„Slovensko má byť špionážne centrum ruských aktivít,” hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko

Za hranicou: Pavel Macko

Diskusie o možnom prímerí, dynamika bojov na Ukrajine aj rastúce hybridné hrozby v strednej Európe boli hlavnými témami rozhovoru Samuela Drozdu s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom. V prvej, verejne dostupnej časti relácie analyzoval Macko geopolitické tlaky, podmienky prípadného zmrazenia konfliktu a riziká, ktoré z ruskej expanzívnej stratégie vyplývajú priamo pre Slovenskú republiku a východné krídlo NATO.

Zmrazenie frontu ako realita vyjednávaní

Téma prípadného zmrazenia konfliktu na súčasnej frontovej línii nie je podľa Pavla Macka žiadnou novinkou. Hoci sa v médiách opätovne objavila v súvislosti s výrokmi ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ide o dlhodobo prerokovávaný koncept, ktorý reflektuje patovú situáciu na bojisku.

„To je hodne prevarená polievka,“ podotýka generál Macko. Ukrajinská ani ruská strana momentálne nedisponujú silami, ktoré by dokázali frontovú líniu dramaticky posunúť. Front sa za posledný rok a pol v zásade zásadne nezmenil – Rusko stále kontroluje necelých 20 % ukrajinského územia a vzájomné zisky či straty predstavujú iba lokálne fluktuácie.

Zelenskyj sa podľa Macka ocitol pod enormným tlakom, najmä v dôsledku krátenia a oneskorovania dodávok kľúčových západných zbraňových systémov, munície a protiraketových striel typu Patriot. Západný a predovšetkým americký obranný priemysel dlhodobo nedokázal škálovať výrobu na potrebnú úroveň. V tomto kontexte je Kyjev nútený pristúpiť na pragmatický kompromis: akceptovať dočasné zastavenie paľby pozdĺž línie dotyku, avšak bez formálneho uznania okupovaných území za súčasť Ruskej federácie. Hranice z roku 1991 zostávajú medzinárodne platné, zmenil by sa iba operačný status.

Podmienky takéhoto zmrazenia by podľa Macka zahŕňali tri základné roviny:

1. Zastavenie bojových akcií na zemi pozdĺž existujúcej línie kontaktu.
2. Energetické a vzdušné prímerie, teda zákaz útokov na kritickú infraštruktúru a civilné ciele v hĺbke územia oboch strán.
3. Kľud na Čiernom mori, garantujúci bezpečnú plavbu pre civilné a obchodné lode pod dohľadom čiernomorských štátov v súlade s konvenciou z Montreux.

Otázkou zostáva úprimnosť ruskej strany. Historická skúsenosť ukazuje, že Moskva k podobným rokovaniam pristupuje s cieľom získať čas a postupne navyšovať ultimáta – napríklad požiadavkou na odovzdanie celých administratívnych celkov štyroch anektovaných oblastí vrátane silného ukrajinského obranného pásu okolo miest Slavjansk a Kramatorsk, ktoré Rusi na bojisku nedobyli.

Nečakaný záchranný pás pre Moskvu

Pavel Macko upozorňuje aj na širší globálny kontext, v ktorom kroky Spojených štátov paradoxne poškodili ukrajinskú pozíciu. Snaha Washingtonu riešiť domáce politické priority a infláciu pred voľbami, kombinovaná s eskaláciou napätia v Perzskom zálive a globálnou energetickou neistotou, viedla k zmierneniu tlaku a uvoľneniu sankcií voči ruskej rope.

Výsledkom je, že Rusko získalo ekonomický záchranný pás. Pri vysokých trhových cenách surovín dokáže Kremeľ generovať rovnaké, ak nie vyššie príjmy z predaja energií s podstatne menším úsilím. Tento finančný tok priamo vyživuje ruskú vojnovú mašinériu a dodáva režimu sebavedomie stupňovať požiadavky na budúcich trojstranných rokovaniach.

Odstrašenie na východnom krídle: Tri B

V súvislosti s obavami Pobaltia či Poľska z možného ruského útoku Macko zdôrazňuje, že Aliancia nepripúšťa pasivitu. NATO operuje s vojenským plánovaním založeným na odstrašení a jasnej doktríne, ktorú definoval veliteľ spojeneckých síl – stratégia budúceho víťazstva postavená na troch pilieroch:

• Block (Zablokovať): Okamžitá reakcia a eliminácia pokusu o prienik priamo na hranici, aby protivník nemohol aplikovať svoju taktiku „eskaláciou k deeskalácii“ a hroziť jadrovými zbraňami na obsadenom území.
• Blunt (Otupiť / Znemožniť): Zničenie logistických centier, veliteľských stanovíšť a zásobovacích trás v hĺbke zostavy, ktoré držia útočné jednotky v chode.
• Break (Zlomiť / Rozbiť): Odrazenie a deštrukcia útočného zoskupenia bez ambície obsadzovať cudzie územie.

Rusko si je sily Aliancie vedomé, a preto je konvenčný vojenský útok na štáty NATO v súčasnosti nepravdepodobný. O to intenzívnejšie sa však uchyľuje k asymetrickému boju.

Slovensko v hľadáčiku ruskej diverzie

Najpravdepodobnejším a reálne prebiehajúcim scenárom je masívna destabilizácia západných spoločností. Podľa generála Macka sa Moskva zameriava na sabotáže, podpaľačstvo, infiltráciu extrémistických skupín a hybridné operácie navrhnuté tak, aby paralyzovali rozhodovacie procesy demokratických inštitúcií.

Práve v tomto aspekte predstavuje Slovensko zraniteľný bod. Macko otvorene varuje pred rizikom, že by sa krajina mohla stať centrom nepriateľských operácií: „Práve Slovensko možno by malo byť špionážnym, diverzným a te*oristickým hubom pre ruské aktivity, a to aj cez tretie osoby.“

K tomuto stavu prispieva nejednoznačná rétorika vládnych predstaviteľov, spochybňovanie spojeneckých záväzkov podľa článku 5, nízke tresty pre osoby prichytené pri špionáži v prospech cudzej moci i vytváranie priaznivého prostredia pre ruskú diplomaciu. Ak Moskva hľadá bezpečné logistické zázemie na plánovanie a koordináciu operácií v rámci stredoeurópskeho priestoru, slabé miesta v slovenskej bezpečnostnej architektúre jej na to ponúkajú ideálnu príležitosť.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami sleduj aj ďalšie epizódy Za hranicou.