Slováci sa na dovolenke musia plaviť spolu s plastami. Predpokladá sa, že situácia sa bude zhoršovať

Juh Európy, Turecko, Egypt, Tunisko, Maroko. To sú, aj napriek súčasnému boomu lacného cestovania, najčastejšie ciele slovenských turistov počas letnej sezóny. Poriadnu dávku slnečných lúčov a dokonalú atmosféru hviezdičkami ovenčených dovolenkových, prímorských rezortov však v posledných rokoch výrazne kazí množstvo plastového odpadu vo vodách Stredozemného mora.

zdroj: Pixabay

Pamätáš si ešte na motiváciu mladého Holanďana Boyana Slata, aktivistu, ktorý prišiel s projektom The Ocean Cleanup a chce ním vyčistiť od plastového odpadu naše oceány? Pôvodná myšlienka pustiť do vody obrovské trubice so sieťami, ktoré nečistoty zachytia, prišla v čase, keď na dovolenke v Grécku plával v mori spolu s kopou plastového odpadu.

Hoci to znie neuveriteľne, nová správa WWF (Svetový fond na ochranu prírody) ukrýva hneď niekoľko ďalších neuveriteľných číselných údajov. Tušíš, koľko kusov plastu sa dnes plaví v svetových vodách, alebo koľko odpadu za sebou nechávajú turisti?

Smutné fakty zo správy WWF:

• 247 miliárd kusov plastového odpadu dnes pláva v Stredozemnom mori,
• na každý kilometer pobrežia denne pribudne 5 kilogramov nového plastového odpadu,
• každú minútu je do mora vypustených 33 800 kusov plastových odpadkov,
• až polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia, asi 30 percent prinesú rieky z pevniny,
• v prímorských oblastiach Stredozemia zvyšujú turisti (200 miliónov ročne) počas leta množstvo plastového odpadu až o 30 %,
• 3,6 milióna ton plastového odpadu ročne nikto nevyzbieral, pretože končí mimo odpadkových košov,
• len 1,5 % z rybárskych sietí je správne recyklovaných,
• až 2,28 milióna ton odpadu v obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov, v Egypte, zostáva bez spracovania,
• takmer polovica z odpadu zozbieraného na recykláciu sa počas procesu stratí,
• Taliansko sa zaviazalo do roku 2030 spracovať 80 % odpadu z plastových odpadov,
• až 700 druhov morských živočíchov vo svetových vodách je ohrozených plastovým odpadom,
• 1/4 plastového odpadu ročne končí v prírode.

zdroj: Pexels

Plastový biznis

V oblasti krajín Stredozemného mora je produkcia plastov na jedného obyvateľa až o 23 kilogramov vyššia než je globálny priemer. V roku 2016 Gréci spotrebovali ročne až 300 plastových tašiek na jedného obyvateľa a najväčšími konzumentmi nápojov balených v plastových fľašiach sú zase Taliani, ktorí ich ročne dokážu spotrebovať až 178 na osobu.

Kameňom úrazu sú predovšetkým slabé mantinely z hľadiska legislatívy, nízka ziskovosť sekundárneho trhu a relatívne malá podpora inovačných procesov producentov plastov. Pomôcť by mohli vyššie dane pre tých, ktorí produkujú výrobky z plastu, ale aj penalizácie za produkcie plastov, ktoré sa nedajú recyklovať. Naopak, motivovať by mali príspevky za recykláciu. V Grécku je to len 66 eur za tonu, vo Francúzsku 222 eur za tonu. Priemyselné odvetvia potrebujú stimuly, ktoré zatiaľ získavajú len málo.

Tzv. Modrá ekonomika, ktorá si ako nový podnikateľský model dáva za cieľ v priebehu 10 rokov využiť 100 inovácií a vytvoriť 100 miliónov pracovných miest neustálym vypúšťaním plastových odpadov do svetových vôd, prichádza približne o 641 miliónov eur ročne.

Zdroj: TS