Pavol Čekan je Slo­vák sto­ja­ci za pre­lo­mo­vým obja­vom v oblas­ti diag­nos­ti­ky rako­vi­ny

Linda Cebrová / 4. apríla 2017 / Rozhovory

zdroj: archív:Pavol Čekan

S bio­che­mi­kom Pav­lom Čeka­nom sme sa roz­prá­va­li o nových metó­dach diag­nos­ti­ky nádo­rov, aké je to štu­do­vať medi­cí­nu v islandš­ti­ne, aké mýty sa o rako­vi­ne medzi ľuď­mi stá­le šíria, ale aj o tom, pre­čo slo­ven­skí ved­ci odchá­dza­jú za hra­ni­ce a nie prí­liš čas­to sa vra­ca­jú nas­päť.

Ako štu­dent ste sa nedos­ta­li na štú­dium medi­cí­ny na Slo­ven­sku ale zato na Island áno? Aký je za tým­to prí­beh?

Keď­že už ako gym­na­zis­ta v Pre­šo­ve som sa zau­jí­mal pre­važ­ne o ché­miu a bio­ló­giu a zúčast­ňo­val som sa che­mic­kých olym­pi­jád a koreš­pon­denč­ných semi­ná­rov, bolo pre mňa logic­ké ísť štu­do­vať medi­cí­nu. Navy­še som sní­val, že raz budem pra­co­vať v bio­me­di­cín­skom výsku­me. V čase, keď som išiel na pri­jí­mač­ky na medi­cín­ske štú­dium, hlá­si­lo sa nás asi 3500 tisíc štu­den­tov a na Slo­ven­sku mame iba tri fakul­ty. Šan­ce boli níz­ke a ja som sa medzi naj­lep­ších nedos­tal. Na Islan­de to bolo tro­chu iné. Mal som šťas­tie, na medi­cí­nu som sa dostal, ale žiaľ, dlho som tam nevy­dr­žal kvô­li mojej jazy­ko­vej nevy­ba­ve­nos­ti, keď­že všet­ky učeb­ni­ce boli v anglič­ti­ne, výu­ka v islandš­ti­ne a mne stá­le naj­lep­šie išla moja rod­ná reč.

rak

zdroj fotografie:multiplexdx.com

Aký je čas­tý mýtus, kto­rý si ľudia mys­lia o lieč­be rako­vi­ny?

Sú dva mýty. Jeden, že lieč­ba rako­vi­ny nie je mož­ná a dru­hy, že exis­tu­je neja­ký super liek na všet­ky dru­hy rako­vín, kto­rý už exis­tu­je, ale far­ma fir­my ho nech­ce dať na trh kvô­li zis­kom. Ani jed­na vec nie je prav­da. Rako­vi­na sa dá lie­čiť, hoc len v nie­kto­rých prí­pa­doch. Ak sa rako­vi­na diag­nos­ti­ku­je sko­ro, dá sa ľah­ko vylie­čiť. Nie pri všet­kých dru­hoch rako­vi­ny, ale určí­te v mno­hých. Tak­že, ak sa dozvie­te, že máte rako­vi­nu, to nemu­sí byt ešte koniec sve­ta, tre­ba ju pres­ne cha­rak­te­ri­zo­vať, a potom per­so­na­li­zo­va­ne lie­čiť. K tomu sa časom dopra­cu­je­me, Či to bude naša fir­ma ale­bo nie­kto iný, tie nove, rých­le, špe­ci­fic­ké a per­so­na­li­zo­va­né diag­nos­tic­ké tes­ty tu raz budú, o tom som pev­ne pre­sved­če­ný. A o super lie­ku, ten nikdy exis­to­vať nebu­de, pre­to­že kaž­dá rako­vi­na je iná a je ich straš­ne veľa dru­hov. Ale pred­po­kla­dá sa, že v roku 2030 bude prí­stup­ných až tak­mer 1000 onko­lo­gic­kých lie­kov, fakt bude z čoho vybe­rať, aby sme doká­za­li ľudí lie­čiť. V lie­koch prob­lém nevi­dím, ale vidím prob­lém v tom, ako sa pri­stú­pi k diag­nos­ti­ke a cha­rak­te­ri­zá­cií rako­vi­ny. Tam vidím obrov­ské sla­bi­ny a nedos­tat­ky v dneš­nej dobe.

rak1

zdroj fotografie:multiplexdx.com

Sú pod­ľa vás naše medi­cín­ske ško­ly schop­né vycho­vať per­spek­tív­nych ved­cov, kto­rí budú schop­ní s poznat­ka­mi, kto­ré tam zís­ka­jú spra­viť naprí­klad pre­lo­mo­vý objav?

Teraz je vo sve­te veľ­mi moder­ne MD/PhD štú­dium. Je to kom­bi­ná­cia medi­cí­ny, teda kli­nic­kej čas­ti štú­diá a PhD, to jest vedec­kej čas­ti. Môže­te si vybrať pro­jekt v mole­ku­lár­nej bio­ló­gii, onko­ló­gii, mik­ro­bi­oló­gií, viro­ló­gii, pato­ló­gii, atď. Keby som mal o 20 rokov menej, tak si vybe­riem pra­vé toto štú­dium. Na kon­ci je mož­né si vybrať aj čis­to kli­nic­kú kari­é­ru ale­bo čis­to iba vedec­kú. Prí­de mi to ako straš­ne super nápad, že nie­kto, kto sa chce stať ved­com ma pria­mu skú­se­nosť s kli­nic­kou ces­tou výsku­mu a naopak. Toto pria­mo spe­je k pre­lo­mo­vým obja­vom. Dúfam, že nie­čo také, taká­to štu­dij­ná dvoj­kom­bi­ná­cia, prí­de čosko­ro aj na Slo­ven­sko.

cek2

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Keď ste odchá­dza­li zo Slo­ven­ska, bolo to s vedo­mím že raz sa chce­te vrá­tiť nas­päť?

Keď som odchá­dzal zo Slo­ven­ska na pre­lo­me rokov 97 a 98, tak som si mys­lel, že už sa nevrá­tim. Vte­dy na Slo­ven­sku bola tak zlá poli­tic­ká a spo­lo­čen­ská nála­da, že som neve­ril, že by sa to moh­lo v krát­kom čase zme­niť. No čosko­ro som v ďale­kom sve­te pocho­pil, že to „slo­ven­ská“ v sebe nedo­ká­žem zabiť. Pros­te som iný než ľudia z iných náro­dov a tak­to vo mne rástla moja národ­ná slo­ven­ská iden­ti­ta. To ma neskôr vied­lo aj k tomu, že som začal veľ­mi tužiť po návra­te domov a tato túž­ba mi zosta­la prak­tic­ky dal­ších 15 rokov a umoc­ňo­va­la sa tým, že som sa ože­nil za Mari­nu, Slo­ven­ku a mame troch synov (Iva­na, Niko­laia a Ale­xa), kto­rých sa sna­ží­me vycho­vá­vať tak neja­ko po slo­ven­sky.

Ako sa robí veda v Spo­je­ných štá­toch ver­zus na Slo­ven­sku.

Hmm, to je otáz­ka na kto­rú neexis­tu­je krát­ka odpo­veď. Moder­na infra­štruk­tú­ra sa dá zohnať a kúpiť aj na Slo­ven­sku, napr. skr­ze EÚ štruk­tu­rál­ne fon­dy. Ale v USA, navy­še k tomu, zože­nie­te aj špič­ko­vých odbor­ní­kov, kto­rých vie­te zapla­tiť, ba sa k Vám aj budú hrnúť, pre­to­že budú radi pra­co­vať v sil­ne kom­pe­te­tív­nom a špič­ko­vom kolek­tí­ve či inšti­tú­te, čo ich ako exper­tov pri­ro­dze­ne posú­va dopre­du. Na Slo­ven­sku nie­len­že odbor­ní­kov a exper­tov nevie­me zapla­tiť, ale ani neprí­du, pre­to­že nema­jú s kým spo­lu­pra­co­vať. Ak sa nie­kto­rí vrá­tia, tak je to výluč­ne, ako v mojom prí­pa­de, obrov­ská túž­ba vrá­tiť sa a budo­vať Slo­ven­sko aj za cenu stra­ty vlast­nej kari­é­ry a úspe­chu v zahra­ni­čí. Tak­že naj­väč­ší roz­diel, ako sa robí veda v USA a na Slo­ven­sku je v ľuďoch, ved­coch a exper­toch. Roz­diel je obrov­ský. Navy­še, v USA, uni­ver­zi­ty sú skôr pri­vát­ne fir­my než len ško­la chŕlia­ca absol­ven­tov. Žijú zo škol­né­ho, z paten­tov, licen­cií, rekla­my, z fund-rasin­gu a z prís­pev­kov býva­lých štu­den­tov-alum­ni. Na to majú vyni­ka­jú­ci finanč­ný a mar­ke­tin­go­vý manaž­ment. V takom­to pro­stre­dí sa robí inak, teda ove­ľa rých­lej­šie, verej­ne obsta­rá­va­nie, hľa­da­nie ľudí pre dané pozí­cie, mar­ke­ting, pub­li­ko­va­nie, atď. Na Slo­ven­sku toto musí­me zme­niť a aspoň čias­toč­né sa pri­blí­žiť k US vyso­koš­kol­ské­mu sys­té­mu.

Aký je hlav­ný bene­fit, kto­rý pacient zís­ka ak pod­stú­pi vyšet­re­nie vašou tech­no­ló­gi­ou?

Hlav­ný bene­fit je, že sa spra­ví úpl­né pres­ná a per­so­na­li­zo­va­ná diag­nos­ti­ka, kto­rá vyús­ti v správ­ne nasta­ve­nie che­mo­te­ra­pie, to zna­me­ná, že tej che­mo­te­ra­pie dosta­ne pacient pres­ne toľ­ko, koľ­ko potre­bu­je na zahu­be­nie nádo­ra a nie, ako je to v dneš­nej dobe, že je to buď málo (šan­ca, že sa rako­vi­na vrá­ti) ale­bo prí­liš veľa (šan­ca, že sa zby­toč­ne zni­čí imu­nit­ný sys­tém a pacient môže zomrieť).

cek1

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Čo bolo hlav­ným impul­zom, vďa­ka kto­ré­mu ste sa dosta­li k tomu­to nápa­du?

Už ako štu­dent na vyso­kej ško­le som sa pýtal, pre­čo toľ­ko ľudí zomrie na rako­vi­nu a ako je to mož­né, keď už žije­me v 21. sto­ro­čí a hovo­rí­me o moder­nej medi­cí­ne a bio­tech­no­ló­giách. Neskôr, keď som pra­co­val ako odbor­ný asis­tent na Roc­ke­fel­le­ro­vej Uni­ver­zi­te, tak som sa pria­mo dostal ku tka­ni­vám onko­lo­gic­kých pacien­tov. A mno­ho­krát som videl, že aj keď tka­ni­va vyze­ra­li rov­na­ko, tým pádom si pacien­ti pre­šli iden­tic­kou lieč­bou, výsled­ky boli pros­te iné; nie­kto pre­žil, nie­kto nie, u nie­ko­ho sa ta istá rako­vi­na obja­vi­la zno­va, u nie­kom nie­kde inde na inom orgá­ne a u nie­ko­ho vôbec. Tak sme to zača­li skú­mať viac pod­rob­ne na mole­ku­lár­nej úrov­ni a zis­ti­li sme, že už na začiat­ku, pri pri­már­nej diag­nos­ti­ke, kaž­dá rako­vi­na mala úpl­ne iný pro­fil a pacien­ti mali byt lie­če­ní inak a rôz­ne, číže sme mali pri­stú­piť k diag­nos­ti­ke a výsled­nej tera­pii per­so­na­li­zo­va­ne.

Na aké diag­nó­zy sa dá vaša tech­no­ló­gia pou­žiť?

Naša tech­no­ló­gia sa dá pou­žiť na diag­nó­zu aké­ho­koľ­vek pev­né­ho rako­vi­no­vé­ho tka­ni­va (bio­psie), ale sna­ží­me sa vyví­jať tech­no­ló­gie, aby sa dala rako­vi­na dete­ko­vať už z krvi, moču ale­bo cereb­ros­pi­nál­ne­ho moku. Ide o kom­bi­ná­ciu vizu­ali­zač­ných a sek­ve­nač­ných tech­no­ló­gií, kto­ré sa dajú modi­fi­ko­vať pre diag­nos­ti­ku všet­kých dru­hov rako­vín ale tak­tiež pre infekč­né cho­ro­by vzni­ka­jú­ce kvô­li retro­ví­ru­som (HIV, chríp­ka, atď.)

Ako ste ďale­ko v prak­tic­kej apli­ká­cií váš­ho nápa­du?

Stá­le sme v R&D a ino­vač­nej fáze, kedy ešte vyví­ja­me naše tech­no­ló­gie, ale čosko­ro by sme chce­li začať aj vali­dač­ný pro­ces. Na to však tre­ba veľa finanč­ných pros­tried­kov, kto­ré sa sna­ží­me nájsť, či už od inves­to­rov ale­bo z vlád­nych gran­tov. Tak­tiež píše aj per­so­nál­ne gran­ty, číže sa uchá­dza­me o aké­koľ­vek mož­né finanč­né pros­tried­ky.

cek3zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Robí­te sve­to­vo význam­ný výskum nebo­lo by pre vás lep­šie zostať v Spo­je­ných štá­toch ame­ric­kých?

Našťas­tie náš výskum, v tej­to fáze, nie je úpl­ne odká­za­ný na mies­to, kde sa nachá­dza­me. V dneš­nej dobe sme schop­ní spo­lu­pra­co­vať s US labák­mi aj cez oce­án. Naše sub­pro­duk­ty sa dajú posie­lať Fede­xom pri izbo­vej tep­lo­te, tak­že môž­me byť kde­koľk­vek, kde je hoc i malé letis­ko, ako napr. v Koši­ciach. Prí­stup k ľud­ským tka­ni­vách, čo je esen­ciál­ne pre nás vali­dač­ný pro­ces, je mož­ný aj v Koši­ciach ale­bo Bra­ti­sla­ve. Na to je potreb­ná spo­lu­prá­ca s fakult­ný­mi nemoc­ni­ca­mi na Slo­ven­sku a my dúfa­me, že takú­to spo­lu­prá­cu bude­me vedieť vytvo­riť.

Máte ešte ďal­ších dvoch par­tne­rov, ako a kde ste sa dali doko­py?

S Vla­dom Wol­fom sme sa stret­li na slo­ven­skej amba­sá­de vo Was­hing­to­ne a hneď sme sa zača­li baviť o mož­nej spo­loč­nej bio­tech­no­lo­gic­kej fir­me, v kto­rej by sa spo­ji­la moja vedec­ká exper­tí­za a jeho biz­ni­so­vé poza­die. Peter Kilian sa k nám zase hodil kvô­li jeho exper­tí­ze v tech trans­fer a imple­men­tá­cie gran­tov. Toho poznal Vla­do zo Slo­ven­ska. Tak sme si sad­li na sky­pe, pred­sta­vi­li sa jeden dru­hé­mu, súhla­si­li s vízi­ou novej fir­my a zača­li spo­loč­ne makať.

cek5

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Udr­žu­je­te neja­ké kon­tak­ty s ved­ca­mi na Slo­ven­sku?

V minu­los­ti ani nie, ale teraz už áno. S nie­koľ­ký­mi sme v spo­loč­ných gran­to­vých žia­dos­tiach, a to si vyža­do­va­lo veľa komu­ni­ká­cie. Vla­do a ja pozná­me lep­šie Koši­ce, Peter pozná lep­šie Bra­ti­sla­vu. Počas roz­ho­vo­rov so slo­ven­ský­mi ved­ca­mi som zis­til, že je veľa ľudí na Slo­ven­sku vo vedec­kej sfé­re, kto­rí by chce­li posu­núť slo­ven­skú vedu dopre­du. Je veľ­mi pozi­tív­ne, že slo­ven­skí ved­ci pozna­jú chy­by sys­té­mu, vedia ich pres­ne pome­no­vať a sna­žia sa aktív­ne o pozi­tív­nu zme­nu. Zme­niť veci k lep­šie­mu v slo­ven­skej vede ide veľ­mi poma­ly, ale ja som rád, že sa to aspoň štar­tu­je. Verím, že návrat slo­ven­ských ved­cov zo zahra­ni­čia môže ten­to pro­ces nesku­toč­ne akce­le­ro­vať.

cek6

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan 

Čo musí pred­chá­dzať tomu, aby ste sa s rados­ťou vrá­ti­li na Slo­ven­sko?

Ak sa nám poda­rí zís­kať náš vlád­ny grant a my tým doká­že­me vybu­do­vať naše R&D cen­trum v Koši­ciach v rám­ci Medi­par­ku, exce­lent­né­ho vedec­ké­ho cen­tra UPJS, to bude zna­me­nať, že môžem ďalej plno­hod­not­ne pra­co­vať na našom nápa­de vyvi­núť úpl­ne nový a moder­ný diag­nos­tic­ký test pre rako­vi­nu. S rados­ťou zba­lím kuf­re, kúpim leten­ky pre celu rodi­nu a dám zbo­hom Was­hing­to­nu. Pop­rav­de, sa už neviem doč­kať, kedy roz­ba­lí­me našu poten­ci­onál­nu moder­nú infra­štruk­tú­ru, zapne­me stro­je, náj­de­me správ­nych ľudí, vyhr­nie­me ruká­vy a začne­me tvrdo pra­co­vať.

Pridať komentár (0)