Platy Slovákov rastú, no na infláciu to nestačí. Reálne mzdy sa prepadli najviac za dve dekády

Slovákom platy stúpajú, čo je dobrá správa. Tá zlá je, že inflácia je rýchlejšia. Takže hoci naše platy skutočne rastú, kúpime si za ne menej a menej tovarov a služieb. Reálne mzdy za celý rok 2022 zaznamenali najprudší prepad za posledných 22 rokov.

V slovenskom hospodárstve dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnancov za minulý rok úroveň 1 304 eur. Predstavuje to 7,7-percentný nárast oproti roku 2021. Tempo rastu sa teda medziročne zrýchlilo o 0,8 percentuálneho bodu, no reálne to zamestnanci nepocítili.

Reálna priemerná mzda totiž klesla o 4,5 %. Naposledy Štatistický úrad SR zaznamenal pokles reálnej mzdy bezprostredne po finančnej kríze, teda v rokoch 2011 a 2012.

Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli podľa úradu vo všetkých sledovaných odvetviach ekonomiky. Tempu inflácie však nedokázalo odolať žiadne. Reálne mzdy sa za celý vlaňajšok najviac znížili pracujúcim v zdravotníctve a sociálnej pomoci, a to o 9,1 %, tiež v odvetví vzdelávania o 7,2 %.

Naopak, najmenej medziročne poklesli reálne mzdy v umení, zábave a rekreácii 0,4 % a tiež v stavebníctve o 1 %. Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, evidoval rast miezd o 6,5 % na 1 373 eur, reálne však mzdy klesli o 5,6 %.

Rast vo všetkých krajoch

Aj vlani bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji, a to so sumou 1 599 eur. Vo všetkých ôsmich krajoch priemerný hrubý zárobok medziročne vzrástol a prvýkrát sa na celoročnej úrovni dostal nad 1 000 eur vo všetkých ôsmich krajoch SR.

Súčasne mzdu vyššiu ako 1 200 eur na celoročnej úrovni zaznamenali až štyri kraje, pred rokom to bol len región okolo hlavného mesta, na konci roka 2022 aj Trnavský, Trenčiansky a Košický kraj. Regiónom s najnižšou priemernou mzdou, teda 1 011 eur, stále zostáva Prešovský kraj. Reálne mzdy klesli najmenej v Banskobystrickom, a to o 3,3 %. Najviac to bolo v Prešovskom kraji o 6,2 %.

Za štvrtý kvartál priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca vzrástla medziročne o 6,5 % na 1 418 eur. V hrubom tak zamestnanci dostávali v priemere o 87 eur viac ako na konci roka 2021. 

Spotrebiteľské ceny sa však zvyšovali výrazne rýchlejším tempom a tak sa reálna mzda na Slovensku medziročne v poslednom kvartáli vlaňajška prepadla o 7,6 %, čo bolo najviac od druhého štvrťroka 2000. Vtedy predstavoval pokles 8,4 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti tretiemu štvrťroku 2022 vzrástla o 0,5 %.

Stúpla i zamestnanosť

Zamestnanosť na Slovensku stúpla v roku 2022 o 1,7 % nad 2,6 milióna osôb. Ako informuje Štatistický úrad SR, z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa počet pracujúcich zvýšil v 13. Vývoj zamestnanosti pozitívne ovplyvnil najmä prírastok pracujúcich v službách o 3 %. Výrobné odvetvia mali na celoročný počet pracujúcich len mierne tlmiaci účinok, pokles v priemysle o 20-tisíc pracujúcich kompenzoval výraznejší nárast v stavebníctve.

Z regionálneho hľadiska počty pracujúcich v minulom roku medziročne vzrástli v piatich krajoch, najvýraznejšie v Bratislavskom o 9,3 %. V troch krajoch sa prejavil úbytok počtu pracujúcich, najvýraznejšie v Trenčianskom kraji o 1,7 %.

Miera zamestnanosti za celý rok 2022 stúpla o 2,1 percentuálneho bodu na aktuálnych 76,7 %. Počet pracujúcich v zahraničí sa v porovnaní s rokom 2021 zvýšil o 3,6 %, do zahraničia za prácou dochádzalo 116-tisíc osôb.

V poslednom štvrťroku uplynulého roka vzrástla zamestnanosť na Slovensku medziročne o 0,4 % na 2,623 milióna osôb. Rast počtu pracujúcich pretrváva už šesť kvartálov za sebou.

Celková zamestnanosť sa po sezónnom očistení medzikvartálne zvýšila o 0,1 %. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 1,1 percentuálneho bodu na 77,2 %. Z 18 sledovaných odvetví ekonomiky zaznamenalo 10 prírastok počtu pracujúcich.

V službách pribudlo takmer 58-tisíc pracovníkov, v troch výrobných odvetviach však 47-tisíc pracovníkov ubudlo. Medziročne najviac pracujúcich pribudlo v doprave a skladovaní, ďalej v zdravotníctve a sociálnych službách a vo veľkoobchode a maloobchode. Naopak, úbytok sa prejavil napríklad vo verejnej správe vrátane sociálneho zabezpečenia.

V službách pracovalo 63 % zo všetkých pracujúcich Slovákov. V priemysle sa pokles prehĺbil na 8,9 %, medziročne ubudlo 64-tisíc pracovníkov. Na konci roka 2022 v priemysle pracovalo takmer 657-tisíc zamestnancov a podnikateľov.

Regionálna zamestnanosť

Z regionálneho hľadiska počas posledného kvartálu vlaňajšieho roka počet pracujúcich medziročne vzrástol v piatich z ôsmich krajov. Najvýraznejšie to bolo v Bratislavskom kraji, takmer o 7,6 %. Nepatrný rast si udržali aj Košický, Žilinský, Trnavský a Nitriansky kraj.

Naopak, najdynamickejší pokles o viac než 3 % počtu pracujúcich evidovali štatistici v Trenčianskom kraji.

Za prácou do zahraničia dochádzalo v poslednom štvrťroku vlaňajšieho roka vyše 116-tisíc Slovákov, čo bolo o 2,4 % viac ako v rovnakom období roku 2021. Pracovali najmä v stavebníctve, v priemysle a v zdravotníctve a sociálnej pomoci.

Väčšina z nich pochádzala z Nitrianskeho a Prešovského kraja. Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice mali Nitriansky a Košický kraj.

Počet ľudí bez práce klesol o 17-tisíc

Počet ľudí bez práce na Slovensku počas minulého roka klesol o 17-tisíc osôb na 170,4-tisíca ľudí. Miera nezamestnanosti na Slovensku vlani dosiahla 6,1 percenta, čo bolo medziročne menej o 0,7 percentuálneho bodu. Počet nezamestnaných sa v porovnaní s rokom 2021 znížil vo všetkých ôsmich krajoch.

Najvýraznejší úbytok počtu ľudí bez práce nastal v Trnavskom, Žilinskom a v Košickom kraji. Miera nezamestnanosti za celý rok 2022 sa znížila tiež vo všetkých regiónoch, najdynamickejšie v Trnavskom kraji o 1,6 percentuálneho bodu a v Žilinskom kraji o 1 percentuálny bod.

Najvyššiu mieru nezamestnanosti viac ako 9 percent aj na celoročnej úrovni mali Prešovský, Banskobystrický a Košický kraj. V tlačovej správe o tom informoval Štatistický úrad SR.

V samotnom štvrtom kvartáli minulého roka sa počet nezamestnaných medziročne znížil a pokles nezamestnanosti pretrvával už jeden a pol roka. Bez práce bolo spolu takmer 169-tisíc osôb, čo bolo hodnota o 7,9 % nižšia ako v posledných troch mesiacoch roka 2021.

V porovnaní s predchádzajúcim tretím štvrťrokom minulého roka po sezónnom očistení počet nezamestnaných vzrástol o 1,4 %. Miera nezamestnanosti dosiahla vo štvrtom kvartáli vlaňajška 6 %, medziročne sa znížila o 0,5 percentuálneho bodu.

Pandémia výrazne zvýšila podiel dlhodobo nezamestnaných, na konci minulého roka predstavovali až 68 % z počtu nezamestnaných. Dlhšie ako rok bez práce tak bolo vyše 115-tisíc osôb, medziročne sa ich počet klesol o 10-tisíc osôb.

Úbytok nezamestnaných sa koncom vlaňajška medziročne prejavil vo všetkých vekových kategóriách s výnimkou mladých do 25 rokov. Takmer 30 % nezamestnaných tvorili ľudia, ktorí ešte nikdy nepracovali. Do tejto skupiny patria aj absolventi škôl.

Koncom roka si polepšili štyri kraje, Bratislavský nie

Počet nezamestnaných v posledných troch mesiacoch minulého roka medziročne klesol už len v štyroch krajoch, v predchádzajúcom štvrťroku to bolo ešte vo všetkých ôsmich krajoch na Slovensku.

Relatívne medziročne najvyšší úbytok nad úrovňou 15 % mali Trnavský a Košický kraj, zlepšenie situácie nastalo tiež v Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Naopak, nezamestnaných mierne pribudlo v Bratislavskom kraji, ich počet bol medziročne vyšší o 1,5-tisíca a dosiahol hodnotu 8,7-tisíca osôb.

Najvyšší absolútny počet ľudí bez práce, viac ako 43-tisíc, mal Prešovský kraj. Súčasne v tomto jedinom regióne miera nezamestnanosti prekročila dvojcifernú hranicu, teda 10,8 %.

V Banskobystrickom kraji sa dostala tesne pod ňu na úroveň 9,7 %. Naopak, najnižšia miera nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji, a to 2,2 %, nasledovali Trenčiansky a Nitriansky kraj s hodnotou do 4 %.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroj: SITA