Koniec ruského plynu môže stáť Slovensko stovky miliónov, tvrdí odborník. Krajinu čaká náročná energetická zmena (ROZHOVOR)

Slovensko sa nachádza na prahu významnej energetickej zmeny, ktorá môže mať vážny dopad na energetickú bezpečnosť krajiny. V roku 2026 sa Európska únia rozhodla úplne zastaviť dovoz ruského plynu, čo vyvoláva obavy z cenového nárastu, nedostatku kapacít a potenciálnych výpadkov dodávok.

V rozhovore s Richardom Kvasňovským, riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu, sa pozrieme na hlavné výzvy, ktoré tento krok prinesie, a na prípadné riešenia, ktoré by mohli zabezpečiť stabilitu trhu a ochranu domácností a priemyslu pred vysokými nákladmi na energie.

• Ako Slovensko ovplyvní to, že sa Európa rozhodla odstrihnúť od dovozu ruského plynu?
• Je naša krajina na takéto rozhodnutie pripravená?
• Aké riziká môže priniesť odpojenie od ruského plynu?
• Dokážu sa Slováci nejako pripraviť na túto situáciu?

Čo pre Slovensko prakticky znamená, že EÚ do roku 2027 úplne zastaví dovoz ruského plynu?

Z európskeho ale aj slovenského pohľadu, nevnímame vyradenie jedného zdroja z ponuky za diverzifikáciu zdrojov. Skôr naopak, považujeme to za vytváranie závislosti na inom zdroji, v tomto prípade na skvapalnenom plyne LNG. Ten je v porovnaní s potrubným plynom globálne obchodovanou komoditou, ktorej cenu si budú producenti udržiavať na pre nich potrebnej úrovni.

Pre Slovensko navyše tento krok prináša niekoľko rizík – cenových a objemových. Z pohľadu bezpečnosti dodávok stále nemáme 100-percentnú istotu, že bude k dispozícii dostatok prepravných kapacít pre plné zásobovanie Slovenska dodávkami z LNG alebo z Nórska. Okrem toho ide o podstatne dlhšie prepravné trasy ako doteraz, so stále existujúcimi infraštruktúrnymi obmedzeniami, „úzkymi hrdlami.“

Rizikom je aj vypovedanie dlhodobej zmluvy so spoločnosťou Gazprom Export z dôvodu vyššej moci pre prijatie legislatívy EÚ. Ďalej vidíme ekonomické riziko vo vyšších nákladoch na dodávku zemného plynu. V súčasnosti nie je, z dlhodobého hľadiska, ruský plyn ako komodita lacnejší ako LNG, no jeho dodávku dostávame bez nutnosti platiť tranzitné poplatky.

Zároveň vidíme, že očakávaný odchod od ruského plynu má vplyv na rizikovú cenovú prirážku v našom regióne. V priemere máme o 3-5 eur/MWh vyššie ceny ako v západnej Európe. Vyššie ceny a tranzitné poplatky na dovoz neruského plynu môžu spôsobiť pre náš trh dodatočný náklad, ktorý sa môže pohybovať na úrovni stoviek miliónov eur.

Je na to naša krajina vôbec pripravená?

Slovensko v poslednom desaťročí výrazne investovalo do plynovodných prepojení so susednými krajinami. So všetkými máme možnosť reverzných tokov. Ich kapacita z hľadiska importu na Slovensko je 67 mld m3, čo je viac ako desaťnásobok našej ročnej spotreby. Z hľadiska infraštruktúry sme pripravení viac ako dobre.

Výrazný pokrok sme zaznamenali aj z hľadiska diverzifikácie komodity, teda dovozu plynu z iných zdrojov ako z Ruska. V roku 2025 náš najväčší dodávateľ plynu SPP potvrdil, že z celkového objemu plynu, ktorý v roku 2025 dodal na Slovensko, bola len približne tretina ruského pôvodu, pričom zvyšok bol z diverzifikovaných neruských zdrojov.

zdroj: Unsplash.com/KWON JUNHO/omid armin

Aké najväčšie riziká vidíte pri úplnom odpojení od ruského plynu pre štáty, ktoré sú na ňom historicky najviac závislé – konkrétne Slovensko a Maďarsko?

Európa nie je z pohľadu plynárenstva geograficky homogénny priestor. Každá krajina má svoje špecifické potreby vzhľadom na podnebné pásmo, spotrebu, kapacitu zásobníkov či vzdialenosť od mora, ktorá je v tomto prípade kľúčová. Podľa našich prepočtov pri prípadnom definitívnom odstrihnutí sa od ruských palív vzrastie cena samotnej komodity a zároveň budeme musieť zaplatiť za prepravu komodity z iných častí Európy na Slovensko.

Na tranzitných trasách plynu do strednej Európy okrem toho stále existujú významné technické prekážky, ktoré doteraz neboli dostatočne vyriešené. Bez investícií do modernizácie infraštruktúry a regionálnych prepojení, ktoré však nie sú v rukách SR, by tieto obmedzenia mohli ešte viac ohroziť energetickú bezpečnosť v našom celom regióne.

To čo tvrdíme sa prejavuje na cenovej úrovni už v súčasnosti, keď sa od nás vzďaľuje zdroj zemného plynu, ktorý sme mali 50 rokov k dispozícii. Negatívny rozdiel medzi holandskou burzou TTF a veľkoobchodnou cenou plynu na Slovensku bol v minulosti od niekoľkých centov do zhruba jedného eura. Od 1. februára, po tom ako sa zastavil tranzit plynu cez Ukrajinu a stúpol po ňom dopyt, hlavne zo strany Ukrajiny, sa veľkoobchodná cena zemného plynu na Slovensku v priemere zmenila od 3 do 6 eur/MWh.

Realitný odborník: Očakávanie, že ceny budú rásť rýchlym tempom naveky, je mylné. Mladí chcú ešte stále vlastniť, nie platiť nájom (ROZHOVOR)

Ako sa môžu na toto obdobie pripraviť bežné slovenské domácnosti? Čo by mali reálne urobiť už dnes?

Vzhľadom na to, že na Slovensku platia pre domácnosti regulované ceny, prípadná zmena by sa ich pravdepodobne dotkla až s istým oneskorením. Ako my energetici hovorievame, najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nespotrebuje, preto sú dôležitou súčasťou vývoja opatrenia na znižovanie energetickej náročnosti nielen domácností, ale aj priemyslu.

Ktoré segmenty slovenského priemyslu budú týmto rozhodnutím najviac zasiahnuté? Hrozí odchod firiem či znižovanie výroby?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory