Slováci minú 30 eur, aby ušetrili 4. Týchto 6 taktík ťa počas Black Friday oberie o peniaze (ODBORNÍK)

Najväčšie nákupné šialenstvo roka sa blíži. Black Friday pripadá tento rok na piatok 27. novembra 2026 a obchodníci už pripravujú zľavy, ktoré majú prilákať čo najviac zákazníkov. Výhodné ceny, doprava zadarmo či posledné kusy na sklade však nemusia byť takou dobrou ponukou, ako sa na prvý pohľad zdá.

Oslovili sme preto Petra Strculu, odborníka na predaj, ktorý odhalil najčastejšie psychologické triky obchodníkov. Vysvetlil, prečo ľudia kupujú aj veci, ktoré nepotrebujú, kde sa skrývajú skutočné zľavy a ako sa vyhnúť zbytočnému míňaniu.

Black Friday nie je charita

Black Friday má zákazníkom prinášať príležitosť nakúpiť lacnejšie. Pre obchodníkov je však predovšetkým príležitosťou výrazne zvýšiť predaj. A hoci mnohé zľavy sú skutočné, nižšia cenovka ešte neznamená, že zákazník ušetrí.

„Black Friday nie je charita. Je to jedno z najsilnejších predajných období v roku. A obchodníci, ktorí sú naozaj dobrí, tak na ňom vedia veľmi, veľmi dobre vyťažiť,“ upozornil Strcula v rozhovore.

Podľa odborníka rozhoduje často skôr pocit výhodného nákupu ako samotná potreba produktu. Zákazník vidí vysokú zľavu, nadobudne dojem, že práve získal výnimočnú príležitosť, a do košíka vloží aj vec, ktorú pôvodne vôbec neplánoval kúpiť: „Ľudí to láka, aby si kupovali veci, ktoré nepotrebujú, len preto, lebo sa to veľmi oplatí. Dokonca sa potom stáva aj to, že ľudia majú oveľa lepší pocit z toho, že kúpili výhodne, ako pocit z toho samotného produktu.“

Práve tento mechanizmus podľa neho vysvetľuje, prečo dokážu jednoduché marketingové techniky ovplyvniť aj skúsených zákazníkov.

1. Zľava z 300 na 99 eur: Mozog si myslí, že zarobil 200 eur

Jedným z najsilnejších spôsobov, ako obchodník ovplyvní zákazníka, je takzvané cenové kotvenie. V praxi to znamená, že e-shop najprv ukáže vysokú pôvodnú cenu a až potom výrazne nižšiu sumu, za ktorú si môže človek produkt kúpiť. Ak napríklad výrobok stojí 99 eur, zákazník môže premýšľať, či mu to za túto sumu stojí. Keď však vedľa ceny uvidí preškrtnutých 299 eur, jeho pozornosť sa presunie na údajne ušetrených 200 eur.

„Hneď ako vidíš, že niečo je z 299, alebo lepšie za 300 eur, tak tvoj mozog si myslí, že tá cena, tých 300, je aj hodnota 300. A keď je teraz hodnota 300 za 99 eur, tak je to veľmi výhodné,“ vysvetľuje Strcula.

Problém vzniká v momente, keď si človek zamieňa úsporu s vlastným zárobkom. Namiesto otázky, či produkt potrebuje, sa sústredí na to, koľko peňazí údajne získal: „To je klamlivé, pretože ten človek reálne nezarobil, pokiaľ by si tú vec naozaj za tých 300 eur nekúpil.“

2. Posledné tri kusy: Strach zo zmeškanej príležitosti

Odpočítavanie minút, upozornenia na posledné kusy či informácie o tom, koľko ľudí si práve prezerá produkt. Aj takéto správy dokážu zákazníka presvedčiť, aby sa rozhodol rýchlejšie. Obchodníci pritom využívajú strach, že výhodná ponuka o chvíľu zmizne.

„Druhá technika je časový tlak. Iba dnes, posledné tri hodiny to platí, posledné kusy na sklade, posledné tri kusy. Keď ťa niekto dostane pod časový tlak, tak ty už si nekladieš otázku, či to potrebuješ a či je to dobrý pomer cena/výkon, ale kladieš si otázku, že môžem si dovoliť o toto prísť,“ komentuje.

Zákazník tak začne riešiť, či mu produkt nevyfúkne niekto iný, namiesto toho, aby si porovnal ceny a parametre.

Strcula zároveň upozorňuje, že informácie o dostupnosti môžu byť pravdivé, ale obchodníci ich môžu využívať aj ako predajnú taktiku. V niektorých prípadoch podľa neho nemusia zodpovedať skutočnosti: „Keď niekto komunikuje, že posledné tri kusy, tak to môže byť jedna z troch možností. Prvá, že je to naozaj transparentné. Po druhé, môže to byť síce pravda, no cielene je to využívané ako psychologická marketingová technika, aby to podporilo nákup. A tá tretia, ktorá zasa nie je taká zriedkavá, je, že to nie je pravda.“

3. Najpredávanejší produkt: Keď za nás rozhoduje Black Friday

Ďalšou technikou je sociálny dôkaz. Obchodníci zvýrazňujú počet predaných kusov, hodnotenia zákazníkov alebo označenia typu „najpredávanejší produkt“. Takéto informácie môžu byť užitočné, no zároveň vytvárajú dojem, že keď si výrobok vyberajú ostatní, musí ísť o správnu voľbu: „No a tá tretia je takzvaný sociálny dôkaz. Sociálny dôkaz znamená, že je to najpredávanejšie, že to zákazníci hodnotia na 4,95. To je to stádové správanie, že keď to ostatní kupujú, tak to asi bude dobré.“

Vysoké hodnotenie alebo obľúbenosť produktu však automaticky neznamenajú, že zákazník dostáva najlepšiu cenu. Ani najpredávanejší výrobok nemusí vyhovovať jeho potrebám.

Pri nákupe preto pomáha oddeliť hodnotenie kvality od posudzovania výhodnosti ponuky. Recenzie môžu napovedať, či produkt funguje, ale o skutočnej úspore rozhoduje cena v porovnaní s inými predajcami.

4. Falošné zľavy: Produkt môže stáť rovnako ako pred mesiacom

Veľký otáznik visí aj nad samotnými cenami. Ak e-shop láka na 50-percentnú zľavu, zákazník prirodzene predpokladá, že výrobok ešte nedávno stál dvojnásobok. V skutočnosti však môže ísť o cenu, ktorú obchodník pred akciou upravil.

Slovenská legislatíva preto prikazuje obchodníkom pri oznamovaní zľavy uvádzať predchádzajúcu cenu. Spravidla ide o najnižšiu cenu, za ktorú výrobok predávali počas 30 dní pred znížením ceny. Pravidlo obsahuje aj osobitné výnimky.

Strcula upozorňuje, že existencia zákona ešte nezaručuje, že ho každý predajca dodrží: „To, čo obmedzuje legislatíva, je, že ja si nemôžem len tak tú cenu vycucať z prsta alebo celý rok to predávam za 200 a teraz to dám z 300 na 200.“

Obchodník však môže ovplyvniť aj to, akú cenovú históriu zákazník uvidí. Napríklad tým, že cenu zvýši v dostatočnom predstihu pred plánovanou akciou. Samotné zvýšenie ceny ešte nemusí predstavovať porušenie zákona, no spôsob prezentácie zľavy nesmie spotrebiteľa zavádzať.

„A druhá vec je, že to neznamená, že ten obchod to na tých 30 dní nezvýšil, aby to potom mohol po 30 dňoch znížiť. Takže áno, samozrejme, sú firmy, ktoré sú serióznejšie a menej seriózne. V tomto odporúčam byť veľmi, veľmi obozretný,“ upozorňuje odborník.

Spotrebiteľom preto odporúča porovnávať ceny naprieč obchodmi. Nestačí sledovať iba percento zľavy, pretože aj produkt so zľavou 50 % môže byť u konkurencie lacnejší.

5. Doprava zdarma počas Black Friday: Minieš 30 eur, aby si ušetril 4 eurá

Jedna z najnenápadnejších taktík sa objaví až v nákupnom košíku. Zákazník už má vybrané všetko, čo potrebuje, no e-shop ho upozorní, že do dopravy zadarmo mu chýba niekoľko eur.

Zrazu začne hľadať, čo by ešte mohol prihodiť. Pôvodný nákup sa predraží a zákazník odchádza s pocitom, že ušetril na poštovnom.

„Človek je ochotný minúť 30 eur, aby ušetril štyri eurá na doprave. To je masaker. Človek si myslí, že šetrí, a pritom za tých 20–30 eur nakúpi veci, ktoré až tak nepotrebuje,“ hovorí Strcula.

Obchodníci pritom hranicu dopravy zdarma nenastavujú náhodne. Poznajú priemernú hodnotu objednávky a snažia sa ju zvýšiť. Ak napríklad zákazníci bežne nakupujú za 50 eur, e-shop môže ponúknuť bezplatnú dopravu až od 80 eur: „Už keď som zákazníka získal, nechcem predať za 50, ale za 80.“

Odborník upozorňuje aj na ďalší detail. Ľudia často pridávajú do košíka drobnosti, na ktorých majú obchodníci vyššie marže. Predajca tak môže na dodatočných produktoch zarobiť viac, ako ho stojí samotná doprava.

Podobný princíp funguje pri objednávaní jedla, kde aplikácia ponúkne odstránenie poplatku za malú objednávku po dosiahnutí určitej sumy: „Ja si radšej zaplatím tých päť eur za dopravu, ako mám vyhodiť 30 eur navyše za niečo, čo vlastne ani nepotrebujem.“

6. Lacný produkt je niekedy len návnada na väčší nákup

Nie každý obchodník musí zarobiť na každom predanom výrobku. Niektoré produkty sa mu oplatí ponúknuť s minimálnou maržou alebo dokonca so stratou, ak zákazníka následne presvedčí na ďalšie nákupy.

Strcula vysvetľuje tento princíp na jednoduchom príklade z potravín: „Ty pôjdeš do Tesca na rožky, lebo sú za polovicu, ale keď už si tam, tak urobíš nákup za ďalších 60 eur za plnú cenu. Ty ušetríš tri eurá na rožkoch, ale minieš ďalších 60.“

Podobne fungujú odporúčania na dokúpenie príslušenstva. Zákazník si vyberie zlacnenú elektroniku a obchod mu ponúkne kábel, obal, batérie, poistenie alebo ďalšie doplnky: „Predajca môže byť stratový na tom jednom produkte, ale na celej hodnote objednávky môže byť vlastne v zisku.“

Niektoré firmy stavajú aj na tom, že zákazník bude kupovať ďalšie výrobky dlhé mesiace či roky. Príkladom sú kávovary a kapsuly: „Ja ti môžem zámerne predať niečo za nulu, ak viem, že ti predám kávovar za nulu, a ty si ďalšie dva roky do neho budeš kupovať kapsule odo mňa.“

Zľava na hlavnom produkte počas Black Friday tak môže byť reálna, no skutočné náklady zákazníka sa ukážu až pri dlhodobom používaní.

Ani odborník nie je voči zľavám imúnny. Kúpil kurz za 5 000 eur, ktorý dosiaľ neotvoril

Strcula v rozhovore priznal, že aj on sám podľahol nákupnému nadšeniu. Počas Black Friday si kúpil zahraničný kurz predaja za 5 000 eur. Napriek vysokej sume ho zatiaľ nezačal používať.

„Kúpil som si online kurz predaja zo zahraničia za 5 000 eur a ešte som ho neotvoril,“ situáciu sám komentuje s iróniou: „Kúpil som si kurz síce za päť, ale stál desať, takže päť som ušetril. Ja som ušetril 5 000 eur tým, že som zaplatil 5 000 eur.“

Práve digitálne kurzy, predplatné a online produkty môžu mať podľa neho vysoké marže. Ich predajcovia preto dokážu ponúkať výrazné zľavy. Otázkou však zostáva, či zákazník produkt skutočne využije: „To, že ja tie techniky poznám, neznamená, že ja som voči nim imúnny. To znamená, že to, že ja poznám gravitáciu, neznamená, že na mňa nepôsobí.“

Kde sa počas Black Friday skutočne oplatí nakupovať?

Odborník nechce všetky zľavy hádzať do jedného vreca. Podľa jeho skúseností môžu byť mnohé ponuky skutočne výhodné, najmä ak si človek nákup naplánuje.

Zaujímavé ceny možno nájsť napríklad pri móde. Obchodníci potrebujú dopredať sezónne kolekcie a uvoľniť miesto novým produktom: „Veľmi sa napríklad oplatí predávať módu, pretože móda má častokrát marže vo vyšších desiatkach percent. Aj keď dajú zľavu, stále sú na nule alebo ešte v zisku.“

Pri elektronike radí väčšiu opatrnosť. Výrazne zlacnený výrobok môže byť starším modelom, ktorý na prvý pohľad vyzerá takmer rovnako ako novší: „Pozor pri elektronike. Elektronika nemá také vysoké marže. To znamená, že častokrát sa do zliav dávajú staršie typy, staršie modely alebo modely, ktoré majú nejaký parameter nižší.“

Pred nákupom preto odporúča preveriť presné označenie modelu, jeho parametre aj bežnú predajnú cenu.

Ako počas Black Friday naozaj ušetriť?

Podľa Strculu je najúčinnejšou obranou jednoduchý nákupný plán. Ešte pred začiatkom výpredajov by si mal človek spísať produkty, ktoré skutočne potrebuje alebo ich už dlhšie plánuje kúpiť: „Ak chceš naozaj na tom Black Friday ušetriť, tak podľa mňa ušetríš len vtedy, keď kúpiš niečo, čo si dokážeš kúpiť aj za plnú cenu. Lebo ak kúpiš niečo, čo by si normálne nekúpil, tak si neušetríš, ale vyhodíš peniaze.“

Rovnako dôležité je sledovať ceny ešte pred výpredajmi. Zákazník tak ľahšie rozpozná skutočnú zľavu a nenechá sa presvedčiť iba preškrtnutou cenovkou: „To, čo ja odporúčam, je zobrať si papier a pero a povedať si: Toto sú veci, ktoré aj tak musím kúpiť najbližšie tri mesiace alebo v najbližšom období fakt chcem kúpiť alebo potrebujem kúpiť. Toto je môj nákupný zoznam.“

Ak niekto vie, že ho zľavové ponuky ľahko presvedčia na impulzívny nákup, odborník mu radí obmedziť aj samotné sledovanie reklám a výpredajových newsletterov: „Najjednoduchšia rada je nevystavovať sa podnetom počas Black Friday. Keď niekto vie, že má sklon nakupovať, tak jednoducho nesmie pozerať tie e-maily a nechodiť do toho obchodu.“

Black Friday tak nemusí byť automaticky zlou príležitosťou na nákup. Rozdiel medzi výhodnou kúpou a zbytočným výdavkom však často nespočíva vo výške zľavy, ale v tom, či by si zákazník danú vec kúpil aj bez nej.