Ako Európania oklamali Arabov a rozdelili si Blízky východ. Je to jedna z príčin, prečo je taký problémový

  • Príbeh najviac konfliktnej oblasti sveta, ktorá nepozná mier
  • Ako vznikali dnešné štáty Blízkeho východu a prečo sú také nestabilné
Blízky východ Arabi islam
Mvslim.com, TASR/ AP/ Adel Hana a Levend Ali
  • Príbeh najviac konfliktnej oblasti sveta, ktorá nepozná mier
  • Ako vznikali dnešné štáty Blízkeho východu a prečo sú také nestabilné

Na Blízkom východe sa neustále bojuje, lebo Američania… lebo ropa… lebo Rusi… lebo moslimovia,“ nájsť si rýchlo svojho obľúbeného vinníka je veľmi ľahké. Problém Blízkeho východu je ale oveľa komplexnejší a svoju úlohu zohralo hneď niekoľko historických momentov a rozhodnutí.

Jeden z najkľúčovejších momentov sa stal pred 100 rokmi, kedy tento región prešiel nielen veľkými zmenami, ale vznikla aj jeho nová tvár a štáty, ktoré poznáme dnes.

Keby ten, čo kreslil dané čiary, vedel, čo všetko spôsobí v nasledujúcich minimálne 100 rokoch, nakreslil by ich asi inak a tento región by možno nebol až taký chaotický a vojnou poznačený, ako ho, bohužiaľ, poznáme dnes.

zdroj: TASR/ AP Photo/ Khalid Mohammed

Toto je stručný príbeh Blízkeho východu, ako boli Arabi „oklamaní“ a Európania si nakreslili čiary, ktoré sa stali základom pre vznik dnes ťažko fungujúcich a občianskou vojnou poznačených krajín.

Prvá svetová vojna a nádej na lepšiu budúcnosť

Osmanská ríša bola dlhé storočia doslova postrachom pre ostatných a jednou z najmocnejších mocností sveta, ktorá vládla obrovskému územiu od dnešného Maďarska cez celý Balkán, Malú Áziu (Turecko), Blízky východ vrátane území v severnej Afrike až po Perzský záliv.

Je to plocha, do ktorej by sme bez problémov v jej vrcholnom období zmestili vyše 100 Slovenských republík, a to ešte nerátame územia takzvaných vazalov, ktoré sľúbili sultánovi poslušnosť.

zdroj: wikimedia.org

No každá ríša dejín, nech bola akokoľvek veľká a mocná, má svoj vzostup i pád. A ten pre Osmanskú ríšu spečatila prvá svetová vojna. Osmani sa v nej postavili na stranu Nemecka a Rakúsko-Uhorska, teda proti Britskému kráľovstvu, Francúzsku i Rusku.

Európania si na Blízkom východe našli proti sultánovi z Istanbulu zaujímavého spojenca – početných Arabov, ktorí tu dovtedy žili pod vládou Osmanskej ríše. Obzvlášť Briti pomohli Arabom vzbudiť sny, že ak budú bojovať proti Osmanom a vytlačia ich z Blízkeho východu, získajú tým vlastný arabský štát, ktorí si budú riadiť sami bez Osmanov, teda Turkov.

Slávny Lawrence – symbol falošnej nádeje

Zaujímavou a dobre známou je v tomto príbehu postava Thomasa Edwarda Lawrenca – skôr známeho ako Lawrence z Arábie, ako sa volá aj pomerne kultový starší film, ak by si náhodou chcel vidieť nasledujúce udalosti vo filme.

zdroj: Záber z filmu Lawrence z Arábie

Britský historik, archeológ a arabista sa počas prvej svetovej vojny stal vojenským dôstojníkom a pomáhal Arabom zjednotiť sa proti Osmanom a viesť proti nim prevažne partizánsky spôsob boja. Taktiež sa ako jeden z veliteľov zúčastnil obsadenia prístavného mesta Aqaba či dnešného hlavného mesta Sýrie Damasku.

zdroj: wikimedia.org

Aj v spomínanom filme je zobrazený ako ten, komu na osude Arabov záležalo a spolu s nimi dúfal, že si Arabi povstaním proti Osmanom vybojujú vlastnú krajinu a nezávislosť. O tom, čo sa následne stalo, sa ohľadom Lawrenca doposiaľ vedú špekulácie, či o tom vedel, alebo bol oklamaný spolu s Arabmi.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa František Kekely •Travelers.sk (@travelers.sk.frantisek.kekely)

Tajná dohoda Britov, Francúzov a Rusov

Ešte mesiac predtým, než emir Hussein z (dnes kráľovského) rodu/kmeňa Hášimovcov oficiálne vyhlásil v júni 1916 v posvätnej Mekke povstanie Arabov proti Osmanskej ríši, sa stretli zástupcovia Veľkej Británie a Francúzska a doslova ceruzkou si rozdelili Blízky východ.

zdroj: TASR/ AP Photo/ Adel Hana

Inými slovami: keď nám Arabi pomôžu poraziť Osmanov, takto si my toto územie rozdelíme. Francúzi mali kontrolovať územia nad čiarou – teda dnešnú Sýriu, Libanon, sever Iraku a časť Turecka. Briti mali mať pod svojím vplyvom zvyšok dnešného Iraku, Jordánska a Svätú zem (Izrael/Palestína).

zdroj: stripes.com

Táto tajná dohoda Veľkej Británie a Francúzska, odsúhlasená aj tretím veľkým spojencom Ruskom (im sa prisľúbili územia pod Kaukazom i samotný Istanbul), vstúpila do dejín pod názvom Sykes-Picotova dohoda. Nesie názov dvoch diplomatov, ktorí ju v mene svojich krajín podpísali – za Veľkú Britániu Mike Sykes a za Francúzsko François Georges-Picot.

Podľa odborníkov, historikov, politológov a iných ide bez pochýb o jednu z kľúčových dohôd, ktorá v značnej miere určila tvar dnešných štátov a chod moderných dejín celého Blízkeho východu.

Termín Sykes-Picot sa stal skratkou pre rôzne rozhodnutia z prvej tretiny 20. storočia, ktoré zradili sľuby dané kmeňovým vodcom a ktoré čiastočne vysvetľujú nepokoje a extrémizmus súčasnosti,“ píše vo svojej knihe V zajatí geografie odborník na zahraničnú politiku Tim Marshall.

zdroj: TASR/ AP Photo/ Hatem Moussa

„Je možno konštatovať, že Sykes–Picotova dohoda a jej neskoršie modifikácie mali zásadný dopad na ďalší vývoj v regióne. Z mandátnych území vznikli neskôr v 40. rokoch 20. storočia moderné štáty. Na ďalší vývoj na Blízkom východe malo však veľký vplyv viacero ďalších udalostí – napríklad Balfourova deklarácia a neskorší vznik Izraela,“ vysvetľuje pre Startitup doktor z Ústavu orientalistiky Emanuel Beška.

Zrod Saudskej Arábie, Jordánska a iných

Arabi tak v nasledujúcich mesiacoch a rokoch bojovali za vlastnú krajinu a svoje záujmy, no Európania tu už mali nejaký čas pripravené tie svoje.

Arabi neboli jednotný národ, ktorý by mal svojho vodcu a toho v povstaní nasledoval. Išlo o mix arabských kmeňov a rodov, ktoré mali často navzájom zlé vzťahy a viedli medzi sebou vojny. Jednou z úloh, trebárs i spomínaného britského dôstojníka Lawrenca, bolo tieto nedobré vzťahy utlmiť a presvedčiť Arabov, že teraz majú spoločného nepriateľa – Osmanskú ríšu.

zdroj: Unsplash/ Ekrem Osmanoglu. Saudská Arábia je rodiskom proroka Mohameda i islamu. Platia tu striktnejšie pravidlá než v iných moslimských krajinách.

Medzi týmito arabskými kmeňmi a náčelníkmi vyčnievali najmä dva mocné kmene, ktorých priazeň sa snažili Briti obzvlášť získať – kmeň Saudov a kmeň už spomínaných Hášimovcov. Aby ich Londýn motivoval do boja proti sultánovi a získal ich na svoju stranu, sľúbil im, že získajú kontrolu nad Arabským polostrovom. Bohužiaľ, sľúbil to jednému i druhému.

Vzhľadom na to, že kmeň Saudov mal s kmeňom Hášimov početné potýčky, bolo to trochu nepríjemné. Londýn teda oprášil mapy, zakreslil niekoľko čiar a povedal, kde bude jeden i druhý vládnuť, hoci obaja budú „potrebovať“ britského diplomata, ktorý by na veci dohliadal,“ opisuje tento historický moment Marshall. Známe „rozdeľuj a panuj“ sa teda uplatnilo aj v tomto prípade.

Arabský polostrov napokon dostali Saudi, ktorý „darovanú“ krajinu aj po sebe pomenovali a dnes ju poznáme ako Saudská Arábia. Hášimovci získali severnejšie územia Blízkeho východu (odkiaľ vôbec nepochádzali), ktoré sa po vojne rozdelili medzi synov Husseina.

Z chudobných rybárov sa stali najbohatší ľudia sveta. Príbeh krajiny, ktorá je 2x bohatšia ako Švajčiarsko

Jeho syn Abdullah získal územie, ktoré dnes poznáme ako Jordánsko. Druhý syn Faisal dostal dnešný Irak a Sýriu. Zo Sýrie ho ale veľmi rýchlo vykopli Francúzi a v Iraku v 50. rokoch dochádza k prevratu, kráľ Faisal II. je zavraždený a z Iraku sa stáva republika – neskôr v nej bude vládnuť Saddám Husajn.

Hášimovcom tak ostalo už len jedno územie, Jordánsko, alebo dlhý názov: Jordánske hášimovské kráľovstvo. Briti a britské vojská v ňom však na základe Sykes-Picotovej dohody boli ešte 30 rokov po prvej svetovej vojne a porážke Osmanov.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa František Kekely •Travelers.sk (@travelers.sk.frantisek.kekely)

Keď sa kreslia hranice, ako ti pasuje

A hoci sú na Blízkom východe najdominantnejší a najpočetnejší Arabi, nezabúdajme ani na iných, ktorí sa rovnakých sľubov nikdy nedočkali, ani vtedy, ani potom. Briti tu prisľúbili vlastný štát aj Kurdom.

Dnes ich poznáme aj ako azda najväčší národ – okolo 35 miliónov obyvateľov –, ktorý nemá vlastnú krajinu. Žijú na územiach niekoľkých štátov a o svojom Kurdistane iba snívajú.

Kurdi sú dobrým príkladom toho, ako miestne hranice umelo vznikali. Vôbec nebrali ohľad, kde kto žije. Tí, čo ich kreslili, sledovali vlastné záujmy.

zdroj: theculturetrip.com

Zoberme si napríklad Irak, kde sever krajiny tvoria práve Kurdi, nasleduje obrovské územie, kde dominujú sunnitskí Arabi a potom prídeš do regiónov, kde nájdeš šiitov/šiitskych Arabov, ktorí sú síce rozlezení na menšom území než vyššie „položení“ sunniti, ale je ich oveľa viac a tvoria až 2/3 populácie Iraku.

zdroj: squarespace-cdn.com

Sunniti a šiiti sú dva základné smery islamu, ktoré sa často nemajú príliš v láske a mnohé konflikty dávnej či modernej histórie sa niesli či nesú v znamení sunniti vs. šiiti.

Keď sa k moci v Iraku chopil sunnit Saddám Husajn, mnohí šiiti v krajine sunnitskú vládu odmietali a povstali. Bokom neostali ani Kurdi na severe, na ktorých si Saddám vyskúšal chemické zbrane. Nechal zabiť minimálne desaťtisíce Kurdov a údajne až 90 % ich dedín vymazal zo sveta.

Stalo by sa to, keby sa hranice a čiary Blízkeho východu kreslili rozumnejšie a bralo sa ohľad na to, kde kto žije? Napríklad, keby mali Kurdi vlastný štát, sunniti uprostred svoj a šiiti dole svoj?

zdroj: Streetfoodhunters.com/ Tomáš Kubuš. Oslava irackých volieb

„Na Blízkom východe je mimoriadne zložitá situácia z hľadiska etnického aj náboženského zloženia obyvateľstva a s nimi spojené aj viaceré historické krivdy. Áno, svoj podiel na tragickom vývoji regiónu majú aj mocnosti, ale v tak komplikovanej časti sveta jednoducho asi ani niet návodu na rozdelenie s tým, aby boli všetky strany spokojné a akceptovali by nastolené hranice,“ povedal nám študovaný historik, ktorý už 15 rokov pravidelne navštevuje i sprevádza daný región, Tomáš Kubuš.

Ďalšia pohroma – Sýria

V poslednej dekáde, bohužiaľ, upútala na seba pozornosť aj susedná Sýria, ktorá je tiež považovaná za „mnohonáboženský, multietnický a multikmeňový štát“, ktorý sa v dôsledku udalostí doslova rozsypal.

Celej Sýrii, aj vďaka Francúzom, už desaťročia vládnu menšinoví alaviti, aj Baššár al-Asad je alavit. Ide o smer šiitskeho islamu, ktorý ale niektorí moslimovia ani nepovažujú za súčasť islamu. V krajine tvoria len niečo cez 10 %, sústredení sú najmä na pobreží Stredozemného mora.

zdroj: wikimedia.org

zdroj: TASR/ AP/ Sputnik, Kremlin Pool Photo/ Alexei Druzhinin. Baššár al-Asad a Vladimír Putin

Niektorým sa, samozrejme, už dlhodobo nepáči, že celú krajinu vedie príslušník tejto menšiny, alavit, ktorý pre niekoho ani nie je moslim a napríklad ani nezabudli na masaker sunnitského povstania, ktoré má na svedomí Baššárov otec. Samozrejme, ani v tomto prípade neostávajú Kurdi mimo a o svojich skúsenostiach so sunnitskými Arabmi či Asadom by taktiež vedeli hovoriť.

„Kurdom brali pôdu, na ich územie presťahovali Arabov, kurdština bola v školách zakázaná, takisto aj kurdská hudba či literatúra. Mnoho Kurdov bolo za Asadovej vlády mučených a uväznených,“ opisujú situáciu vo svojej knihe Islamský štát na dostrel II české novinárky Lenka Klicperová a Markéta Kutilová, ktoré Sýriu v posledných rokoch navštevujú a prinášajú odtiaľ reportáže.

zdroj: TASR/ AP Photo/ Gabriel Chaim

Ak by sme chceli ísť do hĺbky, tak v rozdeleniach obyvateľstva by sme ešte mohli pokračovať, lebo jednotní, samozrejme, nie sú ani sunnitskí Arabi, ďalšie delenie nás čaká aj u šiitov a za jeden povraz neťahajú v regióne ani Kurdi, k tomu tu ešte máme kresťanov, Jezídov a ďalších.

Ďalšie príklady umelých hraníc a štátov

Niektorí historici a odborníci na zahraničné vzťahy a geopolitiku vidia vo vytváraní takýchto umelých štátov, kde majú vedľa seba žiť znepriatelené kmene, národy či v tomto prípade aj smery islamu, dokonca istý úmysel mocností. Buď to tu bude fungovať s nami, alebo vôbec.

Podobných prípadov nájdeme mnoho nie len na Blízkom východe, ale aj v iných končinách Ázie či v Afrike. V poslednom čase sa dosť hovorilo o Náhornom Karabachu, kde oblasť s prevažne arménskym obyvateľstvom dali Sovieti kedysi pod kontrolu menšinovým Azerbajdžancom (Azerom).

Dobrým príkladom môže byť Konžská demokratická republika, v ktorej žije až okolo 200 rôznych kmeňov a trvalý pokoj je tam doslova v nedohľadne. O takom Afganistane asi ani netreba príliš hovoriť.

zdroj: TASR/ AP Photo/ Rahmat Gul

Donedávna bol ďalším takýmto štátom Sudán, kde Briti nechali v jednom štáte spolu vzájomne zle vychádzajúcich moslimov, Arabov zo severu a kresťanov, Afričanov z juhu. 

„Ako tieto navzájom nepriateľské svety mohli žiť v jednom nezávislom štáte? Nemohli, a práve o to Angličanom šlo. V tých rokoch boli staré európske metrolopoly presvedčené, že aj keď sa formálne zrieknu kolónií, fakticky v nich aj tak budú ďalej vládnuť, napríklad v Sudáne budú donekonečna zmierovať moslimov zo severu s kresťanmi a animistami z juhu,“ tvrdí vo svojej knihe Eben známy novinár, korešpondent z Afriky, Ryszard Kapuściński.

Sudán sa po krvavých občianskych vojnách napokon rozdelil a od roku 2011 už existuje aj Južný Sudán.

Zdroje: V zajatí geografie (Tim Marshall), A Line in the Sand: Britain, France and the struggle that shaped the Middle East (James Barr), Wikipedia (anglická verzia), Islámskému státu na dostřel (Lenka Klicperová Markéta Kutilová), Islámskému státu na dostřel II (Lenka Klicperová Markéta Kutilová), Od arabskej jari po Islamský štát (M. Havran starší), Lexikón svetových dejín, Eben (Ryszard Kapuściński

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech