Odkláňa sa Putinov Trójsky kôň v EÚ Orbán od Moskvy? Akú úlohu v tom hrajú blížiace sa maďarské parlamentné voľby?

  • Viktor Orbán a Vladimir Putin majú diametrálne odlišné začiatky
  • Spočiatku ich vzťah nebol pozitívny, neskôr sa stali veľmi blízki spojenci
  • Vojna na Ukrajine vzájomné vzťahy poznačila
  • Bude mať vplyv na parlamentné voľby?
Viktor Obran
Maďarský premiér Viktor Orbán, Twitter
  • Viktor Orbán a Vladimir Putin majú diametrálne odlišné začiatky
  • Spočiatku ich vzťah nebol pozitívny, neskôr sa stali veľmi blízki spojenci
  • Vojna na Ukrajine vzájomné vzťahy poznačila
  • Bude mať vplyv na parlamentné voľby?

Ruský prezident Vladimir Putin nemal medzi európskymi lídrami veľa kamarátov ani predtým, ako Rusko v noci z 23. – 24. marca zaútočilo na Ukrajinu a krvavé boje stále pokračujú a ani mnohí bezpečnostní experti si netrúfajú odhadnúť, kedy sa tento vojnový konflikt skončí.

Od roku 2010, kedy sa Viktor Orbán po druhýkrát stal maďarským premiérom, predtým bol medzi rokmi 1998 a 2002 považovaný za najbližšieho Putinovho spojenca na európskom kontinente, avšak v posledných dňoch sa zdá, že čoskoro 59-ročný Orbán sa od svojho ruského kamaráta pod vplyvom prebiehajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine odvracia.

Začínali na opačných póloch

Zaujímavé je, že až do roku 2010 nič nenasvedčovalo tomu, že z nich budú úzki spojenci. Taiwan News totiž poukazuje na to, že počas Studenej vojny pôsobili na protichodných stranách.

Putin bol v druhej polovici 80. rokov minulého storočia vyslaný sovietskou tajnou službou KGB do nemeckých Drážďan. Na druhej strane, Financial Times informuje, že Orbán bol v tom čase študentským disidentom, ktorý sa prvýkrát dostal do pozornosti v roku 1989.

V tom čase dlhovlasý Orbán na budapeštianskom Námestí hrdinov pred 250-tisícovým davom a miliónmi televíznych divákov volal po slobodných voľbách a ukončeniu sovietskej okupácie.  

The Brussels Times tiež pripomína, že v roku 1989 sa vtedy 26-ročný Orbán dostal na šesť mesiacov na prestížny Oxford na základe štipendia od známeho filantropa a finančníka Georgea Sorosa, ktorého si v posledných rokoch vybral za svojho nepriateľa číslo 1. Počas tohto zahraničného pobytu sa spolupodieľal na založení jeho strany Fidesz. 

Orbán sa prvýkrát stal maďarským premiérom v roku 1998, kým Putin ruským prezidentom v roku 2000. V roku 2002 Orbán však parlamentné voľby prehral a k moci sa dostali maďarskí socialisti (MSZP), ktorých Orbán z opozičných lavíc ostro kritizoval pre ich podporu Ruskom iniciovaného projektu South Stream a v tejto súvislosti ich nazval „zradcami“

„Nechceme byť najšťastnejšími kasárňami Gazpromu,“ vtipkoval v roku 2007 Orbán.

Balkan Insight ešte prízvukuje, že to bol práve Orbán, kto v roku 1999 podpísal vstup Maďarska do NATO a v roku 2008 nazval ruskú inváziu do Gruzínska „imperialistickou akciou čistej mocenskej politiky“. Okrem toho, Orbán bol jeden z mála maďarských politikov, ktorý sa na prelome tisícročia nesnažil udržiavať s Ruskom dobré vzťahy.

„V priebehu kosovskej krízy v roku 1999 poslali Rusi do Srbska humanitárny konvoj do Srbska, ale Orbán zakázal jeho vstup do Maďarska,“ spomína bývalý maďarský minister zahraničných vecí Géza Jeszenszky. Tento zákaz prerástol do vážneho diplomatického sporu, v dôsledku ktorého si Maďarsko a Rusko povolali domov svojich veľvyslancov.

Naopak, vtedajší socialistický premiér Ferencz Gyurcsányi pozval Putina na návštevu do jeho súkromného domu v Budapešti a publikoval spoločné fotky, na ktorých Putin hladká jeho psa.

Zásadný prelom

Balkan Insight píše, že v prípade Orbána bol plynulý prechod od rusofóba k rusofilovi taký náhly, že dokonca aj mnohí členovia jeho vlastnej strany Fidesz ho vysvetľovali len s veľkými problémami.

Analytici datujú začiatok tejto transformácie na november 2009, kedy bol Orbán ako opozičný líder pozvaný do Petrohradu na stretnutie s Putinom na kongres jeho strany Jednotné Rusko.

Odborníci sa zhodujú na tom, že Orban sa na túto cestu vydal s jasným cieľom, dať bilaterálnym vzťahom nový základ. Nie je síce známe, čo presne sa za zatvorenými dverami stalo, ale isté je, že odvtedy Orbán svoj postoj k Rusku a samotnému Putinovi radikálne zmenil.

„Odvtedy Orbán na Putina nepovedal absolútne žiadne kritické slovo,“ povedal András Rácz z German Council on Foreign Relations (DGAP).

Taiwan News zdôraznil, že rezolútna zmena vo vzájomných vzťahoch prišla v roku 2010, keď sa Orbán znova stal maďarským premiérom. V roku 2011 Budapešť vyhlásila svoju stratégiu „východného otvorenia“ s cieľom nájsť nové trhy pre svoje produkty v Rusku, Číne, Turecku a ďalších krajinách.

Orbán sa tiež stal zástancom ropovodu South Stream, ktorý predtým ostro kritizoval, a z jeho zrušenia v roku 2014 obvinil Brusel, ktorý ho podľa jeho názoru sabotoval.

Ešte väčší odklon od Bruselu prišiel v januári 2014, keď Maďarsko podpísalo zmluvu s ruskou štátnou jadrovou spoločnosťou Rosatom na rozšírenie maďarskej jadrovej elektrárne v Paksi o ďalšie dva reaktory.

„Projekt je financovaný prostredníctvom pôžičky vo výške 10 miliárd eur od Ruska a je kľúčovým prvkom pri zlepšovaní obchodných vzťahov medzi Ruskom a Maďarskom. Pred touto dohodou mal Rosatom projekty po celom svete, ale nie v EÚ. Podpísanie tejto zmluvy s Maďarskom bolo pre spoločnosť veľmi dôležité, pretože mnohé podniky zastávajú názor, že ak ste dosť dobrí pre EÚ, ste dosť dobrí aj inde,“ komentoval tento prelomový projekt András Rácz pre Deutsche Welle.

Ako píše Friedrich Naumann Foundation, vzťahy sa ešte zlepšili po známom prejave maďarského premiéra v júli 2014, kde hovoril o transformácii Maďarska na liberálnu demokraciu a ruský sociálny a štátny model vykreslil, spolu s tureckým a čínskym, ako dobrý vzor pre našich južných susedov.

zdroj: TASR/AP, Virginia Mayo

Výrazne sa prehĺbila spolupráca aj v ekonomickej, respektíve energetickej oblasti. CNBC napríklad poukazuje na to, že kým v roku 2010 Maďarsko doviezlo z Ruska 9,07 miliardy m3 zemného plynu, v roku 2019 to bol takmer dvojnásobok, 17,71 miliardy m3.

The Spectator prízvukuje, že ekonomická spolupráca Maďarska a Ruska bola posilnená spoločnými hodnotami Orbána a Putina. Obaja majú imidž machov a obaja veria v agresívnu politiku podľa vzoru ich obľúbených športov, futbalu, respektíve džuda.

Rozhodujúce je, že táto dvojica sa považuje za obrancov kresťanských a národných hodnôt pred zasahujúcim Západom. Obaja navštevujú bohoslužby, posielajú peniaze do cirkví zriadených ich krajinami a obaja si z obrany prenasledovaných kresťanov urobili základ ich zahraničnej politiky.

Balkan Insight píše, že od roku 2015 sa o Orbánovi často hovorilo ako o Putinovom trójskom koňovi v rámci Európskej únie. V roku 2015, keď Ukrajinci bojovali s Rusmi po anexii Krymu, Orbán nemal absolútne žiadny dôvod stretnúť sa s ruským prezidentom, avšak on ho vo februári v Budapešti privítal s otvorenou náručou, čo ešte viac naštrbilo Orbánove vzťahy s Bruselom, keďže ten predtým zmrazil akékoľvek bilaterálne vzťahy s Moskvou v dôsledku zostrelenia malajského lietadla MH17 na území Ukrajiny v júni 2014. 

Vojna na Ukrajine zmenila Orbánovu rétoriku

Deutsche Welle hovorí o tom, že ešte na prelome januára a februára tohto roku sa Putin s Orbánom stretol, pričom išlo o ich jedenáste vzájomné stretnutie a rozprávali sa o zvýšení dodávok plynu do Maďarska, ako aj o pokroku v stavaní jadrovej elektrárni v Paksi spolufinancovanou Ruskom.

Už aj v tom čase sa toto stretnutie nestretlo s pochopením, keďže už aj koncom januára sa zvyšovalo napätie medzi Ruskom a Ukrajinou. Euractiv pripomína, že ešte na tomto stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v Moskve, Orbán ostro kritizoval Brusel za sankcie, ktoré na Rusko uvalil po jeho invázii na Krym v roku 2014.

CNBC taktiež prízvukuje, že práve Maďarsko bolo prvou krajinou, ktorá od Moskvy kúpila ruskú vakcínu Sputnik, ktorá nebola schválená európskymi regulátormi. 

Deutsche Welle okrem toho píše, že Maďarsko s ruským gigantom Gazpromom podpísalo v septembri 2021 zmluvu, ktorá mu zabezpečila 4,5 miliardy m3 zemného plynu, ktorý sa k našim južným susedom dostane cez Rakúsko a Srbsko, teda obchádza Ukrajinu.

Táto zmluva si pochopiteľne vyslúžila kritiku na strane Ukrajiny, pričom ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že „zmluva bola podpísaná, aby sa vzpierala národným ukrajinským záujmom a ukrajinsko-maďarským záujmom“.

Avšak po vypuknutí vojny sa situácia zmenila. CNBC píše o tom, že maďarská vláda oznámila, že príjme ukrajinských utečencov a taktiež podporuje členstvo nášho východného suseda v EÚ.

Na dôvažok, Orbán vyjadril aj podporu tvrdým sankciám Západu voči ruským oligarchom a ekonomike najväčšieho štátu sveta a dokonca vyhlásil, že by súhlasil s rozmiestnením vojakov NATO na území Maďarska.

„Orbán je oportunista. Ak by bol v týchto dňoch na strane Ruska, získal by veľmi málo. Budúca podpora od Putina je veľmi neistá a nemusí dobre zarezonovať medzi jeho voličmi. Preto súhlasí so sankciami,“ komentoval tento krok expert z think-tanku CEPS Daniel Gros, ktorý narážal na blížiace sa maďarské parlamentné voľby, ktoré sa budú konať 3. apríla. 

The Philadelphia Inquirer ale upozorňuje na to, že Orbán zároveň trval na tom, že Maďarsko sa do vojny nezapojí a odmietol poslať Ukrajincom vojenskú pomoc a dokonca ani nedovolil, aby dodávky smrteľných zbraní prešli na územie Ukrajiny cez Maďarsko.

Navyše, Politico upozorňuje na to, že to, čo Orbán vyhlasuje, nekorešponduje s tým, čo sa deje v Maďarsku. Štátom vlastnené médiá a odborníci blízki vládnemu Fideszu v súvislosti s vojnou na Ukrajine šíria konšpiračné teórie a relativizujú ruskú agresiu.

„Myslím si, že maďarské verejnoprávne médiá sú práve teraz hlavným vysielateľom kremeľskej propagandy v Európe, keďže RT a Sputnik sú vypnuté,“ povedala analytička Ágnes Urbán z Mérték Media Monitor. 

Dopad na voľby je otázny

Zatiaľ nie je jasné, ako rusko-ukrajinský konflikt ovplyvní výsledky maďarských parlamentných volieb. Isté však je, že aj posledné prieskumy naznačujú, že pôjde o jednoznačne najtesnejšie voľby za dlhé obdobie, keďže proti Orbánovi stojí konečne zjednotená opozícia, pozostávajúca zo šiestich strán, ktorá sa zhodla na jednom hlavnom Orbánovom vyzývateľovi Pétrovi Márki-Zayovi. 

Niečo môže naznačiť aj prieskum verejnej mienky, ktorý podľa Financial Times ukazuje, že 60 percent maďarských občanov vyjadrilo presvedčenie, že v minulosti si ich krajina vybudovalo s Ruskom príliš silné puto a to teraz Budapešti bráni pomáhať Ukrajine viac. 

Odomknúť kamošovi / rodine
Zdroje: Taiwan News, The Brussels Times, Financial Times, Balkan Insight, Deutsche Welle, Friedrich Naumann Foundation, CNBC, The Spectator, Euractiv, The Philadephia Inquirer, Politico, Közvélemény-kutatók

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá