Slováci by mohli ísť do dôchodku o 5 rokov skôr. Odborári predstavili zásadný návrh

Odchod do dôchodku nemusí v budúcnosti závisieť len od veku či počtu odpracovaných rokov. Do hry vstupuje aj náročnosť práce, ktorú človek počas svojho života vykonával. 

S návrhom prichádza Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR), ktorá chce zohľadniť zdravotné riziká spojené s niektorými povolaniami. Podľa pripravovaného modelu by si zamestnanci mohli skrátiť dôchodkový vek až o päť rokov. Rozhodujúci by pritom bol počet zmien odpracovaných v rizikovom prostredí.

Odborári už schválili základnú koncepciu riešenia a pripravujú odborné rokovania s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Rezort potvrdil, že návrh analyzuje. Zatiaľ však nejde o schválenú legislatívnu zmenu a viaceré podmienky vrátane financovania zostávajú otvorené.

Každých 500 rizikových zmien by znamenalo polroka k dobru

Práca v nadmernom hluku, prašnom prostredí či pri pravidelnom kontakte s chemickými látkami môže mať dlhodobé následky na zdravie. Podobne je to aj pri povolaniach, ktoré sprevádza vysoká fyzická záťaž, vibrácie alebo extrémne teploty.

Práve na rozdielne pracovné podmienky upozorňujú odborári. Podľa nich nie je spravodlivé, aby zamestnanci, ktorí dlhodobo vykonávajú zdraviu škodlivú prácu, museli odchádzať do dôchodku za rovnakých podmienok ako ľudia v menej náročných profesiách.

„Desaťročia práce v hluku, prachu, chemikáliách či pri vysokej fyzickej záťaži sa podpisujú na zdraví zamestnancov. Je spravodlivé, aby museli pracovať rovnako dlho ako ľudia v menej náročných profesiách?“ uvádzajú odborári na sociálnej sieti.

KOZ SR preto spolu s odborovými zväzmi pripravila návrh, ktorý by zohľadňoval počet zmien odpracovaných v rizikových podmienkach. „Podľa návrhu by každých 500 odpracovaných rizikových zmien znamenalo zníženie dôchodkového veku o šesť mesiacov. Maximálne by išlo o päť rokov,“ približuje KOZ.

V praxi by tak zamestnanec po odpracovaní 1 000 rizikových zmien získal nárok na zníženie dôchodkového veku o jeden rok. Pri 3 000 zmenách by išlo o tri roky a pri 5 000 zmenách by mohol odísť do penzie o päť rokov skôr.

Dôchodok bez krátenia má však jednu podmienku

Jedným z najdôležitejších rozdielov oproti súčasnému predčasnému dôchodku je spôsob výpočtu penzie. Pri klasickom predčasnom starobnom dôchodku Sociálna poisťovňa znižuje jeho sumu podľa toho, o koľko skôr človek odchádza do penzie. Odborársky návrh však počíta s iným princípom.

Zamestnanec by získal nárok na riadny starobný dôchodok po dosiahnutí osobitne zníženého dôchodkového veku. Samotný skorší odchod by teda neznamenal automatické percentuálne krátenie penzie. To však neznamená, že by každý zamestnanec dostával rovnakú sumu, akú by získal pri práci až do všeobecného dôchodkového veku.

Výška dôchodku by naďalej závisela od obdobia dôchodkového poistenia, dosiahnutých zárobkov a prípadnej účasti v druhom pilieri. Ak by človek pracoval kratšie, mohlo by sa to prejaviť aj na výslednej sume jeho penzie.

Dôležitou súčasťou návrhu je preto aj financovanie skoršieho odchodu. Odborári chcú využiť existujúci systém doplnkového dôchodkového sporenia, do ktorého zamestnávatelia za vybrané skupiny pracovníkov povinne prispievajú.

Zamestnanci by si mohli vybrať z dvoch možností

Pripravovaný model nepočíta iba s jedným spôsobom zabezpečenia príjmu pred dosiahnutím všeobecného dôchodkového veku. Prvou možnosťou by bolo čerpanie doplnkového výsluhového dôchodku z úspor v treťom pilieri. Zamestnanec by tak mohol dostávať pravidelnú dávku počas obdobia pred vznikom nároku na starobný dôchodok.

Odborári uvažujú o vyplácaní počas 18 alebo 24 mesiacov. Takéto riešenie by pracovníkovi umožnilo úplne ukončiť pracovnú kariéru, prípadne prejsť na kratší úväzok alebo menej náročnú pozíciu.

Druhou možnosťou by bol skorší nárok na starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. V tomto prípade by zamestnanec previedol hodnotu svojich úspor z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do Sociálnej poisťovne, ktorá by ich využila na financovanie dôchodku.

Oba spôsoby by však nebolo možné kombinovať s využitím rovnakých úspor. Zamestnanec by sa musel rozhodnúť, ktorú možnosť uprednostní. Pred rozhodnutím by preto mal dostať informácie o predpokladanej výške dávok, dĺžke ich vyplácania aj dôsledkoch prevodu nasporených peňazí. Vyriešiť bude potrebné tiež otázky vlastníctva a dedenia úspor.

Zamestnávatelia by mohli platiť vyššie príspevky

Návrh prináša možné zmeny aj pre zamestnávateľov. Odborári totiž počítajú so zvýšením povinných príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie pri rizikových prácach.

V súčasnosti zákon stanovuje zamestnávateľom povinnosť prispievať na tretí pilier za pracovníkov vykonávajúcich vybrané rizikové práce. KOZ SR však považuje za potrebné posilniť finančné zabezpečenie týchto zamestnancov.

V hre sú dve alternatívy. Prvá počíta s jednotným príspevkom vo výške troch percent z príslušného mzdového základu. Druhá navrhuje rozdielne sadzby podľa rizikovosti práce, konkrétne tri percentá pre tretiu kategóriu a štyri percentá pre štvrtú kategóriu. Definitívne sadzby zatiaľ nie sú určené.

Problémom zostáva aj zapojenie zamestnancov do doplnkového dôchodkového sporenia. Podľa údajov, ktoré odborári získali od doplnkových dôchodkových spoločností, je v systéme približne 60 percent pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce.

KOZ SR preto navrhuje, aby zamestnávateľ zabezpečil uzatvorenie účastníckej zmluvy najneskôr do dvoch mesiacov od začiatku výkonu rizikovej práce, ak ju zamestnanec ešte nemá. Pracovník by si pritom mohol vybrať inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť aj investičnú stratégiu.

Zmeny by sa mohli dotknúť aj ďalších profesií

Hoci sa návrh momentálne sústreďuje na tretiu a štvrtú kategóriu rizikových prác, odborári chcú ponechať priestor na jeho rozšírenie. Do úvahy prichádzajú napríklad niektoré zdravotnícke povolania, v ktorých sa kombinuje fyzická námaha, nočné služby, manipulácia s pacientmi a vysoká psychická záťaž.

Jednou z možností je, aby zákon priamo určil ďalšie profesie s nárokom na zvýhodnenie. Alternatívou by mohlo byť kolektívne vyjednávanie, prostredníctvom ktorého by zamestnávatelia a odbory dohodli osobitné podmienky podľa jednotných zákonných kritérií. Rozšírenie systému však zatiaľ zostáva iba predmetom úvah.

Rozhodovať môže aj Brusel

O zavedení dôchodkových stropov pre vybrané skupiny zamestnancov už niekoľko mesiacov hovorí aj ministerstvo práce. Rezort zvažuje zvýhodnenie ľudí vo fyzicky alebo zdravotne náročných profesiách a pri príprave riešenia sa inšpiruje aj českým modelom.

Na návrh odborárov už ministerstvo reagovalo. Pre portál oPeniazoch.sk potvrdilo, že sa ním zaoberá a pripravuje rokovanie s predstaviteľmi KOZ SR.

„Návrh KOZ v súčasnosti analyzujeme, pričom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš sa už dohodol s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou na stretnutí. Následne poskytneme bližšie informácie,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva pre web oPeniazoch.sk.

Otáznikom však zostáva postoj Európskej komisie. Slovensko totiž čaká na jej stanovisko, či by zavedenie dôchodkových stropov nebolo v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z plánu obnovy. Okrem európskych pravidiel bude potrebné vyriešiť aj náklady na nový systém. Peniaze presunuté z tretieho piliera totiž nemusia stačiť na pokrytie všetkých výdavkov Sociálnej poisťovne, najmä ak by zamestnanci odchádzali do dôchodku až o päť rokov skôr.

Odborári preto chcú pokračovať v rokovaniach s ministerstvom práce, Sociálnou poisťovňou a ďalšími odbornými partnermi. Ich cieľom je pripraviť konkrétne legislatívne zmeny, ktoré by zohľadnili náročnosť práce pri určovaní dôchodkového veku. „Nikto by nemal byť nútený obetovať svoje zdravie len preto, aby dosiahol zákonný dôchodkový vek,“ zdôrazňujú odborári.