Varovanie z Varšavy pre Európu. Rusi chceli pod falošnou vlajkou provokáciu s veľkým počtom obetí
Rusko podľa poľského denníka chystalo operáciu pod falošnou vlajkou. Počítalo s obeťami, vinu chcelo zvaliť na Ukrajinu
Poľské bezpečnostné zložky a armáda podľa denníka Rzeczpospolita prekazili pripravovanú ruskú provokáciu pri hraniciach s Kaliningradskou oblasťou. Na prelome októbra a novembra malo ísť o operáciu pod falošnou vlajkou. Ruské služby podľa zdrojov denníka počítali „s veľkým počtom obetí“ a chceli vyvolať dojem, že za incidentom stojí Ukrajina.
Denník sa odvoláva na nemenované zdroje oboznámené s preventívnou operáciou poľských zložiek. Podľa nich mala provokácia vyvolať napätie medzi Varšavou a Kyjevom a oslabiť poľskú podporu Ukrajiny.
Paralela s rokom 1939
Operácia pod falošnou vlajkou má zakryť totožnosť skutočného pôvodcu a vyvolať dojem, že za incidentom stojí niekto iný. V tomto prípade mala podľa zdrojov poľského denníka vina padnúť na Kyjev. Politický účinok by sa však prejavil najmä v Poľsku. Ak by verejnosť uverila, že za incidentom stojí Ukrajina, mohlo by to oslabiť podporu, ktorú jej Varšava poskytuje.
Takýto scenár pripomína gliwickú provokáciu z roku 1939. Nacistické Nemecko vtedy zinscenovalo útok na rozhlasovú stanicu na vlastnom území a pripísalo ho Poľsku. Incident využilo na propagandistické ospravedlnenie invázie do Poľska. Spoločným prvkom oboch prípadov je snaha pripísať zodpovednosť za násilie inému štátu.
Tusk dostal hlásenie krátko po polnoci
Poľský premiér Donald Tusk 3. novembra pred rokovaním vlády povedal, že krátko po polnoci dostal od pohraničnej stráže hlásenie o podozrivom pohybe pri hranici s Kaliningradskou oblasťou. Podľa poľského portálu RMF24 premiér spomenul osoby s baterkami. Poľské zložky na miesto rýchlo vyslali posily a podľa Tuska zabránili provokácii.
Tusk zároveň uviedol, že poľské aj spojenecké služby už dlhšie upozorňovali na riziko sabotáží a provokácií v prvej polovici novembra. Poľsko koncom októbra posilnilo ochranu severovýchodnej časti krajiny. Práve zvýšená prítomnosť bezpečnostných zložiek a armády podľa zdrojov Rzeczpospolitej odradila ruskú stranu od uskutočnenia plánu.
„Ak sme podnikli určité kroky, bolo to preto, že sme vyhodnotili hrozbu ako reálnu,“ povedal denníku Rzeczpospolita Tomasz Siemoniak, poľský minister poverený koordináciou tajných služieb. Ako pripomína Baltic Monitor, konkrétny scenár opísaný zdrojmi denníka minister nepotvrdil.

Varovania dostali aj pobaltské štáty
Podľa poľského denníka dostali podobné varovania aj Litva, Lotyšsko a Estónsko. Ako informoval The Guardian, lotyšská spravodajská služba už v júni upozorňovala na známky príprav možných ruských provokácií proti Poľsku alebo pobaltským štátom. Medzi rizikami uvádzala sabotáž infraštruktúry či incidenty s dronmi. Takéto akcie by podľa jej hodnotenia mohli zastrašiť spojencov Ukrajiny a preveriť jednotu NATO.
Kaliningradská oblasť sa objavuje aj v návrhoch, ktoré Moskva predložila pri novembrových rokovaniach o ukončení vojny v Abú Zabí. Ako už informoval Startitup, Rusko opäť žiadalo, aby sa rozmiestnenie spojeneckých síl vrátilo k stavu z roku 1997. Moskva podľa Bloombergu, ktorý citoval denník Pravda, navrhla obmedzenie vlastnej vojenskej prítomnosti v Kaliningradskej oblasti a Bielorusku výmenou za záväzok NATO, že nebude rozmiestňovať jednotky v krajinách, ktoré do aliancie vstúpili po roku 1997. Podľa Bloombergu európski lídri takýto kompromis na novembrovom summite odmietli.
Takýto záväzok by zasiahol aj krajiny, ktoré dnes upozorňujú na riziko provokácií. Poľsko vstúpilo do NATO v roku 1999, Slovensko a všetky tri pobaltské štáty v roku 2004. Práve tu sa debata o sférach vplyvu mení na konkrétnu otázku. Moskva chce spoluurčovať, kde môžu spojenci rozmiestniť svoje sily aj na území členských krajín NATO.