží inde

Vysoké ceny energií v Európe v porovnaní s USA či Čínou sú častým terčom kritiky, pričom odporcovia radi zvaľujú vinu na európsku zelenú dohodu. Ódor takúto rétoriku odmieta a označuje ju za zavádzajúcu.

Pravý dôvod energetickej zraniteľnosti Európy je geologický a historický:

• Absencia vlastných zásob fosílnych palív: Európa nemá masívne náleziská ropy a plynu ako USA, Rusko či ázijské krajiny.
• Chybná závislosť z minulosti: Aj po anexii Krymu v roku 2014 Únia naďalej verila Rusku ako spoľahlivému dodávateľovi, čo Vladimír Putin okamžite využil ako ekonomickú zbraň.
• Nedostatočná rýchlosť prechodu: Skutočným problémom nebol Green Deal, ale naopak fakt, že Európa nezačala budovať energetickú nezávislosť oveľa skôr.

Základom stability a nižších cien musí byť podľa neho jadrová energetika, masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov a prepojenie prenosových sústav. Európa tým získa hneď tri výhody: zníži ceny pre priemysel, zbaví sa geopolitického vydierania z Washingtonu, Moskvy či Blízkeho východu a splní ekologické ciele.

Pragmatická federalizácia a technologický náskok pred Čínou

Na otázku, či by sa EÚ mala stať globálnou veľmocou a federalizovať sa, Ódor presadzuje „zlatú strednú cestu“. Odmieta extrémy – federáciu vo všetkých oblastiach považuje za nerealistickú a nežiaducu, no ponechanie práva veta pri strategických rozhodnutiach Úniu paralyzuje.

Ak chce trh so 450 miliónmi obyvateľov konkurovať Číne a Spojeným štátom, musí spojiť sily tam, kde to dáva zmysel:

1. Obranná a bezpečnostná politika: Spoločné nákupy a koordinácia systémov namiesto 27 samostatných rozdrobených armád.
2. Kvalifikované väčšinové hlasovanie: Obmedzenie veta v kľúčových otázkach, aby jedna krajina nemohla zablokovať rozhodnutie zvyšných 26 štátov.
3. Technologická suverenita ako priorita číslo jeden: Zavádzanie drobných ciel a poplatkov na lacné čínske balíčky rieši ochranu spotrebiteľa a férovú súťaž, no z hľadiska konkurencieschopnosti ide o okrajovú vec. Skutočný zápas sa odohráva na poli polovodičov, čipov, umelej inteligencie a dátových centier. Európa nesmie zostať odkázaná na americké cloudové úložiská a čínske výrobné linky.

V automobilovom sektore Ódor upozorňuje, že debata o roku 2035 a spaľovacích motoroch zakrýva podstatu. Európskym automobilkám ušiel vlak v softvéri, digitalizácii a elektromobilite. Ak chceme uspieť, nestačí len montovať hardvér – potrebujeme špičkových programátorov, elektroinžinierov a modernizované školstvo. Strategická autonómia v energetike, technológiách a obrane je jedinou cestou, ako Európa obstojí vo svete, kde pravidlá ustupujú sile.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami sleduj aj ďalšie epizódy Za hranicou.