ChatGPT médiá ignoruje, Claude najviac verí Startitupu: Prieskum 900 odpovedí ukázal, ktoré weby AI cituje najčastejšie

Umelá inteligencia mení spôsob, akým ľudia vyhľadávajú informácie. Nová analýza ukázala, ktoré slovenské médiá sa dostávajú do odpovedí populárnych chatbotov a prečo ani silná pozícia na trhu nemusí zaručiť viditeľnosť.

Keď sa ľudia pýtajú umelej inteligencie na hypotéky, poistenie či cestovanie, nemusia sa už preklikávať cez desiatky článkov. Odpoveď dostanú priamo v konverzácii, pričom chatbot môže vychádzať z konkrétnych spravodajských webov. Pre médiá to znamená novú výzvu: nestačí, aby ich obsah čitatelia našli vo vyhľadávači. Musí sa dostať aj do odpovedí AI.

Analýza spoločnosti New School Communications ukázala, že medzi najcitovanejšie slovenské médiá patrí Startitup. Výsledky zároveň odhalili výrazné rozdiely medzi jednotlivými modelmi a naznačili, aký obsah má väčšiu šancu dostať sa do ich odpovedí.

Startitup predbehol ďalšie slovenské médiá

Analytici položili modelom ChatGPT, Claude a Perplexity 60 otázok rozdelených do 12 biznisových sektorov. Každú otázku zopakovali päťkrát, aby zachytili aj rozdiely medzi jednotlivými odpoveďami. Výsledkom bolo 900 odpovedí, v ktorých sledovali citované zdroje.

Podľa analýzy sa Startitup objavil v 100 z 900 odpovedí, čo predstavuje 11,1 percenta. Rovnaký podiel dosiahla aj Národná banka Slovenska. Medzi médiami sa za Startitupom umiestnili Pravda s 82 citáciami a tlačová agentúra SITA so 77 citáciami.

Do prvej desiatky médií sa dostali aj SME, Zoznam.sk, Aktuality.sk, Teraz.sk, Finsider.sk, STVR a Azet.sk. Výsledky však neznamenajú, že Startitup cituje každý chatbot rovnako často. Rozdiely medzi modelmi sú výrazné a práve tie môžu rozhodovať o tom, či sa článok dostane k používateľovi.

ChatGPT médiá takmer ignoruje

Zásadný rozdiel sa ukázal pri ChatGPT. Spravodajské a sektorové weby tvorili iba 4,2 percenta jeho citácií. Naopak, 53,5 percenta citácií smerovalo na weby firiem a ďalších 30 percent na štátne weby. Pri modeli Claude pripadalo na médiá 35,3 percenta citácií, pri Perplexity 27,8 percenta.

Každý chatbot má pritom aj vlastného mediálneho favorita. Claude citoval Startitup v 18 percentách svojich odpovedí, zatiaľ čo ChatGPT ho necitoval ani raz. Perplexity najčastejšie odkazoval na Pravdu a SITA, pričom každé z týchto médií sa objavilo v 16 percentách jeho odpovedí.

Ako upozornil Tlačové.sk, zakladateľ a CEO New School Communications Gabriel Tóth považuje tieto rozdiely za dôležité aj pre firmy a ich komunikačné stratégie. Obsah, ktorý cituje Claude alebo Perplexity, sa totiž nemusí dostať k používateľom ChatGPT. Pri tomto modeli môže mať podľa neho väčšiu šancu obsah zverejnený priamo na webe firmy.

Zistenia tak ukazujú, že vysoká citovanosť v jednom modeli automaticky nezaručuje úspech v inom. Pre médiá bude čoraz dôležitejšie sledovať nielen návštevnosť webu, ale aj to, ako ich obsah využívajú jednotlivé nástroje umelej inteligencie.

Správy majú väčšiu šancu než rozhovory

Analýza sa zamerala aj na typy článkov, ktoré chatboty citujú. Najväčší podiel tvorili spravodajské články, ktoré predstavovali 56 percent citácií mediálneho obsahu.

Naopak, rozhovory a publicistika sa v odpovediach objavovali len zriedkavo. V šiestich z dvanástich skúmaných sektorov nemali na citáciách mediálnych článkov žiadny podiel. Výraznejšie sa presadili vo vzdelávaní, kde tvorili 19 percent.

Podľa Gabriela Tótha, ktorého vyjadrenie priniesol portál Tlačové.sk, majú rozhovory naďalej význam pre budovanie reputácie a osobnej značky. Ak však chce firma zvýšiť svoju viditeľnosť v odpovediach AI, väčší význam môžu mať správy založené na vlastných dátach, prieskumoch alebo konkrétnych číslach, ktoré môže model prevziať do odpovede.

Čo rozhoduje o viditeľnosti v AI

New School Communications upozorňuje aj na význam dôveryhodnosti obsahu a technického nastavenia webov. Portál Tlačové.sk v súvislosti s výsledkami analýzy uvádza, že redakciám môže pomôcť jasné označenie autorov, uvádzanie zdrojov a dátumov publikovania či aktualizácie článkov. Dôležitá je aj prehľadná štruktúra textov s jasnými nadpismi a medzititulkami, ktoré uľahčujú vyhľadanie konkrétnej informácie.

Redakcie by mali zároveň kontrolovať, či ich weby umožňujú prístup nástrojom umelej inteligencie. Podľa samostatnej septembrovej analýzy New School Communications blokovalo v čase zberu dát aspoň jeden nástroj jazykových modelov sedem zo 17 sledovaných slovenských webov.

Tlačové.sk upozorňuje aj na rozdiel medzi nástrojmi, ktoré umožňujú trénovanie modelov na obsahu webu, a nástrojmi využívanými na vyhľadávanie a citovanie zdrojov v odpovediach. Samotné technické nastavenie preto nemusí byť dostatočné, ak redakcia nevie, ktoré nástroje povoľuje a ktoré blokuje.

Viditeľnosť v AI sa tak stáva ďalšou oblasťou, ktorú musia médiá sledovať. Samotná veľkosť webu totiž nemusí rozhodovať. V jednotlivých sektoroch môžu uspieť aj menšie špecializované portály, ak ponúkajú obsah, ktorý priamo odpovedá na otázky používateľov.