Štát chce vedieť, koľko máš na účte a čo všetko vlastníš. Tisíce Slovákov čaká povinné zisťovanie

Koľko peňazí máš na bankovom účte, akú vysokú hypotéku splácaš alebo akú hodnotu má tvoja nehnuteľnosť? Informácie, ktoré si väčšina ľudí necháva pre seba, budú musieť v najbližších mesiacoch poskytnúť tisíce slovenských domácností. Štát totiž zisťuje, ako Slováci hospodária so svojimi financiami, aký majetok vlastnia a či majú dostatočné úspory na nečakané životné situácie.

Do rozsiahleho zisťovania sa zapojí viac ako štyritisíc domácností naprieč Slovenskom. Niektoré dostanú možnosť vyplniť dotazník cez internet, ďalšie navštívia poverení pracovníci priamo doma. Ak domácnosť patrí medzi vybrané, poskytnutie požadovaných údajov jej ukladá zákon.

Zisťovanie sa pritom netýka iba výšky príjmov. Úradníkov budú zaujímať aj úspory, investície, vlastníctvo nehnuteľností či nesplatené pôžičky. Na prebiehajúci zber údajov upozornil portál TechByte.sk.

Štát osloví viac ako 4 000 domácností

Štatistický úrad SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska realizuje Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností, ktoré poznáme aj pod skratkou HFCS.

Jeho cieľom je získať podrobnejší obraz o finančnej situácii obyvateľov Slovenska. Výskum sa zameriava nielen na to, koľko domácnosti zarábajú, ale aj na spôsob, akým nakladajú s peniazmi, vytvárajú si rezervy alebo splácajú svoje záväzky.

Do aktuálnej vlny zisťovania vybrali 4 160 domácností v 322 mestách a obciach. Výber zahŕňa obyvateľov väčších miest aj menších obcí, pričom domácnosti vyberajú náhodne.

Zber údajov sa začal 12. októbra 2026 a potrvá až do 30. apríla 2027. Ak tvoja domácnosť patrí do vybranej vzorky, úrad ťa o tom vopred informuje. Nejde pritom o kontrolu jednotlivých rodín ani preverovanie toho, či niekto vlastní priveľa majetku. Účelom zisťovania je vytvoriť štatistický obraz o finančných pomeroch slovenských domácností.

Zaujímať ich budú účty, nehnuteľnosti aj dlhy

Rozsah otázok je pomerne široký. Pracovníci sa budú zaujímať o finančný aj nefinančný majetok domácností, ich pravidelné príjmy a existujúce záväzky. Jednou z oblastí je vlastníctvo nehnuteľností. Domácnosti budú poskytovať informácie o bytoch, rodinných domoch, pozemkoch či garážach, ktoré vlastnia.

Ďalšiu časť tvoria úspory a investície. Zisťovanie zahŕňa peniaze uložené na bankových účtoch, termínovaných vkladoch alebo investované prostredníctvom podielových fondov.

Samostatnú pozornosť venujú aj zadlženiu. Ak splácaš hypotéku, spotrebiteľský úver alebo využívaš nákupy na splátky, aj tieto záväzky patria medzi sledované údaje. Rovnako sa zisťovanie zameria na povolené prečerpanie bankového účtu.

Tieto informácie pomôžu vytvoriť komplexnejší obraz o tom, aký majetok slovenské rodiny vlastnia a aké finančné možnosti majú v každodennom živote.

Mnohé slovenské domácnosti nemajú finančnú rezervu

Zisťovanie HFCS nie je novinkou. Podobný prieskum sa uskutočňuje približne každé tri roky a umožňuje sledovať, ako sa finančná situácia domácností postupne mení. Predchádzajúce výsledky poukázali na výrazný rozdiel medzi hodnotou majetku a dostupnými finančnými rezervami.

Hoci mnohí Slováci vlastnia nehnuteľnosť, ich úspory nemusia postačovať na pokrytie nečakaných výdavkov. Podľa informácií, ktoré uvádza portál Peniaze.sk, takmer štvrtina slovenských domácností nemá prakticky žiadnu finančnú rezervu.

Vlastníctvo bytu alebo domu totiž automaticky neznamená, že má domácnosť dostatok peňazí na bežnom účte. Hodnota nehnuteľnosti môže dosahovať desaťtisíce až státisíce eur, no tieto prostriedky nie sú okamžite dostupné na úhradu každodenných výdavkov.

Práve preto sa výskum zameriava aj na schopnosť domácností zvládať nepredvídané udalosti. Môže ísť napríklad o stratu zamestnania, prudké zvýšenie životných nákladov alebo rast úrokových sadzieb.

Pozor na podvodníkov

Keďže zisťovanie zahŕňa citlivé informácie o peniazoch a majetku, domácnosti by mali venovať zvýšenú pozornosť overeniu totožnosti pracovníkov.

Každý oprávnený opytovateľ sa musí preukázať osobitným poverením Štatistického úradu SR. Ak máš pochybnosti o jeho totožnosti, môžeš si ju preveriť na príslušnom regionálnom pracovisku úradu.

Kontaktné údaje nájdeš v sprievodnom liste, ktorý dostanú vybrané domácnosti, alebo na oficiálnej webovej stránke Štatistického úradu SR. Ak sa niekto predstaví ako pracovník úradu, no nedokáže predložiť poverenie, neposkytuj mu informácie o svojich financiách.

Rovnako ho nemusíš vpustiť do domácnosti, pokiaľ si jeho totožnosť neoveríš. Dôležité je rozlišovať medzi oficiálnym štatistickým zisťovaním a pokusom získať citlivé osobné údaje pod falošnou zámienkou.

Odpovede sú povinné

Účasť na zisťovaní je pre vybrané domácnosti povinná. Poskytnutie požadovaných údajov im vyplýva zo zákona. To však neznamená, že sa informácie o ich úsporách, príjmoch či majetku stanú verejne dostupnými.

Štatistický úrad SR deklaruje ochranu dôverných údajov a ich využitie na štatistické účely. Výsledky spracúva v súhrnnej podobe, takže z publikovaných výstupov nemožno identifikovať finančnú situáciu konkrétnej domácnosti.

V praxi to znamená, že verejnosť sa môže dozvedieť napríklad to, aký podiel slovenských rodín má finančnú rezervu alebo koľko domácností spláca hypotéku. Z výsledkov však nezistí, aký zostatok má na účte konkrétny človek.

Zisťovanie tak má pomôcť lepšie pochopiť finančnú situáciu Slovákov, ich zadlženosť a schopnosť vytvárať si úspory. Pre vybrané domácnosti bude zároveň znamenať povinnosť poskytnúť podrobné informácie o svojich financiách.