Putin tvrdí, že Rusko vojnu s Európou nechce, no je na ňu pripravené. Varuje: „Nebudú vôbec žiadni víťazi“

Ruský prezident Vladimir Putin znova zasiahol do debaty o bezpečnosti v Európe. Vyhlásil, že Rusko je pripravené na prípadný vojenský konflikt s európskymi krajinami, no zároveň zdôraznil, že oň podľa vlastných slov nestojí a nehľadá ho. Jeho slová prichádzajú v čase, keď viaceré európske štáty výrazne zvyšujú svoje výdavky na obranu a pripravujú sa na možné bezpečnostné hrozby v nasledujúcich rokoch.

Pripravení, ale vojnu vraj nechceme

Putin sa vo svojom vyjadrení snažil pôsobiť zmierlivo, no zároveň nevynechal odkaz adresovaný Západu. Rusko podľa neho nemieni na nikoho útočiť ani nikoho ohrozovať, no v prípade potreby je pripravené reagovať. Hlavný dôraz pritom kládol na to, že prípadná otvorená konfrontácia by nemala víťazov.

„Ak veci zájdu príliš ďaleko, nebudú vôbec žiadni víťazi,“ varoval podľa serveru Meduza ruský prezident. Svoj postoj zhrnul aj priamejšie. „Po prvé, sme pripravení, ale nechceme žiadnu vojnu s Európou. Ak niektorí z nich vojnu chcú, nech sa pripravia,“ vyhlásil Putin. Dodal, že Rusko si dobre pamätá skúsenosti z oboch svetových vojen a že sa snaží zabrániť opakovaniu podobného konfliktu.

Posolstvo je tak dvojité. Na jednej strane má upokojiť tých, ktorí sa obávajú ruskej agresie, na druhej strane obsahuje jasný odkaz, že prípadná konfrontácia by bola pre všetkých zúčastnených zničujúca. Putin sa tým snaží prezentovať Rusko ako stranu, ktorá o vojnu nestojí, no nenechá sa zatlačiť do kúta.

Odkaz prichádza počas zbrojenia Európy

Putinove slová nezaznievajú vo vzduchoprázdne. Európske krajiny v posledných mesiacoch posilňujú svoje obranné kapacity a pripravujú plány s výhľadom až do roku 2030. Dôvodom je pokračujúca ruská vojna proti Ukrajine a obavy z toho, že by sa ruská agresia mohla v budúcnosti rozšíriť aj za jej hranice.

Práve túto prípravu Putin kritizoval. „Mnohí v Európe nehovoria o ničom inom, len o príprave na vojnu s Ruskom do roku 2030. Je to správny prístup? Nie,“ uviedol. Snaží sa tak celú zodpovednosť za rastúce napätie preniesť na európsku stranu, ktorá podľa neho zbytočne hovorí o vojne.

Európski predstavitelia opakovane upozorňujú na potrebu zvyšovať obranyschopnosť a varujú pred rôznymi formami hrozieb, od priameho vojenského rizika až po hybridné útoky. O tom, že Európa sa na možný konflikt s Ruskom reálne pripravuje, sme písali už skôr. Práve do tejto atmosféry Putin vysiela zmes varovaní a ubezpečení.

Hrozbou nie je len otvorená vojna

Debata o bezpečnosti Európy sa pritom netýka len možného priameho vojenského stretu. Spojenci čoraz hlasnejšie upozorňujú na takzvané hybridné hrozby, teda kybernetické útoky, sabotáže, dezinformačné kampane či narúšanie kritickej infraštruktúry. Práve tie môžu krajiny oslabovať bez toho, aby padol jediný výstrel.

Viaceré európske spravodajské služby varujú, že tento typ nátlaku už prebieha a že sa môže stupňovať. O tom, že Európa varuje pred hrozbami z Ruska, zatiaľ čo NATO sa snaží pôsobiť pokojne, sme písali v samostatnom článku. Putinove ubezpečenia o tom, že Rusko nikoho neohrozuje, tak v Európe narážajú na konkrétne skúsenosti a obavy.

Čo by podľa Putina mohlo vojnu spustiť

Hoci Putin teraz tvrdí, že Rusko Európe nehrozí, jeho predchádzajúce vyjadrenia boli adresnejšie. V minulosti upozornil, že za zásadný krok by považoval vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu, ktoré by podľa neho znamenalo priamu vojnu s Ruskom. Odmietol pritom tvrdenia, že sa Moskva pripravuje na útok na Európu, a označil ich za nepravdivé.

Argumentoval aj tým, že medzi Ruskom a Európou nie sú dôvody na konflikt, keďže kľúčové otázky sa podľa neho vyriešili po druhej svetovej vojne. O tom, čo by podľa Putina vojnu s Európou mohlo spustiť, sme písali v samostatnom článku. Jeho rétorika tak dlhodobo kolíše medzi upokojovaním a varovaniami.

Európa Putinovým slovám príliš neverí

Putin sa dlhodobo snaží prezentovať Rusko ako stranu, ktorá o vojnu nestojí, a tvrdí, že obavy z ruského útoku sú neopodstatnené. Pre mnohých predstaviteľov Európy je však ťažké brať takéto ubezpečenia vážne v čase, keď ruská armáda naďalej vedie rozsiahlu vojnu proti susednej Ukrajine.

Práve rozpor medzi slovami o mieri a pokračujúcou vojnou je dôvodom, prečo európske krajiny v zbrojení nepoľavujú. Ubezpečenia Kremľa tak zostávajú skôr súčasťou rétoriky než signálom reálnej zmeny postoja.

Dvojaký tón ako stála súčasť rétoriky

Striedanie zmierlivých a varovných signálov je pre Putinove vyjadrenia o Európe dlhodobo typické. Raz hovorí o tom, že Rusko nikoho neohrozuje a je otvorené dialógu, inokedy pripomína silu svojej armády a varuje pred následkami pre tých, ktorí by sa postavili proti Moskve. Analytici upozorňujú, že práve táto nejednoznačnosť môže byť zámerná.

Pre Európu to znamená, že samotné vyhlásenia Kremľa nie sú spoľahlivým vodidlom. Dôležitejšie je sledovať reálne kroky, teda pohyby ruských síl, priebeh vojny na Ukrajine aj to, či Moskva skutočne podnikne niečo pre zmiernenie napätia. Kým sa tak nestane, slová o tom, že vojnu nikto nechce, zostávajú len jednou časťou oveľa zložitejšieho obrazu.

Slová, ktoré treba čítať v kontexte

Putinove vyjadrenia sú zmesou ubezpečení a varovaní, ktorú treba vnímať v širšom kontexte. Na jednej strane popiera, že by Rusko plánovalo útok na Európu, a hovorí o mieri a obnove vzťahov. Na druhej strane pripomína, že Rusko je pripravené, a varuje pred následkami, ak by sa situácia vyhrotila.

Pre európske krajiny je preto kľúčové sledovať nielen to, čo Kremeľ hovorí, ale aj to, ako koná. Zbrojenie Európy a prípravy na možné hrozby naznačujú, že slovám o mieri zatiaľ veľká dôvera nepanuje. Ako sa bude situácia vyvíjať, ukážu najbližšie mesiace, počas ktorých bude pokračovať vojna na Ukrajine aj debata o budúcej bezpečnosti kontinentu.