Legendárna továreň po 90 rokoch končí s výrobou. Jej baterku mali doma tisíce rodín

Modrá vrecková baterka s kovovým telom, ktorá roky ležala v zásuvkách, autách a pivniciach po celom východnom bloku, sa stáva minulosťou. Nemecká spoločnosť Artas z durínskeho mesta Arnstadt po 90 rokoch ukončila výrobu. Svoje legendárne svietidlá pritom kedysi dodávala do takmer každej domácnosti v bývalej NDR aj v Československu.

Na koniec výroby upozornil český portál TN.cz a aj nemecký portál t-online. Výroba sa zastavila na konci októbra 2026 a firma už len rozposielala posledné zásoby.

Modrá baterka, ktorú poznal celý východný blok

Ak si vyrastal v socialistickom Československu, určite si pamätáš na túto baterku. Modré svietidlo s kovovým telom patrilo k bežnej výbave domácností, dielní aj automobilov. Podľa portálu t-online sa táto baterka nachádzala takmer v každej domácnosti v bývalej NDR a bežne sa s ňou dalo stretnúť aj v ďalších krajinách vtedajšieho východného bloku vrátane Československa.

Svietidlá značky Artas sa stali symbolom svojej doby. V bývalej Nemeckej demokratickej republike bola firma dokonca jediným výrobcom vreckových bateriek. Modrá baterka sa objavovala v autách, v skrinkách s náradím aj v pivniciach, kde slúžila celým generáciám. Pre ľudí, ktorí ju používali, nejde len o obyčajnú vec, ale o kus spomienok na každodenný život minulej éry.

V časoch, keď boli kvalitné spotrebné výrobky vzácnosťou, mala takáto baterka v domácnosti svoje pevné miesto. Používala sa pri výpadkoch prúdu, pri opravách auta, vo výťahoch či pri nočných cestách do pivnice. Jej jednoduchá a odolná konštrukcia znamenala, že vydržala roky a často prešla z rodičov na deti. Práve preto má jej zánik aj emotívny rozmer.

Továreň s históriou od roku 1936

História firmy je pozoruhodná. Podľa vlastných údajov vyrába Artas baterky a ďalšie svietidlá už od roku 1936, čo znamená približne 90 rokov nepretržitej existencie. Za ten čas prežila nacistický režim, celé obdobie NDR, nemecké zjednotenie aj následnú privatizáciu cez správu Treuhand.

V roku 1978 sa stala súčasťou veľkého východonemeckého svetelného kombinátu Narva, pod ktorý patrila väčšina vtedajšej výroby svietidiel v NDR. Po páde železnej opony prešla v roku 1993 privatizáciou a na trhu sa udržala ešte vyše tridsať rokov. Práve dlhá kontinuita robí z jej konca symbolický moment, keďže zaniká výrobca, ktorý prežil niekoľko úplne odlišných politických aj hospodárskych epoch.

Máloktorá firma dokáže fungovať naprieč takmer celým 20. storočím aj kusom toho súčasného. Artas sa dokázala prispôsobovať meniacim sa režimom aj trhom, no práve globalizovaná konkurencia 21. storočia sa pre ňu ukázala ako neprekonateľná. Mesto Arnstadt, kde firma sídli, leží v Durínsku zhruba 20 kilometrov južne od Erfurtu.

Čo všetko spoločnosť Artas vyrábala

Firma už dávno nestála len na klasických baterkách. Tie samy osebe na udržanie výroby nestačili, a tak sa Artas postupne preorientoval aj na iné, špecializovanejšie produkty, pri ktorých sa dalo ťažiť zo skúseností s výrobou odolných svietidiel pre náročné prostredie.

Okrem ručných LED svietidiel vyrábal aj signálne svetlá pre autobusové, železničné a logistické firmy a LED dopravné smerovky, ktoré dodával výhradne polícii a armáde. Zaujímavou časťou výroby boli infračervené vyhrievacie žiariče pre chov zvierat, napríklad pre malé prasiatka. Tie odoberali farmári, zoologické záhrady a chovatelia v Nemecku aj inde v Európe, pričom firma mala vo svojej ponuke verzie pre Britániu, Írsko, Švajčiarsko aj Škandináviu. Napriek tejto pestrej ponuke však ani diverzifikácia nestačila na to, aby výroba zostala dlhodobo udržateľná.

Aké boli hlavné dôvody ukončenia výroby

Dôvody konca spoločnosti zhrnul jej 0konateľ Gunnar Schlamann do troch bodov. Podľa neho firmu zrazila na kolená kombinácia konkurencie lacného čínskeho tovaru, prudko vyšších cien kontajnerovej prepravy a narušených dodávateľských reťazcov.

Ide o rovnaký tlak, ktorý v posledných rokoch likviduje tradičných európskych výrobcov jedného za druhým. Lacné svietidlá z Ázie dokážu zaplaviť trh za zlomok ceny a menší európski výrobcovia im cenovo nedokážu konkurovať, najmä keď im zároveň rastú náklady na energie, materiál aj dopravu.

Symbolom úpadku je aj to, ako sa kedysi významný podnik scvrkol. V čase ukončenia výroby prišli o prácu už len štyria zamestnanci, čo ukazuje, ako veľmi sa firma za uplynulé desaťročia zmenšila. O definitívnej likvidácii spoločnosti sa síce ešte nerozhodlo, no považuje sa za pravdepodobnú. Firma tak zrejme po deväťdesiatich rokoch definitívne zhasne.

Prečo sa to týka aj Slovenska

Zánik modrej baterky nie je len nemeckým príbehom. Výrobky Artasu boli súčasťou každodenného života aj na Slovensku a v Česku, takže ich koniec je stratou kúska spoločnej nostalgie celého regiónu, ktorý počas socializmu zdieľal podobný sortiment spotrebného tovaru.

Zároveň ide o ďalší diel v dlhšej sérii. Pod tlakom lacnejšej zahraničnej konkurencie a rastúcich nákladov končia tradiční výrobcovia naprieč strednou Európou. Len nedávno napríklad obuvnícka značka Baťa oznámila koniec svojej jedinej výroby v strednej Európe, keď sa rozhodla postupne zatvoriť závod v Dolním Němčí, kde pracuje 92 ľudí a vlani sa tam vyrobilo okolo 150-tisíc párov obuvi. Dôvody sa pritom líšia od energií cez nerentabilitu až po lacný dovoz, no výsledok býva rovnaký.

Pre spotrebiteľov to znamená, že známe značky z čias ich detstva postupne miznú a na ich miesto nastupuje lacnejší, často ázijský tovar. Zároveň sa tým vytráca aj kus európskeho priemyselného dedičstva, ktoré sa budovalo celé desaťročia a nahradiť sa dá len veľmi ťažko. Modrá baterka Artas sa tak zaraďuje k dlhému zoznamu výrobkov, ktoré prežili desaťročia, no neustáli konkurenciu 21. storočia.