Ako som dal výpo­veď, odsťa­ho­val sa zo svoj­ho exklu­zív­ne­ho bytu v New Yor­ku, pre­dal svoj maje­tok a našiel šťas­tie

Fabrice Grinda / 17. októbra 2014 / Lifehacking

Fab­ri­ce Grin­da pod­ni­ká na inter­ne­te, je angel inves­to­rom a štu­den­tom, kto­rý milu­je život. Je to ambi­ci­óz­ny rene­sanč­ný muž a zakla­da­teľ OLX, jed­nej z naj­väč­ší­ch inzerč­ný­ch strá­nok na sve­te.

 

Keď podnikatelia úspešne predajú svoju spoločnosť, obyčajne to znamená, že dostanú nejaké veci. Ja som sa radšej svojich vecí vzdal. Svoj dom, byt, auto a všetky iné materiálne veci (nábytok, oblečenie, knihy, atď.) som dal v decembri 2012 na charitu. Bol to môj Veľký úpadok. Teraz, po dvoch rokoch, by som rád zhrnul, čo sa vlastne stalo. Najmä preto, že sa to celé nevyvíjalo presne podľa mojich predstáv.

Keď som sa rozhodol, že začnem svoj Veľký úpadok, zdalo sa mi, že ma môj majetok ťahá ku dnu, akoby ma vzďaľoval od dôležitých vzťahov v mojom živote. Trávil som tak veľa času zveľaďovaním svojho bytu v Bedforde, až som si začal myslieť, že ho musím používať a tak som sám seba oblboval utopenými nákladmi (minulosť) miesto toho, aby som radšej myslel na čistú súčasnú hodnotu (prítomnosť). Mali by sme tráviť čas niekde, pretože chceme, pretože to znásobuje náš pocit šťastia, nie preto, že máme pocit, že tam musíme tráviť čas, aby sme obhájili všetky náklady, ktoré sme do nášho majetku vložili!

Fabrice Grinda

Po tom, ako som získal slobodu v nakladaní so svojím voľným časom, určil som si misiu - znovu sa pravidelne stretávať so svojimi priateľmi. Naivne som si myslel, že ak budem na pár týždňov okupovať ich gauče, obnoví sa medzi nami to spojenie, ako keď sme boli na výške, kde sme strávili hodiny rozprávaním si príbehov zo života, svojich snov a o tom, ako pretvoríme svet. Ak strávite nejaký čas na gauči u priateľov, možno znovu oživíte tú intímnu konverzáciu, akou sa voľakedy začalo vaše priateľstvo.

Čoskoro som si však uvedomil, že Benjamin Franklin mal pravdu, keď povedal, že „Hostia sú ako ryby, po troch dňoch začnú smrdieť.“ To platí dvojnásobne, ak majú vaši priatelia stále zamestnanie alebo deti, zatiaľ čo vy ste slobodní, a čas nemusíte v zásade venovať ničomu konkrétnemu, iba investičným príležitostiam, kedy hľadáte stále „nové nové veci“.

Netrvalo mi dlho, kým som si uvedomil, že moje hosťovanie už začína byť pomerne menej prívetivé. Ako sa moje sny o couchsurfingu po celom svete a obnovovaní vzťahov s mojimi priateľmi pomaly rúcali, zhodou náhod som prišiel na veľmi efektívne riešenie, ako dosiahnuť oba moje ciele.

Dal som dokopy zopár svojich osobných cieľov a prechádzal som nimi dovtedy, až kým som ich nezredukoval len na tie, ktoré vo mne skutočne zarezonujú. Znovu som našiel svoju lásku k lyžovaniu. Vyskúšal som niekoľko lyžiarskych destinácií, až som objavil Micu, z čoho sa vykľulo absolútne lyžiarske nebo. Po tom, ako som sa nabažil všetkých hedonistických aktivít, ktoré mi doteraz chýbali, ako filmy, knihy, videohry a lyžovanie, rozhodol som sa zanalyzovať, prečo sa z môjho couchsurfingu stalo také fiasko.

Najväčším dôvodom boli rozdiely vo využívaní nášho času, oni mali povinnosti, pre mňa nakladanie s časom nezohrávalo žiadnu úlohu. Aby som to vyriešil, potreboval som ich dostať z každodenného zabehaného život von, na dovolenku. Taktiež som predpokladal, že by bolo najlepšie zorganizovať daný výlet niekedy mimo bežných dovolenkových dní, aby sme sa vyhli stretu s rodinnými povinnosťami.

Urobil som teda veľmi rozsiahly prieskum a pozval svoju rodinu a najlepších priateľov do dvoch víl na ostrove Anguilla: jedna sa volala Le Bleu a druhá Indigo. Konečne som mohol stráviť kvalitný čas so 43 ľuďmi.

Moja misia znovu postaviť na nohy vzťahy s ľuďmi, ktorých mám rád, bola splnená.

Stále však existuje priestor na zlepšenie! Dostať sa do Anguilly bolo celkom náročné a nefúka tam žiadny vietor, takže kiteboarding neprichádzal do úvahy, a to ma vedie ku kapitole číslo dva môjho Veľkého úpadku.

Začal som tráviť veľa času v Cabarete v Dominikánskej republike, kde fúka nepretržite. Keď k tomu prirátam pláž a bazén, moje psi a ja sme boli v nebi.

Čo sa týka mojich nákladov na život v Dominikánskej republike, míňal som asi tak desatinu toho, čo v New Yorku. Čakal som, že mi pri mojom návrate k bežnému životu pomôže moja hedonická adaptácia, a nesklamal som sa v sebe, keďže moja úroveň šťastia sa nijako nezmenila. Môj strach z toho, že odídem z New Yorku ma prenasledoval väčšinu roku 2013 kvôli tomu, že som sa bál, aby som sociálne neizoloval od svojich priateľov. Tento strach ale veľmi rýchlo pominul.

Vždy bol u mňa na návšteve aspoň jeden človek a často ich bolo 5 a dokonca 10 naraz. Nikdy by som nečakal, že 3-hodinový let povedie k väčšej sociálnej aktivite. Bol som prekvapený, že ľudia preferujú víkend v Karibuku ako hodinovú cestu do Westchesteru.

Taktiež som mal obavy, že sa príliš vzdialim internetovému ekosystému. Keď som teraz býval v Cabarete, je jasné, že som nebol taký zavalený, ako keby som žil v San Franciscu, kde by som doslova dýchal technológiu. Zistil som ale, že keď sa zúčastním Founders Forum, NOAH a LeWeb, kde sa môžem stretnúť s 50 spoločnosťami, ktoré od nás chcú investíciu každý týždeň, a pokiaľ čítam Techmeme, TechCrunch, atď., tak je to celkom dobrá náhrada. K tomu všetkému, keď som vypustil Indiu, Rusko, Čínu, Afriku, Brazíliu, Argentínu a mnoho ďalších OLX pracovných destinácií, zistil som, že vlastne trávim v Bay Area viac času ako kedykoľvek predtým.

Taktiež som si uvedomil, že mi chýba množstvo maličkostí, ktoré sú so mnou vnútorne späté: Brooklyn Academy of Music (a hry vo všeobecnosti), IMAX kino, videohry, fantastické newyorské reštaurácie. Keď sme pri tom, na Cabarete nie sú žiadne kiná, takže si asi viete predstaviť, koľko zarobia na kultúre. Kúpil som si teda Xbox One, PS4 a projektor. Čo sa týka filmov, moji priatelia boli veľmi zmätení, keď som pozeral filmy každý večer v Paríži a Bukurešti celý jún a júl.

Taktiež mi veľmi chýbali preteky s mojim McLaren, ale to je pôžitok, bez ktorého môžem byť. Vynahradzujem si to jazdením na motokárach na Grand Prix New York.

Jediná zásadná vec, ktorá mi asi chýbala najviac, boli ´dialógové´ večere, ktoré som veľmi rád organizoval v New Yorku. Ich úlohou bolo vytváranie intelektuálneho nedostatku. Snažil som sa to sčasti vynahradiť čítaním a písaním. Tiež som si uvedomil, že vždy, keď som šiel do tak pulzujúceho mesta akým je New York alebo San Francisco, moja myseľ praskala nápadmi, čo jednoznačne ukazovalo, aký obmedzujúci môže byť život mimo takýchto centier. Bolo teda očividné, že sa skôr či neskôr budem musieť vracať oveľa častejšie.

Mal som v podstate veľké šťastie, pretože som prišiel na tú „novú novú vec“, o ktorej som už dlhšie uvažoval. Posledných 16 rokov som vytváral trhové prostredie a investoval doň, zatiaľ čo som intenzívne premýšľal nad evolúciou trhu a nad tým, ako vytvoriť vertikálny trh. Videl som, že ide o veľmi jasný trend v end-to-end servis trhu, v rámci ktorého trh vyzerá akoby bol poskytovateľom daného servisu. Prehľadávali sme tento priestor a hľadali investičné príležitosti a biely priestor, aby sme vybudovali nové spoločnosti.

Po tom, ako sme takéto príležitosti objavili v Spojených štátoch, dlho a intenzívne som premýšľal nad tým, či sa mám stať CEO jednej z nich. V takejto chvíli to má zmysel iba v prípade, že sa z toho vykľuje niečo skutočne gigantické. Čo sa mňa týka, preferujem úlohu podnikateľa pred investorom, a tak som sa rozhodol pre hybridnú úlohu výkonného predsedu.

Pomáhal som pri vyberaní stratégie, vhodného tímu a fondu. Tiež som pomáhal pri operačnej fáze - pri výrobe a marketingu, len dočasne, kým sa tím stmelí a zabehne. Tiež by som zvážil, že sa stanem členom rady na full time, niekedy v neskoršej fáze, tak ako to urobil Kevin Ryan v Gilt, mohlo by to byť výnosné pre všetky strany. Nakoniec som v roku 2013 vytvoril dve nové spoločnosti a ďalšie dve v 2014. S Josem, mojim angel investorom, ktorý sa tiež stane plnohodnotným členom rady, plánujeme vytvárať tak jednu, dve spoločnosti ročne.

Keďže som vedel, aké je náročné nájsť a udržať technické talenty v Štátoch, vrátil som sa k svojej starej stratégii použiť talent zo zahraničia. Začal som sa obzerať po programátoroch v Argentíne, ale neustále pokusy Cristiny Kirchner o zničenie ekonomickej situácie v krajine to dosť znemožňovali. Príležitosť na vybudovanie technického tímu som objavil v Bukurešti a Kyjeve, a tak som začal čas tráviť práve tam. Teraz máme v oboch mestách 25 ľudí. V rovnakom čase sme sa s Josem viacej zviditeľnili ako angel investori. Okrem toho sa do nášho tímu pridal aj mladý úžasný analytik Güimar Vaca Sittic a jeho proaktívny prístup veci výrazne urýchlil.

Na konci roka som sa pristihol pri tom, že pracujem oveľa viac ako kedykoľvek predtým, a minul som dosť peňazí kvôli neustálym cestám medzi Ukrajinou, Bukurešťou, New Yorkom a San Franciscom. Všetky tie konferencie, operačné práce v spoločnostiach, ktoré som založil a práca s investičným tímom. To ma privádza späť k môjmu Veľkému úpadku a prečo hovorím, že bol úspešný len z polovice.

Po tom, ako som si sľúbil (a následne v tom zlyhal), že budem pracovať menej ako počas rokov v OLX, opäť som sa ocitol na cestách s mojim zeleným kufrom, do ktorého sa zmestí väčšina môjho majetku. Vlastne je práve predvečer mojej týždňovej cesty z New Yorku do San Francisca, Londýna, Osla, Paríža, Ženevy, Bruselu, Madridu, Milána, Bukurešti, Kyjeva a späť do New Yorku, San Francisca, Bostonu a znova do New Yorku.

Kľúčom k produktivite je správne rozdelenie práce: robte iba jednu vec naraz a vyhnite sa všetkým rozptýleniam. Z tohto dôvodu mám na telefóne a počítači vypnuté všetky notifikácie, vrátane Skypu, Whatsappu, prichádzajúcich hovorov, atď, dokonca mám vypnutý aj vibrovací režim. Keď cestujete tak často ako ja, trávite len obmedzené množstvo času na jednom mieste a príliš veľa času strávite práve presúvaním sa.

Spôsob, akým čo najjednoduchšie dosiahnete produktivitu, je mať určitú základňu u vás doma, kde budete tráviť aspoň 3 týždne v mesiaci ( a iba pár dní niekde inde). Keď vezmem do úvahy moju lásku k New Yorku a fakt, že väčšina mojich spoločností a priateľov sú tam, mal by to byť New York. Avšak, nestačí len vybrať si správnu základňu, stále musím znížiť dôvody na cestovanie. Najjednoduchší spôsob, ako to dosiahnuť, je obmedziť počet konferencií, ktoré navštevujem v zahraničí a priviesť mojich programátorov z Bukurešti a Kyjeva sem. Začal som obmedzovať návštevnosť konferencií. Teraz sa zúčastňujem iba takých, na ktorých som rečníkom a snažím sa vyhnúť rovnakým konferenciám niekoľko rokov po sebe.

S ohľadom na moje technické tímy existuje ešte iný benefit, prečo by som ich mal dať dokopy na jedno miesto: aby som sa zbavil callov skoro ráno. V žiadnom prípade nepatrím medzi ranné vtáčatá, a telefonát skoro ráno s Kyjevom a Bukurešťou, ktoré sú sedem hodín predo mnou, je nočná mora. Nanešťastie, imigračný proces v Spojených štátoch je neskutočný bordel. Nielenže je to veľmi drahý proces, ale vyžaduje si neuveriteľné množstvo času s neurčitým výsledkom.

A v tomto bode sa vraciam ku Cabarete. Ak si spomínate, chcel som nájsť spôsob, ako tam jednoduchšie prepraviť mojich kamarátov. V roku 2013 som zorganizoval dve stretnutia, na Nový rok a na moje narodeniny v auguste, a všetko vyšlo skvelo. Uvedomil som si, že mať určený konkrétny bod v lokalite, ktorá všetkým vyhovuje je oveľa výhodnejšie, ako rotovať po rôznych miestach.

Vtedy mi napadlo, ako by som mohol dosiahnuť viac stability a menej cestovania: budem mať jeden byt v New Yorku, ktorý bude slúžiť na môj profesionálny rozvoj a intelektuálnu stimuláciu, a druhý v Cabarete, kde sa budem stretávať s priateľmi a presuniem čo najviac tímov práve sem, do Silicon Cabarete.

Jeden technik sa už do Cabarete presťahoval z Ukrajiny. Bol rád, že sa vyhne občianskej vojne. Takto získam to najlepšie z oboch svetov a strávim dlhší čas na oboch miestach, dajme tomu 3 týždne v New Yorku, tri týždne v Cabarete a tri týždne v Európe.

Môžem povedať, že celý môj život je jedna veľká kríza stredného veku. Teraz, keď mám štyridsať rokov, túžim vlastne po takom opaku krízy stredného veku, po stabilite. Myslím, že svojím vlastným spôsobom mám na zreteli radu, ktorú mi dali moji priatelia na tomto narodeninovom videu. Nebojte sa, nekupujem dom v Larchmonte, ani neplánujem mať ženu a dve deti.

V konečnom dôsledku, stále hovoríme o mne. Mám len dve miesta, kde momentálne žijem. Je to iba taká relatívna stabilita, ktorá, dúfam, bude nejakým spôsobom fungovať a pendlovanie medzi dvoma lokalitami každé tri týždne, spolu s cestovaním do zahraničia bude pre mňa určite obrovské zlepšenie oproti tomu, čo som robil posledných desať rokov. A teda môj Veľký úpadok by mal skončiť niekedy v roku 2015 alebo 2016, keď sa situácia trochu ustáli. Bolo to veľmi poučné a zábavné, ale je čas na zmenu!

Bude veľmi vzrušujúce sledovať, ako sa vyvinie ďalšia kapitola, ale o tom až neskôr, keď sa tam dostanem. Zatiaľ sa musím pobaliť!

Zdroj:mousingofanenterpreneur

Pridať komentár (0)