„Myslel som si, že sa nevynorím.“ Slovenský freediver o strachu pri ponore do 115 metrov

Na zdravie: Martin Ruman

Predstavte si, že sa nadýchnete, ponoríte sa pod hladinu a zamierite do hĺbky, v ktorej už tlak vody výrazne mení podmienky pre vaše telo. Bez kyslíkovej fľaše, bez možnosti nadýchnuť sa a s presne naplánovanou trasou späť. Slovenský freediver Martin Ruman sa takto dostal až do 116 metrov a na majstrovstvách sveta získal striebornú medailu. Za výkonom však nie sú len roky tréningu a fyzická príprava. Rovnako dôležitá je schopnosť zvládnuť vlastnú hlavu.

V rozhovore v relácii Na zdravie hovorí o chvíľach, keď ho pred ponorom premohol strach, o hranici medzi odvahou a zbytočným riskovaním aj o tom, prečo niekedy rozhoduje jediný meter. Približuje tiež, ako vyzerá príprava na extrémny výkon a čo mu freediving priniesol do bežného života.

Keď sa 115 metrov zmení na psychický problém

Ruman opisuje situáciu z tejto sezóny, ktorá ho zaskočila. Na Filipínach absolvoval ponor do 130 metrov vo disciplíne free immersion, pri ktorej sa potápač spúšťa a vyťahuje po lane. Neskôr si na súťaži nahlásil 115 metrov, no namiesto očakávaného sústredenia prišiel intenzívny, podľa jeho slov iracionálny strach. „Myslel som si, že tam umriem,“ opisuje.

Obavy neodišli za pár minút. Tri dni ich nedokázal spracovať, ovplyvňovali mu spánok a premietal si možné scenáre, hoci mal za sebou hlbší ponor. Napokon sa na ďalší pokus dokázal pripraviť pokojnejšie a výkon zvládol s rezervou. Skúsenosť mu ukázala, že psychika nemusí reagovať úmerne tomu, aký náročný výkon človek objektívne absolvoval. Niekedy môže byť náročnejší práve menší krok.

Pred ponorom sa nesústredí iba na dych

Príprava na hlboký ponor sa podľa Rumana nezačína desať minút pred štartom. Dôležité sú aj dni pred ním, keď si necháva odstup od hĺbkového tréningu, snaží sa oddychovať a udržiavať pokoj. Zároveň si však necháva priestor na stretnutia či telefonáty, ktoré mu pomáhajú odpútať pozornosť od blížiaceho sa výkonu.

Tesne pred ponorom má vlastný postup. Namiesto prípravných ponorov preferuje dýchanie cez šnorchel. Vníma kontakt s vodou, vlny, zvuky a vlastný dych, no nezameriava sa výlučne na jeden podnet. Hovorí o takzvanom defokuse – stave, v ktorom necháva myšlienky voľne plynúť a snaží sa zostať prítomný. Pomáhajú mu aj pozitívne predstavy a spomienky na blízkych ľudí.

Súťažný výkon pritom nie je improvizácia. Potápač musí vopred nahlásiť hĺbku aj čas ponoru a dodržať plán. Ruman vysvetľuje, že presné pravidlá súvisia aj s bezpečnosťou. Ak sa mu nepodarí vyrovnať tlak alebo sa necíti dobre, radšej sa otočí. Tvrdí, že pri hĺbkových ponoroch nikdy nestratil vedomie ani motorickú kontrolu a bezpečnosť považuje za zásadnú.

Rekord 117 metrov, ktorý sa do výsledkov nezapísal

Za jeho aktuálnym slovenským rekordom 116 metrov je aj niekoľko výkonov, ktoré sa do oficiálnych tabuliek nedostali. Na súťaži absolvoval ponor do 117 metrov, no výsledok mu neuznali. Jeho in-water coach sa totiž počas ponoru potopil pod hladinu, čo pravidlá organizácie AIDA zakazujú. Ruman po vynorení zvládol povinný bezpečnostný protokol, napriek tomu dostal červenú kartu.

Neskôr na majstrovstvách sveta AIDA nahlásil 120 metrov. K cieľovej hĺbke sa však nedostal a otočil sa na 112 metroch pre problém v závere ponoru. Sám zdôrazňuje, že úspech na tejto vzdialenosti nebol istý, no cítil sa na pokus pripravený. Verí, že jeho možnosti siahajú nad 120 metrov a možno aj k 130-metrovému ponoru. Berie to však ako cieľ, nie ako výkon, ktorý chce dosiahnuť za každú cenu.

Dvadsaťjeden súťažných ponorov a potreba oddychu

Za sezónou, ktorú označuje za životnú, je aj veľká tréningová záťaž. Absolvoval 21 súťažných ponorov, jedenásťkrát prekonal slovenský rekord a získal prvé medaily pre Slovensko na majstrovstvách sveta v hĺbkovom freedivingu. Zároveň priznáva, že ku koncu sezóny už cítil únavu a na posledné štarty nemal rovnakú chuť ako na začiatku.

Rozpráva aj o kombinovaní silového tréningu s potápaním. Ťažké cvičenie dokáže ovplyvniť regeneráciu a pri hlbokých ponoroch potrebuje niekoľko dní odstupu. Do prípravy chce zaradiť aj viac kardia a ďalšie tréningové prvky, no uvedomuje si, že kvalitná príprava zaberá veľa času. Za dôležitú súčasť výkonu považuje aj voľno a oddych, na ktoré podľa neho športovci často zabúdajú.

Freediving mení aj to, ako človek zvláda bežný stres

Ruman sa kedysi venoval silovým a úpolovým športom, pretláčaniu aj boxu. Sám hovorí, že nepatril k najpokojnejším ľuďom. Freediving podľa neho zmenil spôsob, akým komunikuje s okolím a reaguje na stres. Neznamená to, že ho už nič nerozhodí. Skôr sa naučil lepšie pracovať s emóciami a nevenovať zbytočnú energiu situáciám, ktoré predtým prežíval intenzívnejšie.

Podobný prínos vidí aj u ľudí, ktorých učí na kurzoch. Samotný kurz však podľa neho nestačí – dôležité je pokračovať v tréningu a dychových cvičeniach. A práve opakovaná skúsenosť s náročnými situáciami môže človeku pomôcť zvládať ich pokojnejšie.

Ako Ruman opisuje samotný ponor do 116 metrov, čo sa deje s telom v hĺbke a prečo môže byť návrat na hladinu náročnejší než cesta nadol? V rozhovore Na zdravie približuje aj detaily svojej techniky, prípravy a plány na ďalšiu sezónu. Celý rozhovor si pozrite vo videu.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými hosťami sleduj aj ďalšie epizódy relácie Na zdravie.