Mentálna koučka o magických hubách: V budúcnosti by mohli nahradiť antidepresíva

Halucinogény tvoria skupinu psychoaktívnych látok, do ktorých sú zaradené psychedeliká. 

Rovnako sa medzi ne zaraďujú aj magické huby, tzv. shrooms. Tie ovplyvňujú ľudskú psychiku pôsobením na centrálny nervový systém podľa zákona o omamných látkach a prípravkoch. Avšak ich účinok je menej závažný, resp. má menej závažných a zdravotných následkov. Na tie sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorý sa Slovenská republika zaviazala plniť.

Zmyslové skreslenie či eufória

Magické huby poznáme aj pod menom lysohlávky, po slovensky holohlavce. Ide o halucinogénne druhy a približne desať ich nájdeme aj na Slovensku.

Ich, pre halucinogénne stavy kľúčový alkaloid psilocybín, je na Slovenku nelegálny. Opačne je to napríklad v americkom štáte Oregon, ktorý dokonca odhlasoval aj legalizáciu psychotropných hríbov na liečebné účely.

Jednotlivci užívajú psilocybín ako rekreačnú drogu. Poskytuje pocity eufórie a zmyslového skreslenia, ktoré sú bežné pre halucinogénne lieky ako je LSD. Halucinogény sú látky vyvolávajúce poruchy vnímania.

Ide o prírodné alebo syntetické látky, na ktorých nevzniká fyzická závislosť. Mnohé halucinogénne látky boli využívané rôznymi kultúrami pri náboženských obradoch i iných rituáloch.

Účinný v liečbe depresie i závislosti na alkohole

V súčasnosti je však psilocybínu venovaná veľká pozornosť v súvislosti s možnými terapeutickými účinkami. Pri užívaní psilocybínu by nemalo nedochádzať k poškodzovaniu duševného zdravia, ani k zvyšovaniu rizika depresií.

Vplyv sa podľa viacerých výskumov javí ako prospešný. V kombinácii s psychologickou terapiou má údajne podobné účinky ako antidepresíva.

„Čo sa týka terapeutických účinkov, je pravda, že psilocybín sa ukazuje účinný v liečbe viacerých psychických porúch, napríklad depresií, úzkostí, posttraumatickej stresovej poruchy, obsedantno-kompulzívnej poruchy, alebo aj v liečbe závislostí na alkohole a opiátoch,“ vyjadrila sa pre Startitup Zuzana Lipová, mentálna koučka, ktorá sa pri svojej práci špecializuje v prvom rade na mentálnu odolnosť ľudí.

Zuzana upozorňuje, že je rozdiel medzi podávaním presne stanovených dávok počas liečby pod dohľadom, a rekreačným užívaním drogy.

„Myslím, že vzhľadom na to, že až jeden človek z 20 trpí depresiou a súčasná farmakoliečba tiež nie je úplne prechádzka ružovou záhradou, je dobré hľadať ďalšie alternatívy a odkrývať možnosti liečby, ktorá by pacientom pomohla rovnako alebo viac, no zároveň mala minimálne negatívne dopady,“ objasňuje Zuzana, ktorá ďalší problém vidí v takzvaných recidívach.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Lipova | Mentálny kouč (@lipova_zuzana)

Farmakoliečba v kombinácii s psychoterapiou 

Aj po farmakoliečbe je podľa jej slov stále veľa pacientov, ktorým sa do dvoch až troch rokov depresívna epizóda zopakuje, nevraviac o nežiaducich účinkoch predpisovaných antidepresív.

Je však pravda, že je ich oveľa menej ako v minulosti, no pacienti kvôli vedľajším príznakom liečbu často vzdajú a radšej trpia v mukách depresie. O čosi lepšie si podľa jej slov vedú pacienti, ktorí prejdú farmakoliečbu v kombinácii s psychoterapiou, ale stále vraj nemajú vyhraté.

O psilocybíne zatiaľ nevieme s určitosťou povedať, čo presne má byť za mechanizmom jeho terapeutických účinkov.

„Okrem toho, že pôsobí na serotonínové receptory, účinkuje aj na zmenu vedomia, vnímania sa a stratu filtrov a predsudkov. Akoby otvára cestu k podvedomiu a vyzerá, že dovolí priblížiť sa k minulým negatívnym skúsenostiam v živote, sedieť s nimi a spracovať ich, na rozdiel od antidepresív, ktoré môžu viesť k znecitliveniu negatívnych pocitov,“ hovorí Zuzana Lipová, ktorá vyštudovala medicínu a počas štúdia absolvovala prax aj na psychiatrii. 

Jedny dráhy sa narušia, iné zas otvoria

Psilocybín za tiež ukazuje ako pomôcka, ktorá dokáže vytvoriť nové neuronálne spojenia. Pod vplyvom psilocybínu sa narušia bežné komunikačné dráhy a mozog vraj začne komunikovať novými spôsobmi, preto môže dôjsť k zvýšenej kreativite alebo novému nazeraniu na seba a svet. Mozog sa podľa koučky akoby resetuje a začne komunikovať zdravším spôsobom.

„Cielené pôsobenie medikamentov na disponibilné neurotransmitery na synapsách môže pomôcť navodiť u pacienta stav vhodný na učenie, a tým sa môže zintenzívniť pôsobenie novej skúsenosti, ktorou si prejde,“ povedal nemecký psychoterapeut Klaus Grawe.

Tým pádom podľa mentálnej koučky môže byť skúsenosť v tomto ponímaní aj vnútorná skúsenosť, ktorou si človek prejde pod vplyvom psilocybínu počas psychoterapeutického sedenia.

„Štúdie naznačujú, že pri vedených psychoterapeutických sedeniach a správnom vnútornom nastavení pacienta pred podaním látky, môže psilocybín zvyšovať úspešnosť liečby. Zrejme to bude kombinácia viacerých faktorov. Ale ešte stále máme málo informácii, aby sme z toho mohli robiť jasné závery,“ dodáva Zuzana.

Výsledky ukazujú nádej

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: iheartintelligence.com, thelancet.com, theguardian.com, nejm.org, imperial.ac.uk