Ako jediný Slovák je držiteľom Koruny Himalájí. Fyzická a psychická kondícia nie je všetko, hovorí Peter Hámor (ROZHOVOR)

  • Do relácie Podcasty s Romčom prijal pozvanie slovenský horolezec Peter Hámor. Vyliezol na všetkých 14 navyšších hôr sveta
  • V rozhovore nám prezradil, že dobrá fyzická kondícia nie je všetko, čo na výstup potrebuješ
hamor thumb no text
Facebook/Peter Hámor
  • Do relácie Podcasty s Romčom prijal pozvanie slovenský horolezec Peter Hámor. Vyliezol na všetkých 14 navyšších hôr sveta
  • V rozhovore nám prezradil, že dobrá fyzická kondícia nie je všetko, čo na výstup potrebuješ

Ako jediný Slovák sa môže pýšiť tým, že je držiteľom Koruny Himalájí. Reč je o rodákovi z Popradu Petrovi Hámorovi, ktorého meno sa spája s tými najväčšími horolezeckými expedíciami. 

„Všetky hory sú nebezpečné,  je potrebné dávať si pozor. Treba rátať s tým, že padajú lavíny a nejaké kamene. Za chyby musíme platiť a čím viac ich urobíme, tým viac musíme platiť,“ hovorí. Na Mount Everest vystúpil Peter Hámor už v roku 1998 a bol súčasťou prvého slovenského výstupu na vrcholy Annapurna a Broad Peak, ktoré presahujú hranicu 8 000 metrov nad morom.

Základom je šťastie

„V horách sa snažíme robiť všetko tak, aby sme boli prijatí,“ začína Peter Hámor. Tvrdí, že ak sa niekto rozhodne ísť na nejakú 8-tisícovku, musí byť na výstup naladený. „Kto je ochotný vydržať viac, viac dosiahne. Niekto je schopný ukončiť výstup pre úplnú banalitu. Je jedno, že sa pripravoval rok.“

Príprava horolezcov je náročná a líši sa od prípravy ostatných športovcov. Spôsobené to je tým, že horolezci neladia svoju formu na konkrétny dátum. „Výkony podávame počas celého roka, takže v ustálenej rovine výkonnosti sa musíme držať stále,“ konštatuje Peter. Hneď však dodáva, že krátko pred expedíciou sa pripravujú o niečo viac. 

„Pred expedíciou sa snažím vylepšiť si fyzičku, aby som mal zo seba lepší pocit. Dosť to pomáha aj psychike. Ak by som výstup nedokončil, lebo nevládzem, zamrzelo by to. Bola by to zanedbaná príprava,“ hovorí.

Ako sme už teda písali, fyzička je v prípade horolezcov veľmi dôležitá. Podľa Petra sa však nedá rozlíšiť, či je dôležitejšia práve fyzička alebo psychická rovnováha. „Bez fyzičky vám je mentalita úplne nanič, pretože sa tam nedostanete, aj keď ste úplne v pohode. Opačne to takisto nefunguje. Treba to mať správne nastavené aj v hlave, pretože niekto sa bojí a niekto nie je ochotný akceptovať mieru rizika, ktoré tieto výstupy prinášajú.“

Dôležité sú aj iné faktory. Napríklad počasie, ktoré sa síce ovplyvniť nedá, no expedícia sa dá naplánovať aj na základe predpovede. Posledný faktor je šťastie, pretože nikto nedokáže predvídať, kedy spadne nejaká lavína. „Môžete trénovať koľko chcete, môže byť ideálne počasie, no bez šťastia to nezvládnete. Ak sa niečo stane, môže to ukončiť celú expedíciu. Prežiť 25 rokov vo vysokých horách je nesmierne šťastie,“ hovorí Peter.

Horská kultúra je všade rovnaká

Ak si bol aspoň raz v živote na túre, určite si si všimol, ako sa turisti medzi sebou zdravia. Ide o akúsi horskú kultúru, ktorá je na celom svete rovnaká. „Nikde som sa nestretol s nejakými inými prejavmi,“ konštatuje skúsený horolezec.

Peter hovorí, že slušnosť je niečo, čo by mal mať v sebe každý človek. „Situácia, kedy sa človek ukáže v úplnej nahote, je v horách neúrekom. Tieto informácie sa však veľmi rýchlo rozšíria v našej komunite a títo ľudia sa zo skupiny vyselektujú. Ľudia, ktorých poznám ja, sú fantastickí ľudia, s ktorými by som išiel kedykoľvek a kamkoľvek. Horolezci nie sú kamaráti, ale bratia.“ 

Viac odpadu má ísť dole

Peter ako skúsený horolezec hovoril aj o výškovej chorobe, ktorá potrápila nie jedného horolezca. „Čím ste vyššie, tým menej sily máte,“ hovorí. „Príznaky výškovej choroby sú jasné, je tam nechuť k jedlu, zúžené videnie, problémy so stabilitou. V tomto prípade treba ísť dole.“ S úsmevom však dodáva, že on našťastie týmito problémami netrpí. „Moje telo sa dokáže na tieto výšky adaptovať.“

Ďalším problémom sú aj odpadky, ktorých je v horách čoraz viac. Pravidlá, že všetok odpad má ísť dole, vznikli už pred rokom 1996. „Znášať sa má všetok odpad vrátane exkrementov,“ vysvetľuje Peter. „Platí pravidlo, že viac treba zniesť dole ako vyniesť.“ Zároveň tvrdí, že momentálne sa hory čistia od odpadu, ktorý tam ľudia priniesli za posledné tri desaťročia.

Vedel si však, že v Himalájach sa organizujú expedície, ktorých cieľom je nájsť mŕtvych horolezcov a pochovať ich? „Väčšina tiel tam ostáva, pretože ostatní horolezci musia bojovať o svoje životy,“ uzatvára Peter Hámor. 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá